Zdenek si spokojne sadol na vzduchový vankúš a zapol holovízne vysielanie. Udalosťou dňa bolo zverejnenie denníka akejsi Beaty z konca 20. storočia. Ako vedúci archeologického tímu sa jeho podrobným skúmaním zaoberal už niekoľko rokov a teraz by konečne svoje úsilie rád zavŕšil vypracovaním hodnotiacej správy. Stále mu však zostalo niekoľko nevyriešených otázok.
Mala tri deti, s ktorými strávila v obmedzenom priestore takmer 8 rokov. Kvôli zastaralému systému ich ešte sama vynosila a porodila. Aj on bude mať čoskoro 3 deti. So Ženou sa rozhodli pre 2 dcéry a 1 syna. Jeho Žena si dala po dovŕšení pohlavnej zrelosti odobrať niekoľko vajíčok, ktoré sú starostlivo uskladnené v Centrálnom ováriu. Aj on má uskladnené svoje spermie pre prípad, že by sa rozhodol mať potomstvo. Prvý raz ich použil, keď sa zoznámil so svojou Ženou. Beata zatiaľ z nepochopiteľných príčin svojho Muža dlho hľadala a prežila kvôli tomu niekoľko psychických otrasov.
Prepol a na holoobrazovke sa ukázali 3 takmer zrelé plody v prenatálnych boxoch. Dcéry sa podobajú na Ženu, syn sa podobá naňho. Už o 17 dní budú plody zrelé, ukončí sa prívod výživy cez pupočník a plody budú presunuté do postnatálnych boxov. Ako dobre, že jeho Žena už nemusí podstúpiť taký traumatizujúci zážitok z pôrodu ako kedysi Beata. Keď nadíde čas, obaja si koniec dozrievania pozrú v holografickom prenose.
Beata mu neschádzala z mysle. Prečo po pôrode zostala s každým dieťaťom doma? Nebolo by jednoduchšie vrátiť sa späť do zamestnania a pokračovať v budovaní kariéry? Jeho Žena to dotiahla dosť vysoko. Ako vrchná veliteľka intergalaktických ozbrojených síl si nemôže dovoliť vypadnúť ani na deň. Samozrejme, že ľudstvo nesmierne riskovalo, keď ženy plytvali svojím potenciálom a v najproduktívnejších rokoch zostávali doma pri deťoch. Tá myšlienka ho opäť rozčúlila. Zem takmer podľahla náporu vesmírnych útočníkov. To sa už viac nesmie zopakovať!
On so Ženou sa v žiadnom prípade nedopustia takej chyby, aby deti brali k sebe domov. Každý deň predsa môžu sledovať ich rast na holoobrazovke. Keď deti podrastú, budú môcť spolu aj komunikovať prostredníctvom holopatizátora. Zdenek so Ženou dostali od Vlády potrebné množstvo kreditov na zabezpečenie starostlivosti a vzdelania pre všetky 3 deti. Bol to isto nezmyselný systém, keď Beata so svojím Mužom museli platiť za výchovu a štúdium detí. Človek by sa z toho psychicky zrútil. A ešte ich mali v jednej obytnej bunke naraz. Zdenek si nevedel predstaviť, že by musel bývať so svojou Ženou v rovnakej bunke.
Ako môže byť dieťaťu prospešná neurotická žena, ktorá sa stará o hygienu dieťaťa, zároveň o jeho stravu, psychický a fyzický rozvoj a ešte musí platiť za všetko, čo slúži dieťaťu na prospech? Jeho Žena uvidí použitú plienku len v prípade, že si to vyžiada na holoobrazovke. Vôbec sa jej nemusí dotýkať, fuj! Ich deti budú mať na všetko k dispozícii špecialistov, ktorí maximálne zabezpečia pohodlie a zdravý rast všetkým legálnym potomkom v Galaxii. Ako dobre, že on so Ženou vznikli až teraz a vyhnú sa tak všetkým primitívnym starostiam so zabezpečením potomstva.
