27.09.2006verzia pre tlač


Keď sa doma hovorí aj anglicky

Autor: Dana Španková

_banners

Dodnes si pamätám to ráno. Slnko nazeralo spoza okna, stačilo iba odtiahnuť závesy a do izby by sa vlial nový deň. Ale mne sa ešte nechcelo začať ho, ešte som si vychutnávala ten slastný pocit nič nerobenia v posteli. Posledné minútky v polospánku, keď už všetko vnímate, ale ešte na to nemusíte reagovať. Spoza dverí ku mne doľahla detská reč.

Rozhovor dvoch malých chlapcov, o ktorých som sa starala v malom domčeku na juhu Londýna. Ďaleko od domova, od rodičov a priateľov, v cudzej krajine, ma rozohrial džavot dvoch malých ľudských bytostí. Ani jeden z chlapcov ešte nezmutoval, mali iba 7 a 4,5 roka. So spevavým prízvukom sa bavili o kakau a dinosauroch. A ešte, že musia hovoriť po tichu, aby ma nezobudili. „Don´t shout, Gareth, cause you will wake up Donna“ počula som poučovať menej trpasličím hlasom staršieho Colina. „Šooou, vat“ bábikovsky dievčenským hlasom bránil svoje práva mladší Gareth ..„Eť líst ší vil plej viť mí.“ A vtedy mi to došlo.

Bola to tak nádherná reč, ten rozhovor sa niesol v tak nádhernom jazyku, že som mu v tej chvíli podľahla nadobro. Rozhodla som sa, že chcem počuť takto raz rozprávať aj moje dieťa.

A potom šli roky. Z Anglicka som sa vrátila priamo na štúdium angličtiny na vysokej škole. Po päťročnej drine som sa s čerstvým diplomom pustila do ďalšej školy, tentoraz v zahraničí. Angličtina bola opäť dorozumievacím jazykom. Potom práca, u nás na Slovensku. Pracovný nástroj – slovenčina.

A život bežal. Ľudia prichádzali a odchádzali. Niektorí z nich hovorili anglicky viac, iní menej. Niektorí lepšie, iní horšie. Niektorí naschvál, iní preto, lebo inak nevedeli. Ja som si mohla vybrať. To bol môj darček za roky strávené nad učebnicami, za dobu odlúčenia od rodiny a rodnej krajiny. Vedela som anglicky. Dobre.

Pred určitou dobou sa mi do cesty postavil muž. Ten MUŽ. Veď viete. Ktorý vám prevráti život trošku naruby a už v ňom ostane. Nerozprával so mnou po anglicky, napriek tomu som sa za neho vydala J. A keď som zacítila, že to tak má byť, otehotnela som.

S bábätkom v brušku som si zrazu spomenula na svoj sľub. Presnejšie, na moju dávnu predstavu – že raz budem počuť svoje dieťa hovoriť tak krásne anglicky, ako som to kedysi dávno počula v Londýne. S touto spomienkou prišlo rozhodnutie dať sa na to. Naučím svoje dieťatko hovoriť anglicky ešte v detstve.

Ktorákoľvek mama dospeje k takémuto rozhodnutiu príde na to, že to vôbec nie je jednoduché. Odrazu si uvedomíte, že to bude drina.

Nikto okolo vás anglicky na ulici nehovorí. Všetci ľudia sa k vám prihovárajú po slovensky. Takisto budú reagovať aj na vaše bábo. Anglické kurzy, kde by stretli podobne vedené deti, začínajú niekedy vo veku 3 rokov. A stoja!, tak strašne veľa stoja...detské knihy, kazety, rozprávky... to všetko budete musieť zháňať od známych v zahraničí.

Nedostala som sa ešte k tomu najpodstatnejšiemu. Kdesi uprostred týchto príprav si odrazu uvedomíte, že vlastne ani neviete, ako sa povie táto hračka a tento kvietok ... Je Váš prízvuk dosť dobrý? Kde stretne Vaše dieťa rovnako hovoriacich kamarátov? Ako sa môžete rozprávať so svojím vlastným dieťatkom, keď mu ani neviete pomenovať veci, o ktorých hovoríte? Ako mu budete vedieť vyjadriť všetku tú lásku, ktorú cítite, keď vás pri tom vždy v poslednej mikrosekunde zastaví potreba prekladať? Nebude to natoľko frustrujúce, že sa nakoniec vzdáte? Ale nebude to potom škoda? Že vaše vlastné dieťa stratí dlhých 10 a viac rokov učením sa angličtiny, rovnako ako kedysi Vy?

