O princovi Pavlovičovi a Paulínke

Bolo raz jedno kráľovstvo.

V tom kráľovstve býval kráľ s kráľovnou a ich malý syn princ Pavlovič. Neďaleko v lese bola jaskyňa, v ktorej, ako v každom dobrom kráľovstve, býval drak Buburak.

V jeden slnečný deň drak uniesol princa Pavloviča a uväznil ho vo svojej jaskyni. Kráľ s kráľovnou boli zúfalí, lebo nevedeli, ako princa vyslobodiť. Báli sa do jaskyne poslať vojsko, aby drak Buburak Pavlovičovi neublížil. Čas plynul, kráľ s kráľovnou smútili, až sa napokon rozhodli, že vojsko predsa vyšlú. Poslali teda do jaskyne sto vojakov. Čakali, čakali ich, ale nič. Až večer sa vrátil jeden z vojakov a rozprával, čo sa udialo.

Keď vojsko prišlo k jaskyni, polovica sa vrhla na draka, aby ho zabili. Bojovali, bojovali, ale drak ich všetkých pobil. Ostatní vojaci hľadali v jaskyni princa Pavloviča. Keď však vstúpili do izbice, kde bol uväznený princ Pavlovič, našli po zemi rásť veľa zlatých kvetov. Ulakomili sa na zlato a odtrhli ich. Hneď však zostali ležať na zemi mŕtvi.

– Keď som videl, čo sa stalo, utiekol som a bežím k vám pán kráľ, aby som vám všetko vyrozprával.

Všetci vojaci okrem mňa , sú mŕtvi, – referoval vojak.

Kráľ sa vojakovi poďakoval a odmenil sa mu.

V kráľovstve nastal trvalý smútok. Roky plynuli. Prešlo 15 rokov a radcovia radili svojmu kráľovi, aby dal po celom kráľovstve vyhlásiť, že dievčina, ktorá sa odhodlá vyslobodiť princa, dostane pol kráľovstva a princa za muža. Veď draci unášajú dievčiny a nie princov. Tak to býva v rozprávkach.

Na ich radu kráľ dal vybubnovať, že dievčina, ktorá vyslobodí Pavloviča, dostane pol kráľovstva a princa za muža. Žiadna sa však nechcela stať obeťou draka. Až v jedno ráno sa prihlásila chudobná dievčina Paulínka. Pretože bola sirotou, odhodlala sa ísť vyslobodiť princa Pavloviča.

Vybrala sa do jaskyne slúžiť drakovi. Keď sa postavila pred draka, povedala:

– Budem ti slúžiť, aj variť ti budem, lebo nemám nikoho a chcem sa o niekoho starať.

– Dobre, – povedal drak, – ale do tejto izbice nesmieš vojsť, lebo ti bude amen!

A tak Paulínka slúžila, varila maškrtnému drakovi dobroty a do izbice nevstúpila.

Po čase, keď drak bol už menej ostražitý, nasypala mu do vína uspávací prášok. Keď drak Buburak zaspal, vstúpila do izbice, kde bol princ Pavlovič uväznený, nevšímala si zlaté kvety a princa oslobodila. Potom spoločnými silami spiaceho draka Buburaka zabili.

Šťastní sa vracali domov ku kráľovi a kráľovnej a tí rozradostení splnili sľub a vystrojili veľkú svadbu. Pavlovič s Paulínkou spravodlivo kraľujú hádam až dodnes, ale to hádam nie, lebo to bolo veľmi, veľmi dávno.

Publikované v Zborníku víťazných prác literárnej súťaže mladých talentov 1999, vydalo vyd. Parentes pre MK Petržalka, 1999.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...