Takáto haluz mi skrsla v hlave pri sledovaní jednej politickej debaty v TV o zrovnoprávnení pohlaví. Väčšina mužov si asi myslí, že zrovnoprávnenie znamená to, že žena bude naďalej plniť úlohu starostlivej nenahraditeľnej matky, no popri tom ešte stihne vybudovať závratnú kariéru, aby aj na pracovnom poli dokázala svoju nenahraditeľnosť. Pokiaľ si chlap skutočne nevyskúša rodičovskú dovolenku na vlastnej koži a starostlivosť o domácnosť a deti v každom veku, nikdy nepochopí, prečo majú mnohé ženy problém nájsť si po skončení RD vhodné zamestnanie.
Muži majú radi jednoznačné veci a ešte lepšie, ak sú aj merateľné. Táto vlastnosť sa u nich prejavuje už od detstva (kto ďalej dopľuje, kto ďalej dociká, kto má rýchlejšie auto, kto má výkonnejší počítač,…). Zaujímavé, že nesúperia o to, čia mama lepšie varí, kto má krajšiu manželku, koho deti viac ľúbia, koho podradení viac rešpektujú. Určite to vedia zdôvodniť pragmaticky, že všetko majú najkrajšie a najlepšie a emócie preciťujú na 100%. Skutočnosť je však taká, že pocity, starostlivosť, krása, empatia sa zmerať nedajú a preto muži týmto fenoménom nevenujú pozornosť. (Jednoduchým dôkazom tohto tvrdenia je napr. obľuba športu: muži majú radšej športy, kde sú výsledky presne merateľné – viditeľný počet gólov, presný čas šprintéra, hmotnosť zdvihnutého závažia,… krasokorčuľovanie ich neosloví, lebo v mnohom závisí od subjektívnych pocitov rozhodcov).
Ja si myslím, že cesta k rovnoprávnosti nevedie cez tvrdé pracovné normy a kvóty pre ženy, ale cez zmenu rodinnej politiky a prístupu spoločnosti k úlohe nie len matky, ale oboch rodičov rovnocenne. Ženy, som za zrovnoprávnenie mužov s nami, nech sa začnú rovnakými postupmi starať o potomstvo a potom sa uvidí, ktorý zamestnávateľ ich bude pred nami uprednostňovať :).
Napriek tomu, že počet žien z celkovej svetovej populácie je vyšší než počet mužov, svetu vládnu muži a muži určujú pravidlá všeobecného chodu života (ženy sa inteligentne uspokoja s pravdou, že múdrejší ustúpi). I tak som spokojná s tým, že som žena a nemenila by som so žiadnym mužom. Nechcem klesnúť na úroveň stroja “loviaceho mamuty” a nechcem sa ochudobňovať o emócie spojené s výchovou potomstva len preto, aby som bola “rovnoprávna”. Nechcem sa zrovnoprávňovať spôsobom, ktorý určí nejaký chlap len preto, že ten spôsob je dobre zmerateľný. Keď zrovnoprávnenie, tak obojstranné a nie na úkor žien!
Ilustračné foto: www.mirocacik.sk
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Keď si pes zlomí zub
Zimovanie korytnačiek
Čo si o nás mačky myslia
Papagáj senegalský
Zajac ako domáci miláčik...