A tak som dostala nápad. Založíme si klub. Miesto, kde by sme sa mohli stretávať. Všetci, ktorí ´používame´ angličtinu vo svojej rodine. Také miesto od októbra budeme mať v Bratislave, v Rodinnom centre Prešporkovo na Grösslingovej ulici č. 48. Dúfam, že na našich stretnutiach nájdeme to, čo nám občas môže chýbať. Podporu. Dajte vedieť všetkým, ktorých by sa to mohlo týkať. A príďte medzi nás.

 

www.presporkovo.sk

 

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.0 z 5. Celkom 1 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Jaruška napísané 07.10.2006 01:18 answer email

Ahojte, ja mám 4,5 ročn dcérku a učím v jej škôlke po nemecky. Doma sa učíme hravou formou po anglicky. Presne, ako tu niekto spomínal - samé divadielka, tančeky, pesničky ukazovanie. Ide jej to fajn. A k tomu pridávame trochu francúzštiny. Veď čo ja viem, aké jazyky bude ona neskôr používať? A v ktorom kúte sveta bude bývať? Teraz je malá a nalepí sa na ňu všetko. Ale doma sa rozprávame iba po slovensky, túto dilemu som si vyriešila už dávno. Slová lásky mi znejú najlepšie v slovenčine. A ja sama som živým príkladom toho, že aj v neskoršom veku sa človek môže dobre naučiť jazyk - po francúzsky som sa začala učiť až v 15 rokoch (v 1. ročníku na strednej škole) - čiže v čase zatvrdnutých artikulačných báz a dnes je zo mňa učiteľka francúzštiny a bez problémov prekladám do Fj. Francúzština je akoby môj druhý rodný jazyk, v minulom živote som určite bola Francúzska. A keď som vo Francúzsku, ľudia prídu na to, že nie som Francúzska, ale mnohí si najprv myslia, že som Talianka (podobný prízvuk). Učiť sa jazyk odmalička je výborné, ale nič nie je stratené, ak s nejakým začnete neskôr, hlavné je , že sa vôbec do neho pustíte a budete ním komunikovať. Tak držím palce. Jarka

sona napísané 05.10.2006 23:18 answer email

aj mňa to už nebaví s tou angličtinou pomaly už od minús deviatich mesiacov, vy ste sa kedy začali učiť cudziu reč? teraz to vyzerá tak, že kto sa nezačne učiť od roka, tak to už vlastne nemá význam, lebo aj tak sa dobré nenaučí, či ako to je? samozrejme iné to je v prirodzene dvojjazyčných rodinách, ale načo to je dobré takto nasilu, potláčať vlastnú prirodzenosť matky danú vlastným, materinským, jazykom

schamka napísané 05.10.2006 17:04 answer email

A este som chcela podotknut k tomu, co tu viackrat odznelo, ze ak sa dieta uci cudzi jazyk od slovenskeho rodica, tak pochyti zly prizvuk. Moja skusenost je taka, ze prizvuk je maximalne nepodstatny, dolezita je schopnost sa dorozumiet a v danom jazyku komunikovat.

schamka napísané 05.10.2006 17:01 answer email

Evita - no zial, nic odborne na tuto temu nemam, tiez by sa nam to siklo. U nas to vyzera tak, ze tato rozprava s malym nemecky, maju aj nejake knizky, z ktorych si vecer citaju (mame aj nemecke, ale aj slovenske - ved okolo tych obrazkov sa da hovorit aj nemecky). Mame jedno CD s nemeckymi pesnickami, ale maly pokazil prehravac tak to teraz nehra... navyse je to taky zborovy spev, ja osobne tomu tazko rozumiem, aj ked maly tam uz objavil slovicka, co pozna. ;o) Sestra zije v Nemecku, takze na maleho narodeniny alebo pod stromcek mu tieto veci kupila.
Inak by to bolo fajn sa stretavat, ale zial my byvame teda dooost daleko od Slovenska ;o(

Evita napísané 04.10.2006 22:52 answer email

Schamka - pises, ze experimentujete s nemcinou. Chcela by som sa tiez nato dat, este som sa nerozhodla v akej forme. Nemas nejake linky, resp. rady, kde sa da zohnat dobra detska literatura a ine pomocky?

No a ak nie ste prilis daleko :-) , mozno by sme mohli rozbehnut nieco podobne ako Dana pre "nemcinarov"?

Lucisa napísané 02.10.2006 22:06 answer email

precitajte si najnovsie GEO. Je tam zaujimava cast o jazykoch a o tom ako sa znalost jazykov uklada do rozlicnych hemisfer mozgu pred piatym a po piatom roku zivota. Pre mna osobne je velmi zaujimava pasaz o tom, ci pomoze pustat CD a filmy v cudzom jazyku (v podstate pisu, ze nie, ze dieta potrebuje fyzicky kontakt.Verte, alebo nie, u nas to tak funguje, decka si pospevuju iba tie anglicke pesnicky, na ktore sme tancovali a vymyslali vselijake divadielka, ostatne ignoruju. a ja len pozeram, ako sa perfektne na anglictinu chytaju). Uvazujeme s partnerom na experimente, ze sa skusime iba urcity cas cez den my dvaja medzi sebou rozpravat anglicky.nuz uvidime, ako to dopadne, minimalne si doplnim slovnu zasobu.

DankaBA napísané 30.09.2006 23:01 answer email

Danka, drzim paste, ked mi vyjde cas, rada s pridam. K anglicine citim to iste, podobne som si ju ako au-pair zamilovala. Sice som presne z tych dovodov, ktore popisujes, nenasla v sebe odvahu komunikovat s mojimi detmi len v anglictine, ale s manzelom sme sa aspon rozhodli im anglictinu od malicka priblizovat tak, aby im nebola cudzia. Takze ziadne TV rozpravky v slovencine, ale len v anglictine a cestine. Podobne aj pesnicky len cz a ang. a rozpravky, ktore im citame, pretkavame angl. slovami. Starsi syn anglictinu vnima prirodzene, neboji sa jej a nove slova sa na neho lepia, casto pochopi zmysel aj tej vety, ktora je pre neho nova (a do cestiny prepina automaticky, ked sa mu prihovori niekto po cesky).

Kedysi mavali v bohatsich rodinach guvernantku, ktora sa s detmi rozpravala inym jazykom. Nieco take by sa hodilo...aspon na par hodin tyzdenne. Ale zohnat na Slovensku "native" au-pair asi bude dost tazke...

 

Doty - suhlasim so Shamkou. Naviac nevidim dovod takej hrubej reakcie. Danka ma na svoje rozhodnutie plne pravo. Osobne - keby som akykolvek iny jazyk ovladala tak, ako anglictinu (snad s vynimkou rustiny, z ktorej mam kedysi este povinnu maturu, ale fakt ju nemusim), tak ho svoje deti budem ucit od malicka...moja svokra sa od svojich rodicov naucila po madarsky (rozpravali sa tak pre detmi, aby im nerozumeli, ked si chceli povedat nieco tajne :-) a dodnes sa bez problemov dohovori. My sme sa ju snazili nahovorit, aby to s detmi skusila, aspon ale netrufala si.

Monika napísané 29.09.2006 22:41 answer email

Ahojte, máme 9,5 mesačnú dcérku a rozprávame sa s ňou (alebo zatiaľ zrozumiteľne rozprávame len my jej) výlučne po slovensky. Tiež som presvedčená, že materský jazyk je ten, ktorý je maminke najprirodzenejší, aby mohla dieťatku rozprávať tie nádherné nežné slová, ktoré sú také potrebné v akomkoľvek vzťahu. Trochu ma škrie, keď to začína vyzerať tak, ako by slovenčina bola nejaký druhoradý jazyk a hlavná je angličtina. Teda, aby to nevyznelo zle, neviem to lepšie vyjadriť, ale prečo sa majú deti na Slovensku umelo učiť rýchlo, rýchlo iný jazyk ako slovenský, častokrát na úkor správneho používania slovenčiny? Samozrejme iná vec je dvojjazyčné manželstvo alebo ak sú obaja rodičia inej ako slovenskej národnosti. Som presvedčená, že dieťatko treba najprv naučiť tú reč, ktorá je prirodzená jeho rodičom a až potom sa snažiť o učenie ďalšieho jazyka. Áno, ovládať cudzí jazyk je dôležité a my dospelí sa s jeho učením namáhame viac ako deti, ktoré sa ho môžu naučit prirodzene, ale nezabúdajme, že slovenčina je nádherný, mäkko znejúci jazyk a doprajme svojim deťom tú radosť, že ho ovládajú práve oni. :o)

zuzie napísané 29.09.2006 13:55 answer email

...

Nemyslim si, ze je to az taka hlupost rozpravat na dieta inym ako materinskym jazykom , ale vyuku treba dat do spravneho kontextu: matka by mala rozpravat na dieta materinskym jazykom a cudzim jazykom by sa mala rozprava len v urcitych situaciach (napriklad v horezmienenom centre , so svojou opatrovatelkou a pod.), Velmi dolezite je, aby sa tento cudzi jazyk dieta dieta naucilo prostrednictvom inej osoby(v skolke, pomocou otca, vychovavatelky...), a nie pomocou matky ako dalsi "materinsky" jazyk. Jazyk je totiz velmi dolezity vektor vo vztahu rodic-dieta a tym, ze matka by komunikovala v inom jazyku,paradoxne prerusuje a ochudobnuje komunikaciu medzi oboma...Inymi slovami,neuvedomele "zavedenie" druheho jazyka s ma negativny vplyv na vztah matky a dietata...

zzuzie hovoriaca 5 jazykmi, a matka 3 bilingvalnych deti, ktora vie o com rozprava

sisa napísané 29.09.2006 02:10 answer email

Uplne suhlasim s Adyky. Je to nezmysel rozpravat sa s dietatom inou recou,nez rodnou. Myslim si, ze kazda matka na svete sa snazi so svojim dietatom v prvom rade rozpravat rodnou recou a potom sa pridavaju dalsie reci, ktorymi sa hovori trebars na ulici a pod. I ked moze mat matka vybornu slovnu zasobu, urcite nie taku, ako niekto pre koho je anglictina materinsky jazyk a tiez ten slovensky prizvuk...toho sa tak lahko nezbavime...A ucit deti po anglicky len aby pocula to krasne anglicke zvatlanie, myslim si, ze slovenske zvatlanie neznie o nic horsie...Tiez ma zaujalo tvrdenie Marty, ze po 4 rokoch veku dietata ide ucenie jazyka tahsie. Moja dcera sa prvy krat stretla s anglictinou ked mala 5 rokov, ked sme sa odstahovali zo Slovenska. Odvtedy ubehli 3 roky a jej anglictina je dokonala, okamzite si osvojila cudzi prizvuk a do dvoch rokov od prichodu sa vyrovnala slovnou zasobou svojim spoluziakom, ba mnohych predbehla. Upozornujem,ze moja dcera nepatri medzi nadpriemerne nadane deti...a doma hovorime len po slovensky. Tiez chcem podotknut, ze nie je jedina, poznam deti, ktore sem prisli tiez v neskorsom veku dokonca 8-10 rocne a tiez stratili slovensky prizvuk a hovoria plynule. Prepacte, ale naozaj nechapem vyznam ucit mimino jazyk , ktory nie je rodnym jazykom ani matky, ani otca...

schamka napísané 29.09.2006 00:38 answer email

Doty - podla mna je rozdiel, ked zijes v US uz roky, v tom prostredi sa na dieta anglictina nalepi, ci sa o to staras, ci nie. Machrovat, ze napriek univerzitnej znalosti anglictiny rozpravas s detmi slovensky, mi pride v tvojom pripade dost nefer.

Dana - ja vam drzim palce! Aj by som sa pridala, ale jednak sme daleko a navyse experimentujeme s nemcinou. Ale rada by som bola, ak mas nejake rady a napady, ako tomuto dat nejaku formu, tak sa s nami, prosim, podel...

Marta napísané 28.09.2006 14:29 answer email

Som rada, ze sa nasiel niekto kto dostal takyto vyborny napad a mamicky, ktore sa rozhodli ulahcit zivot svojim detom tym, ze s nimi budu od narodenia komunikovat v anglictine, sa budu mat kde stretavat a deti si najdu novych kamaratov. Mila Danka, velmi Ti drzim palce a urcite sa nedaj odradit negativnymi reakciami ludi, ktori zrejme nevedia, ake je to tazke a neprirodzene ucit sa anglictinu v pokrocilejsom veku a ako cudzi jazyk, ktory sa v nasej krajine aktivne nepouziva. Niekto ma vyhrady, ze treba zacat s ucenim az neskor, ale deti sa najrychlejsie ucia do 4 roku svojho zivota a ak zacneme s ang. potom, bude to pre nich ovela tazsie uz sa ju nebudu ucit prirodzenou metodou. Tuto skusenost mam po praci guvernantky v Tel Avive. Rodine, v ktorej som zila zalezalo na tom, aby deti od narodenia poculi anglictinu a komunikovali v nej, v mojej pritomnosti sa s nimi v ang. rozpravali aj ich rodicia. Tie najmladsie deti ovladali ang. ovela lepsie ako najstarsia Daniel, ktora sa s nou stretla az ako 3 rocna. Ja zatial nemam deti (ale uz sa o ne snazime) a napriek tomu, ze manzel neovlada ang., berie to ako samozrejmost, ze ja s nimi budem komunikovat v ang. a on slovensky. Zelam Ti vela uspechov a ked budem mat rodinku urcite sa zastavim v centre.

adyky napísané 28.09.2006 12:01 answer email

Ahojte. Napriek tomu, ze ja rozpravam po anglicky viac ako slusne (10 rokov studia, 2 roky zahranicny pobyt GB aj USA) a manzel docela obstojne, lebo okrem toho ovlada dalsie styri cudzie reci, rozhodli sme sa na vlastnych detoch neexperimentovat.

Je pravda, ze som nad pouzivanim anglictiny v rodine dost premyslala, ale nakoniec som to zavrhla z jedineho dovodu - stratil by sa pri mojom dietati zmysel pojmu "materinsky jazyk". Co by bol jeho materinsky jazyk? Umela anglictina? Nech by som sa v maximalnej moznej miere snazila o co najdokonalejsiu vyslovnost, pristup k velkemu mnozstvu knih, riekaniek, basniciek a rozpravok, nikdy by to nebolo ono. Stale by to posobilo akosi umelo.

Tymto samozrejme vobec nemam na mysli deti v dvojjazycnych rodinach - to je nieco uplne ine. Dieta ma velmi jasne definovanu prislusnost jazyka k jednemu z rodicov, pricom spolu rodicia komunikuju iba jednym jazykom - v zmiesanych manzelstvach asi zvacsa tym cudzim.

Tolko moj nazor. Nase rozhodnutie je take, ze najprv sa deticky riadne naucia svoj materinsky jazyk, ktory je zaroven jazykom v krajine, kde ziju a potom sa vrhneme na vyucbu dalsieho jazyka.

Adriana napísané 28.09.2006 10:46 answer email

Ja by som sa takeho experimentu teda bala. Som absolutne pevne presvedcena, ze matka by mala hovorit na dieta svojim jazykom, a to predovsetkym zo psychologickeho hladiska. Pocula som vela pripadov ex aupairiek, ktorym sa to zdalo strasne 'cool' hovorit anglicky na svoje deti, ale to bolo v pripadoch ked sa vydali vonku. Aj tak to ale povazujem za absolutne 'nefer' voci dietatu, pretoze ho obera o prilezitost byt bi-lingualne.

