Na počiatku tvorila matka nebo i zem dieťaťa. Jeho svet bol pustý a prázdny, nebol tu súlad, súvislosť, istota..
♥ A riekla matka: Buď svetlo! A vždy, keď sa obrátila k dieťaťu, ponorila jeho svet do jasu.
Keď sa odvrátila, temnota sa vrátila. Tak odlíšila svetlo od tmy.
A nastal večer a nastalo ráno, prvý deň.
♥ A riekla matka: Buď potrava! A priložila si dieťa k prsiam,
čím odlíšila hlad a spokojnosť, slasť a bolesť.
A nastal večer a nastalo ráno, druhý deň.
♥ A riekla matka: Buď teplo! A vzala bezmocné dieťa, položila ho na svoje telo,
objala ho ramenami a hojdala ho.Dieťa pocítilo dôveru.
A nastal večer a nastalo ráno, tretí deň.
♥ A riekla matka: Buď radosť! Priložila svoje líce na jeho líčko, pohladila mu hruď,
dlane, pošúchala chrbátik, pohladila hlávku. Dieťa pochopilo, že neha je radosť.
A nastal večer a nastalo ráno, štvrtý deň.
♥ A riekla matka: Buď reč! Matka tvorila zvuky, počúvala zvuky dieťaťa a rozumela jeho reči.
Dieťa rado počúvalo nežnosť v jej hlase a bálo sa jej zmĺknutia.
A nastal večer a nastalo ráno, piaty deň.
♥ A riekla matka: Buď dôvera ! Chránila ho pred pádom, strážila jeho prvé kroky, bola bdelá,
keď volalo. Dieťa cítilo jej oddanosť a verilo jej.
A nastal večer a nastalo ráno, šiesty deň.
♥ A riekla matka dieťaťu: Choď, podmaň si zem a panuj nad ňou.
Nájdi si partnera, ktorého budeš ľúbiť a miluj svoje deti, ako ťa ja milujem.
Prebraté z Metodickej prípravy od Ladislava Lencza pre učiteľov etiky
Zuzka – „etikárka na MD“ , ktorá ho pre Vás „našla“ :
Ako učitelia máme toľko krásnych vecí, ktoré ponúkame deťom, no niekedy mám pocit, akoby som hádzala perly prasiatkám. Konkrétne tento text žiaci asi ťažko pochopia tak, ako maminy, ktoré sa denno- denne obetavo venujú starostlivosti o deťúrence. A napokon, trocha pedagogiky nezaškodí ani dospelým.