Chceme domov morské prasiatko
Súťaž o 2 x Darčekovú sadu Citron a mäta od FROSCH
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Hrajte o vstupenky do svetelneho parku Story of lights
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
no dievcata , ja som nastupila do prace , maly ma 2,5roka a uz som bola 2tyzdne na PN a deco mi ochorelo uz je skoro 2tyzdne chory….poviem vam radost zit, a pochopila som ze na figu mi je moja emancipacia, ked moj postoj supermatky-super zeny, co vsetko zvladne aj dieta aj domacnost aj pracu ma doviedol k totalnemu chorobnemu stavu……tusim mi zacina vypovedat cely JA clovek…..
urcite som nie jedina, jednoducho spolocnost sa stavia k tomu asi tak, muz na niekolko mesiacov mimo dom, stara mama jedna teda moja mama este pracuje, a svokra sa k mojej situacii stavia: vedela si do coho ides, aj ja som bola na vsetko sama mala som muza vojaka……!”no co vam viac dofat…..stres stres stres……od sameho zaciatku az do teraz niekedy mam pocit ze PanBoh ma asi skusa kolko vydrzim…….ale povedzme si uprimne, sak vydrzim znesiem ale na ukor seba, svojho zdravia -aj dusevneho, na ukor domacej pohody, na ukor laskyplnych chvil stravenych so svojim dietatom……myslim si ,ze je nespravodlive, aby zeny boli v pozicii,alebo ich tak brali, ze deti a domacnost je ich domena, a az ked si porobia doma a secko je tip-top, tak sa mozu venovat aj praci, a v tom lepsom pripade aj sebe.je vazne smutne ked ked sa musim rozhodovat, ci praca-aby som mohla poskytnut nasmu dietatu nejaky slusny standard , alebo zostat doma lebo ochorelo a v zapati si dovolit “luxus ” PN-ky lebo moj imunit.system zlyhal…..nejaka som z toho zmetena….. svoj karierovy postup odkladam na dobu neskorsiu
U nás existuje tzv. daňový bonus, a aj v tom je pes zakopaný, že kto tak asi zostane s dieťaťom na očr. Priznanie daňového bonusu je totiž viazané na plne odpracovaný mesiac bez návštevy u lekára, bez očr, bez pn. Daňový bonus uplatňuje len jeden z pracujúcich rodičov a preto sa vlastne rodičia nestriedajú pri chorých deťoch. Daňový bonus sa nekráti, bud je, alebo nie je. Preto sa automaticky predpokladá, že s chorým dieťaťom zostane matka, tá si potom neuplatní daňový bonus a otec je dotlačený do pozície živiteľa rodiny, ktorý si nemôže dovoliť vypadnúť z práce. Možno 500 sk na 1 dieťa mesačne nie je veľa, ale stále sú rodiny, pre ktoré je to významná ušetrená položka. Takže práve tí menej zarábajúcejší sú na tom tak, že matkla s deťmi a otec v práci.
Sona, nemyslim “len” akoze to nie je dost, hovorim, “len” v tom zmysle, ze chceme aj to, aj to. Vies, ked muz ma 6 deti, nikto automaticky nepredpoklada, ze ostane doma. A zase je to nespravodlive, ked u chlapa kazdy predpoklada, ze bude “zivit rodinu”.
Preco si zase my, zeny, zmensujeme moznosti. Ved o to ide, aby “mat karieru” neznamenalo nebyt vobec doma pri detoch, ani pre zenu, ani pre muza! Totalne zmenit chod spolocnosti.
O com to hovorite? Ziadna zena nema v zivote sancu, je to len take divadlo zo strany spolocnosti, aby sa nepovedalo. Muzi Vas nikde nepustia, s usmevom Vas potlapkavaju po pleci, ale…urobia si po svojom, aj keby mala zena 100-krat pravdu.
Si tehotna? Tak nezavadzaj a upaluj na matersku sa starat.
Nemozes otehotniet? Co si za mladi povyvadzala, ze si takto dopadla? Kaslat na Teba, najdem si inu, s ktorou nebudu problemy.
Takze?
No, smejem sa, lebo napokon to vyzerá tak, že ženy budú proti zrovnoprávneniu
)) – podľa mužských názorov. No jasné, ved nikto nechce klesnúť pod úroveň.
ja nemam nic ani proti feministkam, ja si len myslim, ze medzi feministkou a emancipovanou zenou je nejaky drobny rozdiel. aspon v tom, ako sa bezne u nas navonok prejavuju.
ja tiez nie som ziadna “putka”, bez vlastneho nazoru a nejakeho toho dusevneho potencialu, ako sa snazia niektori ludia o nas mamickach tvrdit. chovala som kone, viedla jazdecke kurzy, pokusala som sa lietat, venujem sa bojovym umeniam… a dufam, ze casom, ked manzel pride z anglicka si zalozime nejake vlastne podnikanicko… ale byt mamou ma tak isto bavi a naplna a som rada, ze som spoznala aj tuto cast svojej osobnosti, lebo porodit a vychovat dieta je velka vyzva.
som podla mna emancipovana, celkom stastna a spokojna zena. a tak isto viem, ze nema vyznam podobat sa na muzov. nie som o nic menej clovek, ako ktorykolvek muz, ale ked som robila bu, tak mi bolo jasne, ze fyzicky sa nemozem muzom rovnat pri tej istej miere zataze. ale technicky som taka najhorsia nebola
a o tom je to. muzi su ini, zeny su ine, ale ziadne ze LEN, ako to tu uz bolo napisane.
ahojte,
ake zrovnopravnenie zien s muzmi..
Byt zenou a resp, matkou je velmi krasne. kazda si to musi uvedomit a poznat svoju hodnotu. Urcote kazdy ma pravo na svoj nazor, to je v pohode, ved o tom je diskusia.
Ja si myslim, ze tym ze som doma a som matka, zena s tromi detmi vobec sa necitim nejako ukratena, vystudovala som VS a vobec mi nechyba nejaka praca. Som stastna, ze mozem byt doma s detmi, venovat sa mi a dat im pravdaze a spolu s manzelom do zivota vela, istotu domova a lasku a naucit ich vsetko to, aby boli rozumni a stastni ludia.Manzel pomaha ako moze, ci pri vychove alebo pri domacich pracach, a pod.
Prave byt zenou matkou je velmi dolezita uloha, akych ludi pustime do sveta ?
Pravdaze v niektorych pripadoch matka musi pracovat a pod.
Ale nezabudajme na to ze byt doma a starat sa o rodinu nie je podradna veca ako si to kazda zena zariadi s manzelom to je vec dvoch ludi.
ja pracujem od druheho tyzdna malej. ale robim uctovnictvo, takze to je v pohode, mam doma pocitac, takze ked mam cas, tak sa tomu venujem, ked je mala hore, tak sa venujem jej. mne sa na materskej paci, lebo oddychujem od prace s ludmi, co som robila rpedoslych 12 rokov. no, s ludmi, u nas boli zakaznici vacsinou muzi, kedze sa motame v doplnkoch do aut.
pre lauru: moj muz pracuje v anglicku, kedze prisiel o pracu, ked som otehotnela. svokra je fajn, ale babka je totalna vrtacka, lebo tiez ma stale take prejavy, akoze chudak, on tam musi pracovat aby som ja tu mala z coho zit /myslela minat jeho peniaze/. lenze ja mam svoj plat, z ktoreho platim byvanie, splatky za auto a zvysok miniem pre mna a pre malu. co zarobi muz, sa doterz pouzivalo na vyplatenie dlzob a az teraz, takmer po roku uz konecne zaraba do rodinnej kasy. ale to ju vobec nezaujima. a tiez sa cudovala, ze manzel ked bol doma, ze bral malu na ruky, alebo ze ju postrazil a ja som vybehla trochu do mesta a pod. a ze ako je to mozne.
a presne o tom to vsetko je, o vychove, tradiciach a zvlastnych nazoroch.
“Uz nie je realane, aby sme sa vratili na “matky v domacnosti”, to by sme nechceli ani my, zeny, chceme karieru.” – to je presne to, loajalita a podpora žien navzájom, nechceme byť len ženy v domácnosti, samé to hovoríme, že ženy v domácnosti sú “len”, prečo? ak je môj život výsledkom mojich slobodných rozhodnutí a ja sa rozhodnem ostať doma so šiestimi deťmi, tak prečo by som mala byť LEN žena v domácnosti
Moj muz sa od utleho veku prveho dieta staral viac ako ja. Az som sa citila velmi nemozna pri nom. Ako dokaze nespat cele noci a este chodit aj do roboty? A tvarit sa, ze dieta je nieco uazasne. To sa o mne nedalo povedat. Ale ta euforia ho presla. pri druhom A vtedy som pochopila stare mamy, ze ako si to zariadis tak mas. Ze , ked chces, aby vsetko bolo ok, musis robit ako jeden kon. Nechodim do prace -MD, ale emancipaciu vidim v tom, ze praca zeny v domacnosti je povazovana za pracu a nie za samozrejmost. U nas sa podielame ne vychove a v podstate aj na domacich pracach skoro napolovicu, ked je muz doma. Ále ja s tym obcas mam problem, lebo domacnost povazujem za svoj rajon, do ktoreho inych nechcem pustat. Vznikaju potom konflikty. Zena sa musi obetovat , aby vsetci clenovia jej domacnosti mohli byt spokojni. Ak jej zalezi na spokojnosti rodiny. Ak jej na tom nezalezi nemusi sa obetovat, ale nemoze ocakavat, ze to bude fungovat. To nam chcu povedat nase stare mamy. To, ze zena robi v robote za nizsi plat je ponizujuce a nespravodlive. Nase deti nas maju v moci, ked im nechceme ublizit musime velmi zatinat zuby. Deti su navnadou a pascou pre zeny. Mu zickovia nas v tej pasci radi vidia a smeju sa z nas.
dida, to je taká generácia. Netreba zabúdať že od preťaženia a chronického stresu sa narúša imunita, vznikajú karcinogenné choroby a človek stráca plnohodnotný život.
je to pravda. A jednoznacne suhlasim s tym, ze je to nasa chyba, ked chceme vsetko stihnut, ked chceme my vsetko spravit. A preco by sme nenechali riady riadami, vysavanie vysavanim, pracku prackou, ked si chceme vecer tiez sadnut v klude k telke, knihe, alebo proste iba k manzelovi. Ja som to zaviedla. A funguje to. jasne ze nezijeme v spine. a zaciatky boli takze (manzel mal tiez pocit ze ved je to moja povinnost. a sem tam sme sa chytili) No ked som nastupila do prace a musel byt s malym doma ked bol chory (inac sa nedalo a predsa dieta je na prvom mieste – dala som mu najavo ze je zastupitelny a spolocnost nepadne na tom ze ostane tyzden doma), tak pochopil ze starostlivost o dieta nie je lahka a je velmi unavna a na druhej straane je nadherna a prinasa krasne chvilky. Takze je to na zene ako ukaze muzovi, ze ona nie je sluzka. A teraz mi pekne manzel pomaha, Kym ja som vecer vonku s malym, on vari veceru a naopak. Riady poumyvam, ked to este stihnem (niekedy obden) a perie sa iba cez vykend (pustit pracku vie aj manzel takze nie je problem aby ma niekedy zastupil).
A netreba sa bat, ze by si povedal, ze taku manzelku uz nechce. prave naopak. len potom pochopi aky ma doma poklad a bude stastny ako blska ked ho sem tam aj obsluzite a nebude to brat ako samozrejmost.
smozrejme nie je u nas vsetko perfetne a nie vzdy manzel zaberie ako by mal (ale matka jednoducho musi aj ked uz nevladze 🙂 ) ale minimalne uz mnohe veci vidi v inom svetle a chape ich.
Neboj sa Dida, tato radikalna feministka sa neurazi, mas pravdu. Zeny si musia uvedomut svoju hodnotu a *vyzadovat* aspon od svojich muzov aby ju respektovali.
Uz nie je relane, aby sme sa vratili na “matky v domacnosti”, to by sme nechceli ani my, zeny, chceme karieru. Ale cela spolocnost sa musi zmenit, aby muzi mali podiel na vychove deti, zeny na robote, a aby sa tak dalo rodine vyzit…
Politici si to uz [prilis pomaly!!] uvedomuju, ved panikuju nad nizkym prirastkom obyvatelstva v skoro kazdej zapadnej krajine…
Ahoj, na to by som Vám len chcela povedať výrok mojej svokry: “Dieťa do 5 rokov mužovi do rúk nepatrí.” Myslím, že treba urobiť aj osvetu medzi starými mamamy, ktoré majú veľmi skreslené názory a prenášajú to do mladých rodín, čím robia veľmi veľké zlo. Ja pracujem od veľmi-veľmi-veľmi útleho veku detí, lebo … Muž sa o deti skoro nezaujíma vďaka takým to výrokom. Ak môžete, pracujte (pre lepšiu psychiku) na čiastočný úväzok alebo doma, aby ste stihli sa starať o deti, to bola moja vízia. Nepodarila sa.
Tak ja to pociťujem na vlastnej koži. Som doma už 9.rok. deti majú 5 a 8. A keď niekde poviem, že som doma a deti sú v škole a škôlke. Tak to by ste mali vidieť tie reakcie. Aj som skúšala robiť, ale vzdržalo to iba pol roka, pretože sa nemal kto o deti starať keď boli choré, keď potrebovali odviezť na krúžky atď. Takže som bola viac doma ako v práci. Manžel je stále v práci, často aj do noci a sme radi, keď ho vidíme cez víkendy.Ja ešte aj študujem. Reakcie svokry sú úplne otrasné. Vraj svojho muža iba využívam!
Súhlasím s Didou, to že muži chápu emancipáciu tak ako ju chápu, je vo veľkej mierie zásluha tých žien, ktoré tak nekonečne prahnú po tom aby sa v každej oblasti vyrovnali mužom. Veď práve ženy kričia, že sa chcú mužom vyrovnať a zrovnoprávniť sa s nimi.! Nie muži.
niečo som asi pokašľala, tak sa ospravedlňujem, že je tam môj príspevok viac krát, vážne ma to mrzí
je to aj smiešne, aj smutné. miera emancipácie závisí od miery poznania vlastnej hodnoty. myslím, že v našej spoločnosti ako takej panuje všeobecná neúcta k žene ako k takej, nehovoriac už o žene matke. každá z nás to asi spoznala na vlastnej koži. že vysokotehotnej žene nemá kto uvoľniť miesto v autobuse, že nemá kto pomôcť podvihnúť kočík, pomôcť vyložiť deti do vlaku…
dúfam, že teraz sa radikálne feministky neurazia, ale za to si často môžme my ženy, pretože často na úkor už spomínaných spoločenských tlakov devalvujeme vlastnú hodnotu a v snahe dokázať, že za niečo stojíme, snažíme sa silou mocou priblížiť sa k mužom čo najbližšie. potom je jasné, že ak je žena matka a úspešná v práci, tak sa to neberie ako jej šikovnosť, ale ako jej povinnosť. ako niečo čo je celkom normálne. ráno vstať, postarať sa o deti, o muža, o seba, vychystať ich do práce, do školy, prísť do zamestnania, kde na nás hučí blbý šéf a podávať raz teké výkony za často až o polovicu nižší plat, potom prídeme domov a opakuje sa to znovu…
našťastie sa aj toto už u nás mení k lepšiemu a nájdu sa aj muží, ktorí majú ženy v úcte a neberú ich ako samozrejmosť.
aj starká ľutuje môjho muža, že je v anglicku a že si musí sám variť, prať, upratovať… tak som sa jej opýtala, či má zomrieť od hladu, alebo od špiny.. sama je doslova zodratá a stále velebí mužov, dokonca sme mali spor kvôli tomu, že som si prvú dovolila porodiť dcéru…
je to aj smiešne, aj smutné. miera emancipácie závisí od miery poznania vlastnej hodnoty. myslím, že v našej spoločnosti ako takej panuje všeobecná neúcta k žene ako k takej, nehovoriac už o žene matke. každá z nás to asi spoznala na vlastnej koži. že vysokotehotnej žene nemá kto uvoľniť miesto v autobuse, že nemá kto pomôcť podvihnúť kočík, pomôcť vyložiť deti do vlaku…
dúfam, že teraz sa radikálne feministky neurazia, ale za to si často môžme my ženy, pretože často na úkor už spomínaných spoločenských tlakov devalvujeme vlastnú hodnotu a v snahe dokázať, že za niečo stojíme, snažíme sa silou mocou priblížiť sa k mužom čo najbližšie. potom je jasné, že ak je žena matka a úspešná v práci, tak sa to neberie ako jej šikovnosť, ale ako jej povinnosť. ako niečo čo je celkom normálne. ráno vstať, postarať sa o deti, o muža, o seba, vychystať ich do práce, do školy, prísť do zamestnania, kde na nás hučí blbý šéf a podávať raz teké výkony za často až o polovicu nižší plat, potom prídeme domov a opakuje sa to znovu…
našťastie sa aj toto už u nás mení k lepšiemu a nájdu sa aj muží, ktorí majú ženy v úcte a neberú ich ako samozrejmosť.
aj starká ľutuje môjho muža, že je v anglicku a že si musí sám variť, prať, upratovať… tak som sa jej opýtala, či má zomrieť od hladu, alebo od špiny.. sama je doslova zodratá a stále velebí mužov, dokonca sme mali spor kvôli tomu, že som si prvú dovolila porodiť dcéru…
je to aj smiešne, aj smutné. miera emancipácie závisí od miery poznania vlastnej hodnoty. myslím, že v našej spoločnosti ako takej panuje všeobecná neúcta k žene ako k takej, nehovoriac už o žene matke. každá z nás to asi spoznala na vlastnej koži. že vysokotehotnej žene nemá kto uvoľniť miesto v autobuse, že nemá kto pomôcť podvihnúť kočík, pomôcť vyložiť deti do vlaku…
dúfam, že teraz sa radikálne feministky neurazia, ale za to si často môžme my ženy, pretože často na úkor už spomínaných spoločenských tlakov devalvujeme vlastnú hodnotu a v snahe dokázať, že za niečo stojíme, snažíme sa silou mocou priblížiť sa k mužom čo najbližšie. potom je jasné, že ak je žena matka a úspešná v práci, tak sa to neberie ako jej šikovnosť, ale ako jej povinnosť. ako niečo čo je celkom normálne. ráno vstať, postarať sa o deti, o muža, o seba, vychystať ich do práce, do školy, prísť do zamestnania, kde na nás hučí blbý šéf a podávať raz teké výkony za často až o polovicu nižší plat, potom prídeme domov a opakuje sa to znovu…
našťastie sa aj toto už u nás mení k lepšiemu a nájdu sa aj muží, ktorí majú ženy v úcte a neberú ich ako samozrejmosť.
aj starká ľutuje môjho muža, že je v anglicku a že si musí sám variť, prať, upratovať… tak som sa jej opýtala, či má zomrieť od hladu, alebo od špiny.. sama je doslova zodratá a stále velebí mužov, dokonca sme mali spor kvôli tomu, že som si prvú dovolila porodiť dcéru…
je to aj smiešne, aj smutné. miera emancipácie závisí od miery poznania vlastnej hodnoty. myslím, že v našej spoločnosti ako takej panuje všeobecná neúcta k žene ako k takej, nehovoriac už o žene matke. každá z nás to asi spoznala na vlastnej koži. že vysokotehotnej žene nemá kto uvoľniť miesto v autobuse, že nemá kto pomôcť podvihnúť kočík, pomôcť vyložiť deti do vlaku…
dúfam, že teraz sa radikálne feministky neurazia, ale za to si často môžme my ženy, pretože často na úkor už spomínaných spoločenských tlakov devalvujeme vlastnú hodnotu a v snahe dokázať, že za niečo stojíme, snažíme sa silou mocou priblížiť sa k mužom čo najbližšie. potom je jasné, že ak je žena matka a úspešná v práci, tak sa to neberie ako jej šikovnosť, ale ako jej povinnosť. ako niečo čo je celkom normálne. ráno vstať, postarať sa o deti, o muža, o seba, vychystať ich do práce, do školy, prísť do zamestnania, kde na nás hučí blbý šéf a podávať raz teké výkony za často až o polovicu nižší plat, potom prídeme domov a opakuje sa to znovu…
našťastie sa aj toto už u nás mení k lepšiemu a nájdu sa aj muží, ktorí majú ženy v úcte a neberú ich ako samozrejmosť.
aj starká ľutuje môjho muža, že je v anglicku a že si musí sám variť, prať, upratovať… tak som sa jej opýtala, či má zomrieť od hladu, alebo od špiny.. sama je doslova zodratá a stále velebí mužov, dokonca sme mali spor kvôli tomu, že som si prvú dovolila porodiť dcéru…
Jeeeej, tak ja chcem vidiet ako by to bolo keby bola rovnopravnost na zaklade zenskeho principu, chcelo by to este jednu poviedku :-)).
Nataša a na čo sú potom chlapi?
hlavne dnes keď si už ženy na seba vedia zarobiť, sú vo vedúcich pozíciách a pod. Budem sprostá, ale častokrát ani na to semeno nie.
Nejaka forma ekonomiky funguje v kazdom state. V islamskych zemiach sa napr. predpoklada ze zena bude doma a uloha matky a hospodynky je preferovana, muzi maju nastavene prijmy tak aby rodina prezila z jeho platu. Ale najdu sa vynimky ked sa profesne presadia aj zeny ale musia celit spolocenskemu tlaku.
U nas je to tak, ze musia pracovat obaja ak nie su vyslovene bohati, aby rodina prezila. Matky v domacnosti skoncili so socikom. Vacsina zien je tak ci onak nutena chciet budovat aj aspon aku taku karieru. Je to zaroven spolocenskou normou. Su sice aj tie v domacnosti ale ak chce takou zena byt musi bojovat proti spolocenskemu tlaku, ano aj vacsiny matiek, ktore robia a nevedia pochopit ked niektora by sa chcela venovat “iba” rodine a domacnosti, oznacili by ju za obmedzenu a “neschopnu vyuzivat spravne cas” a “co by robila cele dni detom za zadkom” a pod. Uloha zeny v domacnosti na plny uvazok sa u nas skratka “nenosi”.
Zatial nepoznam zem alebo zriadenie ktore by akceptovalo a zohladnovalo vsetky typy matiek, aby kazda nasla take sebavyjadrenie ake jej vyhovuje. Vzdy je ista diskriminacia, na zaklade celospolocenskeho nastavenia.
Asi to tak musi byt lebo si neviem predsatvit ekomonicky a spolocensky model, myslim v praxi, nie teoreticky, ktory by aj fungoval. To by bolo ine sci fi….
trafila si klinec po hlavicke. Vydareny clanok!
Ozaj super, úplne mi hovoríš z duše. Pobavila som sa, ale aj mi je smutno. S takýmto problémom sa stretávam vždy – napríklad minule bola moja mama tri mesiace starať sa o babku v Nemecku a oco to zatiaľ prežíval spôsobom: Ja si musím sám variť, umyť riad. Keď som mu povedala, že ženy to predsa bežne robia, a ešte chodia do práce, povedal: Ale veď na to ženy sú. No, to ma vie naozaj naštvať.