Ak rodina zije v SR, tak by som radsej volila ine metody, ale urcite nie aby matka nehovorila na dieta slovensky.

doty napísané 27.09.2006 20:05 answer email

Ludia sa chcu za kazdu cenu robit to, co nie su. Co je zle na slovencine? Co keby si rozpravala "tak ako ti zobak narastol" a neplietla svoje dieta? Myslis, ze tvoje dieta bude viac "cool"? Ak chces aby sa naucil lepsie po anglicky, posli ho v lete do jazykovych taborov a na vymenny pobyt. Ja zijem v US uz roky a anglicke slovicko z mojich ust nevyjde ked rozpravam k svojmu synovi. Anglictinu mam na univerzitnej urovni. Zhanam slovenske knizky, texty, pesnicky a je to drina. Ale moje dieta na mna rozprava mojim prizvukom, slovami, ktore som ho ja naucila a krasne zneju a bude mu rozumiet aj moja mama ked prideme na navstevu. Navyse, anglicky rozprava tiez bez prizvuku. Lenze to sa dokazu naucit aj 16 deti ked su na dlhsom pobyte vonku.

Roly napísané 27.09.2006 18:15 answer email

Ahoj Danka, Chcem sa s Tebou podelit o moju skusenost - aj ja som sa rozhodla podobne ako Ty - napriek tomu, ze otec mojej dcery je Slovacisko... Byvali sme toho casu v Prahe a mne velmi liezlo na nervy, ze vsetci okolo automaticky ocakavali, ze na malu "budu mluvit cesky"... Neskutocne ma to zralo, tak som spustila ten experiment... Hovorila som s nou 2 roky (!!!) vylucne anglicky, mam z toho mnoho roznych skusenosti a pocitov, ktore nie je mozne opisat na takom malom priestore... Mozno osobne v Tvojom klube, ak sa tam stretneme... V skratke, potom sa mi narodil syn a nemala som dost sil pokracovat v tom "trapeni", nehovoriac uz o tom, ze som postupne nadobudala pocit, ze nas v ztah s dcerou je akysi chladny, lebo mi chybali prave tie drobne slovicka, ktore nikdy nebudete vediet, ak nie ste "native"...

Takze cely moj experiment som po rokoch zhodnotila bohuzial negativne... Teraz po rokoch (dcera ma 11, syn 9) sme sa rozhodli este pre maleho Benjaminka, ktory ma teraz 21 mesiacov a uz by som s nim za ziadnu cenu do toho experimentu nesla... To ale neznamena, ze sa nesnazim (aspon trochu) ho "poanglictit". Pomohla som si trochu s materialmi www.helendoron.com, ktore su Ti urcite zname, tiez obcas navstevujem www.iwc.sk v BA, kde su deti (aj ) anglicky hovoriacich cudzincov a poriadaju saa tam kazdy tyzden tzv. playgroups. Ale suhlasim, ze je to stale velmi malo, staly kontakt s jazykom to nenahradi. Ale sme (bohuzial - alebo chvalabohu?) na Slovensku...

Monika napísané 27.09.2006 14:54 answer email

Aj u nás sa hovorí "aj anglicky", ale nás asi do partie nevezmete lebo dôvodom je ocino - cudzinec. Deti sú bilingválne (majú 6 a 3 r.), hovoria už celkom slušne, aj keď občas robia chyby v gramatike. Páči sa mi tá príhoda s chlapcami v Anglicku. Ja mám aj opačnú skúsenosť - malý syn si zobral do škôlky knižku o vláčikovi Thomasovi a p. učiteľke povysvetľoval celý príbeh - lenže "chyba lávky" - v angličtine. Daddy mu to tak číta a on jednoducho "neprehodil výhybku". Normálne sa mu to nestáva, ale pani učiteľka mala z neho dobrý šok.

Napriek tomu si radi vymeníme názory, ak by ste chceli. My sme teraz boli požiadaní, aby sme skúsili viesť v AJ dve deti - jedno je spolužiačka a najlepšia kamarátka zároveň našej dcéry, to druhé je jej o rok staršia sestra. Som celkom zvedavá ako to pôjde.

Ani ja nemám super prízvuk a tiež neviem názvy všetkých kvietkov, rastlín a pod. práve preto úlohu učiteľa angličtiny prevzal náš Daddy už od (pred)narodenia našich detí.

Wish you do well.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia