Agresivita u malých detí

Už ste to asi zažili. Váš 15-mesačný drobček si s vami vykračuje na pieskovisko. Prídete ne miesto, kde je veľa detí a potešíte sa, aké to je fajn, že sa deti spolu vyhrajú. Je to aj tak,  až kým sa medzi ne nedostane náš drobček.

Chvíľku sa rozhliada, potom obchádza, potom to príde. Náš drobček trhá z ruky formičky, strháva čiapky a šváca lopatkou po hlave. Ako správna matka mu dohovoríte a vysvetlíte, že to sa nerobí. Pustíte ho do piesku opäť, ale situácia sa opakuje.

Ako ustriehnuť prejavy malého stvorenia, ktoré sa nám javia ako známky agresivity?

Odpovedá MUDr. Andrea Čanigová, psychologička:

Dlho prevládal názor, že fyzická agresia sa objavuje až v neskoršom detstve, adolescencie, ako výsledok vplyvu rovesníkov, násilností v médiách, zvýšenej hladiny mužských hormónov. U malých detí do 2. roku života, u batoliat, môžeme hovoriť o agresívnych prejavoch správaniach, ale u nich je to neuvedomované.

Nemáme sa obávať, že z malého dieťa, ktoré má agresívne tendencie, vyrastie agresívny jedinec? 

Určite nie. Deti až koncom prvého roka začínajú vyhľadávať sociálne kontakty a agresiu používajú ako spôsob na ochranu vlastných vecí, tzn. konflikty sa objavujú, keď si dieťa chce ochrániť svoju hračku, teritóriom, alebo nadviazať kontakt s inými deťmi, hoci v tomto veku sa deti ešte nevedia spolu hrať.

Stačí im, keď sa pozorujú navzájom a sú vedľa seba, napodobňujú svoje správanie. Ale dieťa batoľa nevie rozlíšiť správne a nesprávne, nemá empatiu voči inému dieťaťu.

Keď je už 5-meačné dieťa nervózne a zúrivé, neznamená to, že obdobie vzdoru bude neznesiteľné?

Určite nie. Dieťa v tomto veku nemá pomenované svoje pocity, vôbec sa v sebe neorientuje. Je to jeho prirodzený prejav, keď je napr. frustrované. To znamená, že nie sú uspokojené jeho potreby tak, ako si to predstavuje, ako to v tej chvíli potrebuje.

Dieťa v tomto veku žije daným okamihom. Keď nedostane okamžite hračku, jedlo, lízatko, bráni sa a prejavuje sa to takým správaním, ktoré sa nám zdá ako agresívne a neprípustné. Prejavy fyzickej agresie pramenia z toho, že agresia je pudová záležitosť, ale zároveň niečo, čo máme získané sociálnym učením. To znamená napodobňujem svoje okolie.

Malé detičky sa učia od svojho okolia, od toho, ako sa správa k nim ich matka, otec, babičky, dedkovia a kopírujú ich. Dieťa to neberie ako úmyselné poškodenie svojej mamy, otca, pretože ono nemá dôvod si ich znepriateliť. Robí to neuvedomene. Dieťa je v tom úplne čisté, úprimné, nemá filter.

Dieťa to rieši pre nás nepochopiteľným spôsobom. Určite by sme ho nemali za to trestať alebo odplatiť mu to rovnakým spôsobom, pretože pre dieťa je to nelogický argument – keď fyzický útok odplácame fyzickým útokom. Navyše, sme silnejší a vždy budeme fyzicky zdatnejší, tak by sme to nemali zneužívať voči malému dieťaťu. Naopak, riešením je, keď dieťa nevidí používanie fyzickej agresie v najbližšom okolí.

Kedy je najvyššia miera agresivity v detskom veku?

Kanadská štúdia na vzorke 20.000 detí od 2 do 11 rokov dokazuje, že dieťa najvyššiu mieru agresivity používa vo veku medzi 2 až 3 rokmi, ale prvé prejavy fyzickej agresivity sa objavujú v 17. mesiaci veku dieťaťa.

Po 3.roku plynule klesá fyzická agresia, deti sa naučia používať iné adekvátnejšie varianty presadenia svojich požiadaviek, uspokojenia potrieb tým, že si pamätajú, viac vedia, poznajú pojmy, vedia používať reč, presadzujú si svoje požiadavky.

Kedy by sme mali začať dávať pozor na to, čo deti odpozerajú z médií, aby to nemohli napodobňovať?

V súčasnom svete sa nedá vyhnúť striktnému zákazu sledovania televízie, ale treba dozerať na voľbu televíznych programov. Neodporúčam pozerať rozprávky s agresívnymi, násilníckymi postavami.

Ešte odporúčam – sledovať rozprávky s deťmi. Pomáha to ich rozumovému vývoji, rečovému vývoju a pochopeniu, čo sa tam odohralo. Dieťa môže rozprávať o pocitoch, ktoré to v ňom vyvolalo, a na druhej strane deti napodobňujú to, čo vidia.

Ak by sa to všetko dalo zhrnúť – ako sa dá najlepšie prežiť obdobie agresivity a vzdoru detí predškolského veku?

Dieťa je bystré, zvedavé, rozumovo na inej úrovni ako batoľa. Obdobie vzdoru prichádza z iných dôvodov – chce sa presadzovať medzi rovesníkmi, je frustrované, keď mu rodičia nevenujú dostatok pozornosti, cíti sa nemilované, ale tomu obdobiu sa nevyhneme.

Dieťa si chce presadzovať svoje, pretože si vytvára sebaobraz. Až v tomto veku vníma seba, svoje pocity, práva a dáva to najavo. Treba sa obrniť svätou trpezlivosťou, byť tolerantný a pracovať na sebe, svojej osobnostnej zrelosti, aby sme si nevybíjali svoje komplexy a nervozity každého dňa na malom nevinnom dieťati.

• Rozhovor odznel v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA.

(11 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...