Ale že fuj laktačné témy

Než započala letná sezóna, dostala som od muža vrelé odporúčanie, aby som dovolenkujúcich zbytočne nezavzdušnila svojimi laktačnými témami. Zasekol mi tým celý ortodontický aparát.

Určite si dal ráno svoju dávku osprostenalu?

V jeho slovníku sú laktačné témy všeobjímajúci pojem, pod ktorý hádže všetko možné, od ragády na bradavke po prívalové dažde v Kaliningrade. Spadajú sem pieskoviskové rozhovory, ale aj priateľský dialóg medzi pápežom a moslimami. Jeden nikdy nevie, čo v ňom vyvolá asociáciu plienkovej dermatitídy.

Že sa to nepríjemne zvrhlo na laktačnú tému, spoznám podľa toho, keď si uprostred mojej debaty samej so sebou odbehne do hory streliť kušou do lesnej srny. To aby mi šípku nemusel vyberať spomedzi zrasteného obočia. Aj tak by som si nevšimla, že furt točím len o jednom:

Deti, deti, nič iné, iba deti

Áno, áno, je veľa spôsobov, ako mi naznačiť, že už nič nie je, ako bývalo za slobodna a je tiež veľa spôsobov, ako na to reagovať.

Napríklad odplávavať na náprotivný ostrov podľa vzoru českej turistky. Lenže tri kilometre tam a tri nazad, to by to dieťa musel niekto za mňa nakojiť, a hm, do prdeja, to už sme zase pri tých laktačných témach.

 

Asi že sa núkajú samé od seba, keď to človek žije.

Nie, nie, nebudem sa odvolávať na prvý dodatok americkej ústavy, že sloboda prejavu a tak, lebo toto nie je o mne, toto nie je o mojom postihnutí, že som kdesi čosi počas vypudzovacej fázy pri prvom pôrode prišla k nástrihu šedej hmoty na mozgu.

Toto je o základnom nepochopení mňa ako bývalej individuality v sociosystéme, v ktorom žijem a v ktorom som prijímaná bezvýhradne iba ako mater, matka, matička, mamina, mamča, debilka, krava.

Mimo dm drogerie markt ani nie som človekom.

Aby sme si rozumeli, som vďačná nebesiam i zemi, že som akcie aj reprodukcie schopná. Že som sa mohla stať mamou, že mám svoje deti. Som šťastná, spokojná, vo vytržení. Je to moja povahová črta, úžasné poslanie, báječné povolanie, good job, dosaďte si, aké superlatívy chcete.

Len mi, prosím, niekto vysvetlite to nadšenie ostatných, ktorí moje príjemné jarmo a ľahké bremeno chcú zdieľať so mnou napríklad tým, že mi nevedia prísť na meno. Čo je to za hovadina, aby ma bárskto indiferentný tituloval

“mamina?”

Odhliadnuc od toho, že si pod tým slovom vždy predstavím tučibomboidnú matrónu, zásadne nemám ambíciu otáčať sa na ulici za každým, kto na mňa takto pískne. Výnimku má iba moje dieťa.

Od cudzích ľudí to prijímam s rozpakmi, lebo si neviem spomenúť, že by som sa kvôli nim niekedy bola zmietala v pôrodných bolestiach. Samozrejme, nalejme si čistej frázy, veď ono sa to iba tak zľudovelo bezbreho používa, čo je na tom tragické. Vždy lepšie byť pre suseda mamina ako súdružka.

Druhá vec je však, že oslovenie “mamina” nezvratne predznamenáva osud ďalšej konverzácie. Môžete sa dať rovno vypchať, keď si myslíte, že za hláškou “no ako, mamina” bude nasledovať veta typu: “tak ako bolo na koncerte Sepultury?”

Alebo: “čítala si v .týždni tie dva články o ideálnych a reálnych strojoch?” Nie, nebude. Veľký hríbový mrak. Tam- ta- da- dá a máme tu zase raz nejakú anketovú otázku z krajiny začarovaného laktačného kruhu.

Neviem, kto už len môže byť viac zavzdušnený ako ja.

Veď počúvam furt to isté dokola.

Spinká Miško? – Už nie, ako mu fučíš do ucha.

Aký je to tučík, asi máš dosť mlieka, však? – Áno, aj pre teba.

A nezadusíš ho v tom nosiči, môže tam dýchať? – Ale veď on nikdy nedýcha v nosiči.

Janko nežiarli? – Nie, ten má svoje lego technic.

Miro pomáha, poslúcha? – Po tom úraze hlavy áno.

Nemusíš sa báť,

že tu niekoho otrávim, povedala som mužovi. Ja pre svoje duševné zdravie nebudem ani vychádzať z domu. Maximálne do DM-ka.

(42 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...