ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
štvrtok 17.08.2017 | meniny má Milica  
VychovávamePoruchy a terapie

Poruchy pozornosti a hyperaktivita (1. časť)

 Mgr. Ľudka Hrabovcová   31.03.2012   3

_banners

Často počujeme hlavne medzi rodičmi skloňovať výraz: „On nie je nevychovaný, je len hyperaktívny“. Niekedy sa toto slovo používa naozaj neuvážene a na kamuflovanie výchovných prešľapov. Kde však skutočne je hranica medzi nezvládnutým dieťaťom a dieťaťom nezvládnuteľným bežnými výchovnými prostriedkami? Koľko detičiek skutočne potrebuje „iné pedagogické metódy“ a kedy už myslieť na problém? Na túto otázku je najlepšie posvietiť si s odborníkmi.

Priblížme si veľký balíček porúch správania ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), ku ktorého základným príznakom patrí hyperaktivita, impulzivita a nedostatočná schopnosť sústredenia sa.

Deti s ADHD sú hyperaktívne

Je bežné, že sa nám malé deti zdajú byť „hyperaktívne“. Úroveň pohybovej aktivity u všetkých detí rastie do troch rokov ich veku. Po 3.roku sa pohybová aktivita znižuje. Deti postihnuté ADHD boli neobyčajne aktívne už v maternici pred narodením. Niekedy sú to náročné deti, ktoré veľa plačú a zle spia. Niekedy počúvame, že bolo ťažké dieťa si nakloniť a rozveseliť ho, že nemalo rado fyzický kontakt.

Rodičia týchto detí bývajú veľmi preťažení a sklesnutí; možno dokonca sami zápasia s vlastnými príznakmi ADHD. Výchova detí, ktoré zodpovedajú tomuto popisu, nebude jednoduchá a je veľmi pravdepodobné, že tieto deti nezažijú svojich rodičov práve v najlepšom svetle. Možno si ich okolie všimlo, že sú veľmi aktívni a že majú ťažkosti udržať pozornosť rovnako dlho ako iné deti v rovnakom veku, ich problémy však začnú byť viditeľné až vo chvíli, keď nastúpia do školy. Prvý krát v živote totiž po nich niekto chce, aby zostali sedieť ticho, zapojili sa do určitých činností a dokončili ich. Začínajú sa od ostatných detí líšiť.

V škole často niesu na svojich miestach, a ak tam sú, dlho na nich nevydržia. Bývajú to deti, so sklonom neustále rozprávať, vykrikovať, drgať do spolužiakov a rušiť ich od zadanej práce. Majú tendenciu správať sa roztržito a často zabúdajú alebo strácajú základné pomôcky. Spolužiakom to spočiatku neprekáža, dokonca sa im to môže zdať zábavné, ale vo chvíli, keď ich dieťa s ADHD neočakávane napadne alebo vyruší počas hodiny, začne ich to rozčuľovať.

Deti s ADHD sú impulzívne

Všeobecne platí, že kľúčovým nedostatkom u ADHD je neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako nevhodnej. Odborníci, tvrdia že, že hlavný problém, ktorým trpia ľudia s ADHD, spočíva v tom, že nedokážu ovládnuť svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti ktoré nijako nesúvisia s tým, čo práve robia. Ľahká vyrušiteľnosť, neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať. Jednoducho sa musia chopiť sa čohokoľvek, čo je práve„na rane“, či ide o zvuky, myšlienky alebo vytrhnutú niť na svetri. Koreňom ADHD je relatívna neschopnosť zdržať sa reakcií na čokoľvek, čo je v danej chvíli najzaujímavejšie alebo najpríťažlivejšie. Toto spôsobuje rodičom nemalé problémy.

Rodičia musia byť výnimočne ostražití, aby dieťa ustrážili pred nehodami hlavne na ulici a v doprave. Mladí ľudia s ADHD sa môžu správať hazardne pred kamarátmi, čiastočne z túžby po uznaní. Niektorí napríklad hlúpo skočili z nebezpečnej výšky alebo vbehli do cesty len preto, aby dokázali, že sa neboja a sú zaujímaví alebo len zvedaví. Problémy majú aj v spoločenských situáciách čo môže zhoršiť nadväzovanie a udržanie priateľstva. Deti totiž často skáču druhým do reči, hovoria bez rozmýšľania nevhodné veci, štuchajú iné deti, pretože majú potrebu to urobiť(ale často nemajú dôvod), a tak môžu spôsobiť v spoločnosti hotové pohromy. A tak sa často stáva že dieťa ktoré zúfalo túži po kamarátoch býva odmietané. Napriek dobrému zámeru často budia dojem že sa v nevhodnom spoločenskom správaní vyžívajú.

Ich správanie sa často zamieňa so snahou o opozičné alebo asociálne činy, keď sa dieťa zúfalo snaží o zvrat udalostí. Je pravda, že po rokoch neustálych problémov a obviňovania si mládež s ADHD niekedy vytvorí opozičné alebo antisociálne vzorce správania, napr. ako naplnenie negatívnych očakávaní zo strany dospelých.

Deti s ADHD majú problémy sústrediť sa a udržať pozornosť

To platí nielen o práci v škole, ale tiež o praktických schopnostiach, motorických zručnostiach (napríklad naučiť sa plávať alebo bicyklovať), tiež pri učení sa komunikačných zručností (zapojenie dieťaťa do konverzácie a do skupinových aktivít).

Často majú vrodenú schopnosť naučiť sa tieto zručnosti, ale sa nedokážu sústrediť tak dlho aby boli schopní preniknúť do problému a zvládnuť ho. Pokiaľ im však nepomôžeme udržať pozornosť tak dlho, aby to mohli urobiť , vyzerá to, že niesu schopné to zvládnuť.

Cena za neschopnosť koncentrovať sa môže byť značná a to nielen v zmysle vzdelania a úspechu v škole, ale tiež v schopnosti viesť normálny šťastný život s rodinou a priateľmi.

Veľkú pozornosť je nutné venovať deťom, hlavne dievčatám, ktoré niesu na prvý pohľad hyperaktívne, impulzívne alebo násilné, ale ktoré ostávajú v tichosti nepovšimnuté, pretože majú citeľné obmedzenú schopnosť sústrediť sa. Ide o skupinu detí označovanú termínom ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity).

Deti s ADHD môžu mať problémy s nadviazaním priateľstva

Často mávajú málo kamarátov, a ak už nejakých majú, sú to často deti „zlého razenia“. To si bolestne uvedomujú a mnohé z nich by radi urobili čokoľvek, keby vedeli ako to zmeniť a boli by toho schopné . Príčinou problému býva opäť impulzivita a obmedzená pozornosť, čo má za následok neschopnosť zvládať pravidlá spoločenského správania alebo pochopiť sociálne pravidlá.

Často im pomôže uspieť v spoločnosti cielená a citlivá podporná starostlivosť. Musia sa naučiť to, čo sme my zvládli ľahko a často bez snaženia. Deti budú možno potrebovať konkrétne návodné pokyny. Napríklad: „Najprv pôjdeš a zostaneš stáť pri hlúčiku detí. Budeš stáť ticho a chvíľku počúvať, veľmi pozorne. Keď budeš vedieť, o čom sa rozprávajú, a rozmyslíš si, čo k tomu môžeš povedať, počkáš na vhodnú chvíľu a povieš, že súhlasíš s tým, čo bolo povedané, pretože… alebo že s tým máš tiež takú skúsenosť…“

Je nutné aby ste nejednali príliš povýšene a aby ste tuto pomoc poskytli nekritizujúcim, podporným a motivujúcim spôsobom. Môže to byť veľmi pozitívna cesta, ako pomôcť osamelému dieťaťu.

Opakované odmietanie a neúspech u vrstovníkov môže mať zničujúce dôsledky na sebavedomie dieťaťa a jeho ďalšie správanie. Existujú deti, ktorých správanie bolo v dôsledku ADHD tak nevhodné, že ich okolie vylúčilo zo svojej spoločnosti, pretože nikto nebol ochotný tolerovať ich rušivé a často hrubé prejavy. Mohlo sa dokonca stať, že ich odmietla detská ošetrovateľka alebo ich neprijali do materskej školy.


Článok je spracovaný podľa publikácie Poruchy pozornosti a hyperaktivita, Munden, A., Arcelus, J., Portál, Praha 2002.

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 8 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku
Helena napísané 29.05.2014 08:13

Ďakujem za článok.

Tiež máme dieťa -dievčatko a prváčku s ADHD.

Veľmi by som apelovala na naše školy. Ja o probléme viem, ako rodič sa snažím všetko dostupné nájsť hlavne na internete. Čo z toho, keď v škole nemá učiteľka za to nič, že musí chváliť dieťa - ktoré ju práveže "napáli" nikoľkokrát za hodinu. Ja som od septembra prešla s dieťaťom všetky vyšetrenia od psychiatričky cez neurológa, psychologičky až po endokrinológa. Máme od každého doporučenia aj pre školu. Ale v škole to nemajú čas ani prečítať, nieže sa tými riadiť. A tak dieťa mi nosí samé poznámky- typu NEVIEM SA SPRÁVAŤ, ktoré musí samé vpísať do Žiackej knižky- a to pred celou triedou detí, ktorých si tak veľmi chce získať za svojich kamarátov. A práve ten pedagóg dopomôže ešte k tomu, že sa jej vysmievajú ešte viac...Som skutočne nazlostená na týchto pedagógov- diletantov. Naposledy sa mojej dcére so zlosťou vyhrážala vychovávateľka, že ju dá do školy pre hlupákov, kde patrí. Pýtam sa, čo si spravila? Dotkla som sa na výstavke výkresu... Vieš, ale pred všetkými deťmi mi tak kričala.

Takže - je to tvrdý boj, a to sme len na konci prvého ročníka. Uvažujeme o zmene školy, ale budeme to musieť robiť každý školský rok?

Misa napísané 10.04.2012 11:35

Aj ja dakujem,

tiez sa s tym prave vysporiaduvame u syna - v septembri ma nastupit do skoly, boli sme nedavno u psychologicky. Upozornila nas na urcite veci suvisiace s touto diagnozou a naozaj si musim denne uvedomovat, ze za mnohe svoje reakcie syn vlastne "nemoze", ze to nie je "schvalnost". Ale vidim zaroven, ako ludom - detom aj dospelym (a priznam sa, ze casto mne samej) lezie na nervy. Je mi ho luto...

Psychologicka nas tiez upozornila na to, ze tieto deti su skoro stale napominane (co vyplyva z toho ich spravania) a dostava sa im velmi malo pochvaly. Preto vraj treba vyuzit kazdu prilezitost, kedy ich mozeme pochvalit. Pochvalu potrebuju iste vsetky deti a tieto obzvlast. Tiez nenapominat dieta pred druhymi, ale v klude si vecer vsetko zrekapitulovat a vysvetlit, co bolo spravne a co nie a povzbudit ho, ze nabuduce to zvladne lepsie.

Takze este raz dakujem za clanok. Z nastupu do skoly mam uz teraz krc v bruchu :-) Velmi si prajem chapavu, trpezlivu a v tomto zmysle skusenu ucitelku. A nam - vsetkym rodicom - prajem vela trpezlivosti :-)

zuzma napísané 31.03.2012 19:49

Dakujem za clanok,ako keby som citala o mojom synovi.Casto mi je za neho z toho jeho spravania smutno,ma 8 rokov a vidim,ze ho deti zacinaju odmietat.Ak sa bude dat uvitala by som mozno viac praktickych rad ako dieta ovplyvnit,aby si hlavne dalo povedat,ze jeho spravanie naozaj nie je casto vhodne.On to tak vobec nevnima.Dakujem a prajem vsetko dobre.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie
Komentáre k článku
Helena napísané 29.05.2014 08:13

Ďakujem za článok.

Tiež máme dieťa -dievčatko a prváčku s ADHD.

Veľmi by som apelovala na naše školy. Ja o probléme viem, ako rodič sa snažím všetko dostupné nájsť hlavne na internete. Čo z toho, keď v škole nemá učiteľka za to nič, že musí chváliť dieťa - ktoré ju práveže "napáli" nikoľkokrát za hodinu. Ja som od septembra prešla s dieťaťom všetky vyšetrenia od psychiatričky cez neurológa, psychologičky až po endokrinológa. Máme od každého doporučenia aj pre školu. Ale v škole to nemajú čas ani prečítať, nieže sa tými riadiť. A tak dieťa mi nosí samé poznámky- typu NEVIEM SA SPRÁVAŤ, ktoré musí samé vpísať do Žiackej knižky- a to pred celou triedou detí, ktorých si tak veľmi chce získať za svojich kamarátov. A práve ten pedagóg dopomôže ešte k tomu, že sa jej vysmievajú ešte viac...Som skutočne nazlostená na týchto pedagógov- diletantov. Naposledy sa mojej dcére so zlosťou vyhrážala vychovávateľka, že ju dá do školy pre hlupákov, kde patrí. Pýtam sa, čo si spravila? Dotkla som sa na výstavke výkresu... Vieš, ale pred všetkými deťmi mi tak kričala.

Takže - je to tvrdý boj, a to sme len na konci prvého ročníka. Uvažujeme o zmene školy, ale budeme to musieť robiť každý školský rok?

Misa napísané 10.04.2012 11:35

Aj ja dakujem,

tiez sa s tym prave vysporiaduvame u syna - v septembri ma nastupit do skoly, boli sme nedavno u psychologicky. Upozornila nas na urcite veci suvisiace s touto diagnozou a naozaj si musim denne uvedomovat, ze za mnohe svoje reakcie syn vlastne "nemoze", ze to nie je "schvalnost". Ale vidim zaroven, ako ludom - detom aj dospelym (a priznam sa, ze casto mne samej) lezie na nervy. Je mi ho luto...

Psychologicka nas tiez upozornila na to, ze tieto deti su skoro stale napominane (co vyplyva z toho ich spravania) a dostava sa im velmi malo pochvaly. Preto vraj treba vyuzit kazdu prilezitost, kedy ich mozeme pochvalit. Pochvalu potrebuju iste vsetky deti a tieto obzvlast. Tiez nenapominat dieta pred druhymi, ale v klude si vecer vsetko zrekapitulovat a vysvetlit, co bolo spravne a co nie a povzbudit ho, ze nabuduce to zvladne lepsie.

Takze este raz dakujem za clanok. Z nastupu do skoly mam uz teraz krc v bruchu :-) Velmi si prajem chapavu, trpezlivu a v tomto zmysle skusenu ucitelku. A nam - vsetkym rodicom - prajem vela trpezlivosti :-)

zuzma napísané 31.03.2012 19:49

Dakujem za clanok,ako keby som citala o mojom synovi.Casto mi je za neho z toho jeho spravania smutno,ma 8 rokov a vidim,ze ho deti zacinaju odmietat.Ak sa bude dat uvitala by som mozno viac praktickych rad ako dieta ovplyvnit,aby si hlavne dalo povedat,ze jeho spravanie naozaj nie je casto vhodne.On to tak vobec nevnima.Dakujem a prajem vsetko dobre.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised