ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Zo životaVaše príbehy

Život s rozprávkovou postavičkou

 Sylvia Sopčáková (príspevok do súťaže FEJTÓN RODINKA.SK 2007)   03.09.2007   15

Až do 18 mesiacov veku našej dcéry sme si s manželom mysleli, že žijeme doma s dievčatkom menom Alžbetka. Normálne na toto meno počúvala, reagovala a občas aj poslúchla. Posledný rok a pol sa ale nestačíme diviť...

Začalo to divadielkami, ktoré manžel pre Alžbetku hrával. Na sedačku si rozložili plyšákov a bábiky a podľa želania dcérky sa tieto menili na Popolušky, macochy, Snehulienky, Kubka a Maťka, vlka, Dunča, Červenú Čiapočku...

Najprv bola Alžbetka len pasívnym divákom. Jedného dňa však pri Červenej čiapočke vyskočila zo svojho miesta, schmatla bábiku - Červenú čiapočku a vtedy sa nám naše dievčatko prvýkrát premenilo. Na vlka. Pár dní ju to mimoriadne bavilo, hlavne utekanie a schovávanie sa pred "rozhnevaným Dunčom" - ockom. Potom ale Alžbetka zistila, že je oveľa zábavnejšie byť Dunčom a naháňať vlka. A vtedy to začalo.

Pár týždňov sme ju museli oslovovať Dunčo, a to doma, v obchode, v autobuse, na ulici... Na ihrisku bolo bežne počuť (k údivu a smiechu ostatných návštevníkov) vety typu: "Dunčo, ideme domov papať polievočku." "Dunčo, pozbieraj si hračky z piesku." Ak som náhodou vyslovila oslovenie neisto, ticho, alebo ho vymenila za jej pravé meno, vytrvalo ma opravovala. "Ja som Dunčo!"

Potom však nastal zlom. Dunčo v ten večer pozeral jeden diel z Krtka, v ktorom zajko Šťoura nakreslil nepodarenú kolobežku, vybral si ju z obrázku a skotúľal sa s ňou z briežka. Po večeri som nazrela do izby, Dunčo stál jednou nôžkou na knižke a druhou dupkal po koberci. "Dunčo, čože to robíš?" Alžbetka sa na mňa prísne pozrela: "Ja nie som Dunčo, ja som Šťoura a kolobežkujem sa." Ok, takže máme nového spolubývajúceho. So Šťourom to bolo trochu jednoduchšie, pretože väčšina ľudí netušila, o koho sa jedná, takže to považovali za domácu prezývku.

Šťoura s nami býval asi dva týždne, keď sa od nás náhle odsťahoval a namiesto neho prišiel niekto úplne iný. Veľký a dobrácky. Alžbetka sa zmenila na maxipsa Fíka. Pravdupovediac, najprv sa nevedela rozhodnúť medzi Fíkom a Fíkovou paničkou, malým dievčatkom Ájou, ale nakoniec to vyhral pes. Fík nie je až také zlé meno, hlavne keď som to mohla pred ľuďmi modifikovať na neutrálne "Fíčulinko, Fíček", čo bolo ešte prijateľnejšie než Šťoura. Od Fíka som však dostala za povinnosť ušiť mu takú "kapsu" akú mal ten Fík v rozprávke a zaobstarať mu také strunky na nohy, na akých skákal Fík v rozprávke. S kapsou to bolo pomerne jednoduché, odstrihla som kus starých manželových džínsov a ušila kapsu. Struny boli problém. Nakoniec sme sa s Fíkom dohodli, že struny má "akože". A tak nám po byte aj po vonku hopsal ani nie metrový Fík s veľkou kapsou okolo krku, s "akože" strunkami na nohách a na svojho takmer dvojmetrového ocka vykrikoval "Ája, Ája".

Ani Fík s nami nevydržal dlhšie ako jeho predchodcovia. Jedného dňa som z obývačky počula tichý plač. Alžbetka sedela na operadle sedačky, nôžka spustené dolu na sedačku, tvár schovanú v dlaniach a vzlykala. Matersky som si ju pritúlila, pohladila a spýtala sa, čo sa stalo. Alžbetka ma odstrčila, vyšplhala sa späť na operadlo a vysvetlila mi, že je víla Amálka, ktorá sedí na brehu potoka (breh - operadlo, potok - sedačka) a zlý vodník ju ťahá do vody. Preto musí sedieť na brehu a plakať. Plakávala tak v priemere trikrát denne, občas s ňou musela plakať aj nejaká naša návšteva, najradšej plakávala s babičkou.

Po čase však aj víla Amálka stratila svoje čaro a tentokrát sme sa celá naša rodina premenili na kone. Bolo to po dovolenke na ranči, kde Alžbetku uchvátila jazda na koni, lepšie povedané poníkovi. Alžbetka bola divoká Depeša, ja zase Berta, ktorá nemá rada cudzích ľudí, ocko bol koník Ahoj a Alžbetkin 8-mesačný braček bol, pochopiteľne, poník Šiška.

Vymenovať všetky premeny našej dcéry by bolo na veľmi dlhý článok. Ešte stále mám v živej pamäti, ako vyviedla z miery našu susedu, ktorej na otázku "Ako sa ty voláš, maličká?" odpovedala s absolútnou vyrovnanosťou a presvedčením "Maťko". Bolo to zrovna v čase, keď najpopulárnejšou rozprávkou u nás bol Maťko a Kubko.

V súčasnosti žijeme doma s bobríkom Filom a ockom Bobrom, ktorým musím na obed servírovať drievka. A ako tak rozmýšľam... myslím, že ako autor tohoto článku by mala byť uvedená nutria Mikula.

Tento článok súťaží v projekte FEJTÓN RODINKA.SK 2007

 

 

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Klara napísané 17.09.2007 23:04

Nahlas som sa smiala. Gratulujem!!

Kata napísané 16.09.2007 03:42

Celkom pekny vesely textik. Ale akosi nemal "konklúžn". Ale ono by to postupne slo.

Dáša napísané 04.09.2007 21:32

Super článok

misicka napísané 04.09.2007 21:07

Sylvia, fakt supeeer fejton. Pekny den smile

saandra napísané 04.09.2007 13:24

Super. Dobre som sa pobavila. Doma musite mat veselo.

Andrea napísané 04.09.2007 10:26

Konečne naozajstný fejtón, super napísané, milé, vtipnésmile))))

Lenka napísané 04.09.2007 07:32

U nas je to to isle. Mala 2,5 r. je casto Bambulka, alebo Murko. Najnovsie sa hra ze je Marek-jej bratranec. Najcastejsie je vsak maciatko Murko, alebo lev. A ja musim byt dážďovička alebo konik. Niekedy je ona Pat a ja som Mat a vytahujeme akoze spadnute kluce z kanala:-). Alebo musim byt doktorka a ona je zrazena dažďovička, ktoru musim operovat, lebo si nedavala pozor na ceste a zrazilo ju auto. To ma odvtedy co videla pri ceste zrazenu dazdovku. Odvtedy ich neje,radsej ich lieci. Jednu zjedla ked sme boli v zahrade v nestrazenej chvili. Oznamila mi ze bola chutna a ze si ju pred tym umyla..no aspon nieco:-)

Sylvia napísané 03.09.2007 22:44

Dakujem za pekne reakcie :-) Veselo u nas je, ale najkomickejsie situacie nastavaju, ked sa dcera nejakej neznamej starsej pani v autobuse, ktora chce na nu robit "tututu, malicke dievcatko, ako sa ty volaaaas?", predstavi ako angorska macka Sfynxia alebo korytnaciak Franklin. Pani to vzdy vezme vietor z plachiet, vacsinou povie nieco ako "ahaaaa" a prestane s dcerou debatit. Zo zaciatku som mala tendenciu vysvetlovat, o co ide, aby sme nevyzneli ako uplne svihnuti, ale teraz mi to uz je jedno.

Prajem vsetkym pekny den a vela veselych zazitkov :-)

Katka napísané 03.09.2007 21:48

No huraaaa, konecne nieco vtipne :-)))))) Super, pre mna zatial najlepsie :-)

Ajka napísané 03.09.2007 18:45

TAk toto je uzasneee. Velmi som sa nasmiala. Prajem este vela rozpravkovych postaviciek

PeŤa napísané 03.09.2007 14:42

Véééééľmi pekné!

napísané 03.09.2007 14:30

Velmi mile.Dobre som sa nasmiala.Pekny den prajem!

Marty napísané 03.09.2007 14:22

Velmi mily a vtipny fejton. Tusim u vas byva dost veselo :-))

mery napísané 03.09.2007 10:16

Zlaté. My máme teraz 7 ročného Atreja a 4 ročného Falca, čo strážia Orin.

silvia napísané 03.09.2007 04:14

U nás je to naopak. U nás niekto osloví dcéru "Bambuľka", "dievčatko", "slečinka" a inak. Moja malá odpovie: "Ja nie som Bambuľka, ja som Ľubica, nevieeeeeš?"

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Komentáre k článku
Klara napísané 17.09.2007 23:04

Nahlas som sa smiala. Gratulujem!!

Kata napísané 16.09.2007 03:42

Celkom pekny vesely textik. Ale akosi nemal "konklúžn". Ale ono by to postupne slo.

Dáša napísané 04.09.2007 21:32

Super článok

misicka napísané 04.09.2007 21:07

Sylvia, fakt supeeer fejton. Pekny den smile

saandra napísané 04.09.2007 13:24

Super. Dobre som sa pobavila. Doma musite mat veselo.

Andrea napísané 04.09.2007 10:26

Konečne naozajstný fejtón, super napísané, milé, vtipnésmile))))

Lenka napísané 04.09.2007 07:32

U nas je to to isle. Mala 2,5 r. je casto Bambulka, alebo Murko. Najnovsie sa hra ze je Marek-jej bratranec. Najcastejsie je vsak maciatko Murko, alebo lev. A ja musim byt dážďovička alebo konik. Niekedy je ona Pat a ja som Mat a vytahujeme akoze spadnute kluce z kanala:-). Alebo musim byt doktorka a ona je zrazena dažďovička, ktoru musim operovat, lebo si nedavala pozor na ceste a zrazilo ju auto. To ma odvtedy co videla pri ceste zrazenu dazdovku. Odvtedy ich neje,radsej ich lieci. Jednu zjedla ked sme boli v zahrade v nestrazenej chvili. Oznamila mi ze bola chutna a ze si ju pred tym umyla..no aspon nieco:-)

Sylvia napísané 03.09.2007 22:44

Dakujem za pekne reakcie :-) Veselo u nas je, ale najkomickejsie situacie nastavaju, ked sa dcera nejakej neznamej starsej pani v autobuse, ktora chce na nu robit "tututu, malicke dievcatko, ako sa ty volaaaas?", predstavi ako angorska macka Sfynxia alebo korytnaciak Franklin. Pani to vzdy vezme vietor z plachiet, vacsinou povie nieco ako "ahaaaa" a prestane s dcerou debatit. Zo zaciatku som mala tendenciu vysvetlovat, o co ide, aby sme nevyzneli ako uplne svihnuti, ale teraz mi to uz je jedno.

Prajem vsetkym pekny den a vela veselych zazitkov :-)

Katka napísané 03.09.2007 21:48

No huraaaa, konecne nieco vtipne :-)))))) Super, pre mna zatial najlepsie :-)

Ajka napísané 03.09.2007 18:45

TAk toto je uzasneee. Velmi som sa nasmiala. Prajem este vela rozpravkovych postaviciek

PeŤa napísané 03.09.2007 14:42

Véééééľmi pekné!

napísané 03.09.2007 14:30

Velmi mile.Dobre som sa nasmiala.Pekny den prajem!

Marty napísané 03.09.2007 14:22

Velmi mily a vtipny fejton. Tusim u vas byva dost veselo :-))

mery napísané 03.09.2007 10:16

Zlaté. My máme teraz 7 ročného Atreja a 4 ročného Falca, čo strážia Orin.

silvia napísané 03.09.2007 04:14

U nás je to naopak. U nás niekto osloví dcéru "Bambuľka", "dievčatko", "slečinka" a inak. Moja malá odpovie: "Ja nie som Bambuľka, ja som Ľubica, nevieeeeeš?"

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised