Patrím medzi ženy, ktoré nedojčia. Nie preto, že by som nechcela…
Keď som čakala svoju dcérku, navštevovala som predpôrodný kurz a veľa čítala o dojčení. Vedela som, že je to to najlepšie pre dieťa, ale aj to, že dojčenie nie je samozrejmosť a nie je jednoduché.
Napriek tomu som dúfala, že budem mať to šťastie a dieťa dojčiť budem, veď je to predsa prirodzené a kdesi hlboko zakódované ako jediný spôsob prežitia pre mláďa.
Moje problémy začali už v pôrodnici
Šťastie som však nemala a svoje dieťa nedojčím. Moje problémy začali už v pôrodnici. Pre moju dcéru to bol ťažký pôrod a potom nasledovalo niekoľko vecí, ktoré rozbehu dojčenia veľmi nepomohli.
Nebudem zachádzať do detailov, ale išlo o nevhodné prvé priloženie na prsník, použitie klobúčika a glukózy na upokojenie dieťaťa. Nebudem písať ani o tom, ako mi každá sestrička a doktorka radila dačo iné, to sme si zažili viaceré, najmä tie čo sme rodili vo veľkých a najmä bratislavských nemocniciach.
V nemocnici sme boli týždeň, lebo malá nepriberala podľa tabuľky a pustili nás len vďaka tomu, že som ju noc predtým doslova štopkala cudzím materským mliekom.
Po ceste domov sme kúpili umelé mlieko, nakoľko sme sa o tri dni mali vrátiť do pôrodnice na preváženie s dodatkom od sestričky: „Keď nepriberie prijmú malú v detskej fakultnej“…
»»»»» Prečítajte si aj: Nedojčím, a všetci okolo mňa to riešia.
Laktačná poradkyňa, cievka, odsávanie…
Keď sme prišli domov, zavolala som si laktačnú poradkyňu, ktorá najprv musela vyriešiť, ako zabezpečiť, aby malá pribrala a nenechali si nás v nemocnici. To sa nám podarilo.
Nasledovalo sedenie, kde som sa mala naučiť malú dokrmovať cez cievku na prsníku, aby sa naučila, že prsník je zdrojom jej potravy. Ale celé to skúšanie a prikladanie a používanie cievky malú veľmi stresovalo a mňa tiež.
Nezvládla som ten nápor úloh od poradkyne, od prikladania malej na prsia, cez kŕmenie po cievke po odsávanie mlieka. Veľmi ma to trápilo a trápi dodnes… Občas som si poplakala a poplačem si aj teraz…
Mohla som urobiť viac?
Mohla, ale už sa nedozviem, či by to pomohlo…
Cítila som sa ako menejcenná, ako zlá matka, veď predsa všade počúvame len o dôležitosti dojčenia. Nikde sa však neohovorí o dôležitosti spokojného a šťastného dieťaťa a psychicky vyrovnanej mamy.
Plakala som, keď som videla inú mamičku v parku dojčiť
Cítila som silný tlak, slzy sa mi tlačili, keď som videla dáku mamičku v parku dojčiť a pýtala som sa prečo to my nedokážeme. Navyše, keď som niekde musela vytiahnuť fľašku, cítila som sa nesvoja. Za celý ten čas som videla takto kŕmiť dieťa iba raz a musím sa priznať, že ma to potešilo…
Stále som však dúfala, že sa to ešte naučíme, v odbornej literatúre sa píše, že takmer každé dieťa sa medzi 4 – 8 týždňom prisaje. A tak som dcéru kŕmila 2 mesiace po prste cez cievku, aby nestratila sací reflex a pred každým kŕmením ju prikladala na prsník.
Každé jej odmietnutie bolelo
a niekedy som sa na ňu aj hnevala… a potom som sa hnevala na seba… V piatom týždni po návšteve poradne sa mi prisala a ja som dúfala, že už to pôjde. Ďalšie priloženie však bolo opäť neúspešné a sklamanie o to väčšie. Po dvoch mesiacoch som „cievkovanie“ vzdala a vzdala som sa aj myšlienky, že sa budeme dojčiť, aj keď stále som malej prsník ponúkala. Občas sa dokonca aj chytila, ale nevedela sa efektívne napiť.
Dnes už to ani neskúšam, veď predsa nemá odkiaľ vedieť, že z prsníka, ktorý jej ponúkam niečo tečie.
Dnes má moja dcéra takmer 4 mesiace
a ja jej celý ten čas odsávam aspoň toľko mliečka, koľko mám. Nestačí to a tak dokrmujeme aj umelým mliekom. Je to časovo veľmi náročné, keďže odsávať treba tak každé tri hodiny a mne jedno odsávanie trvá cca pol hodinu. Kvôli tomu nemôžeme ísť ani na dlhšie výlety a celý deň sa točí okolo kŕmenia a odsávania.
Viackrát som s tým chcela skončiť, najmä v čase, keď mi klesne tvorba mlieka a ja krvopotne odsávam pol hodinu pár mililitrov mlieka. Keď sa však upokojím a tvorba mliečka sa zvýši, viem, že to celé má zmysel.
Urobila som všetko?
Občas však ešte premýšľam, či som urobila všetko preto, aby som dojčila. S odstupom času si uvedomujem, že asi nie, ale v tom momente som urobila maximum, čo mi moje psychické sily dovolili.
Aké to bude pri druhom….
Čas sa nedá vrátiť a tak sa zmierujem s tým, ako to je, s tým, že nedojčím a svoju dcéru už ani dojčiť nebudem. Už teraz premýšľam, aké to bude pri druhom dieťati a sľúbila som si, že pre to, aby som ho dojčila, urobím viac ako pri dcérke.
Na druhej strane však viem, že svet sa nezrúti, ak dojčiť nebudem. Sú mamičky a ženy, ktoré by dali všetko na svete, aby mohli svoje dieťa nakŕmiť hoc aj z fľašky a hoc aj umelým mliekom.
»»»»»»» Prečítajte si aj: Katka Koščová: Prevláda tu naratív, že keď nedojčíš, nie je to dobré a strašne ubližuješ svojmu dieťaťu.
(19 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Piata choroba
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Niečo pre „novomačkárov“ alebo Dôležité veci, ktoré by ste si mali premyslieť, kým si zaobstaráte mačku
Odborník: Pravda o užívaní liekov v tehotenstve
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
V pôrodnici ma dojal pán primár na prednáške o dojčení – dojčiť je nutné a ktorá nebude dojčiť je zlá matka.
Nakoniec som dopadla tak, že dcérka bola dojčená 6 týždňov a syn 5. Nie preto, že by sme to nevedeli, alebo nemali mlieko. Ale preto, lebo mamina je hypertonička. Tehotenstvo sme prežili s najslabšími liekmi, ktoré sa v tehotenstve ešte smú. Pár týždňov po pôrode tlak vyskočil do nebeských výšin – až som skončila v nemocnici, kde mi nasadili skutočné lieky, ktoré prechádzajú do mlieka a bábu by mohli ublížiť – uspať ho nadobro. A keď som protestovala, že deti a mlieko, mladý pán doktor ma postavil pred voľbu – deti na umelom mlieku a s mamičkou alebo materské mlieko a do roka bez matky. Pri tlaku 210/120, keď mi začali praskať cievky na prstoch som si veľmi rýchlo vybrala.
tiez velmi chapem autorku clanku… presla som si tym… napriek denno-dennemu odsavaniu som to nezdavala a stale malu prikladala… aj laktacu poradkynu som mala… nepomohla a ani krmenie po cievke, to sposobovalo akurat to, ze som mala velku nadprodukciu mlieka… Az po 8 mesiacoch, este raz podotykam mesiacoch prisiel zlom a mala sa naucila dojcit. Teraz ma vyse roka a dojcenie miluje. Proste ked to dieta nevie, este k tomu sa predcasne narodi ako nasa a tazkym cisarskym rezom tazko niekomu v okoli vysvetlite, preco nedojcite… ze uz v porodnici ju krmili z flase sestricky… tiez mi bolo do placu, pri kazdej dojciacej matke a to ich v okoli a v rodine bolo velmi vela… nebyt podpory manzela to denno-denne odsavanie by som nezvladla, ci uz casovo ani psychicky…. Drzim vam palce, zaklad je podpora rodiny a pohoda
Tuzila som dojcit a ono sa to splnilo… Teraz ma kazdy nahovara skoncit, kedze mala uz mala rok… ale nedam sa 😀
, 8 mesiacov odsaFuhaodsavatk to klubok dole mne to vydrzalo len 4 a bola som aj rada, ze mi klesa produkcia mlieka, lebo uz len ori na odsavacku mi bodsavackuo do placu aj ked na druhej strane mi to bolo luto, ze uz nemam mlieko. To ze sa vam dietatko naucilo dojcit po 8 mesiacoch je super, na vasom mieste by som neprestala nikdy 🙂
Milá mamička, autorka článku!
Takmer presne tým istým som si prešla aj ja pri 1. dcérke. Nevedela sa prisať, nedokázala si vytiahnuť mliečko atď. Takisto som prikrmovala a odsávala. Odsávala som 8 mesiacov, denne 5 hodín. Presne viem, aké to je, nemôcť ísť tam, kam chcem, lebo musím odsávať. A u nás bol problém aj v tom, že naša opica ani z fľašky nechcela jesť. Čiže najprv boj – odsať mlieko, potom boj – dostať ho do dcérky. Na začiatku sa zdalo, že mliečko ani mať nebudem, bolo ho veeeľmi málo. V poradni mi sestrička navrhla, či nevyskúšam jeden sirup na podporu tvorby mlieka (Laktofyt, Klášterní oficína) A ten mi tvorbu naštartoval tak, že keď mala dcérka 3,5 mesiaca, po noci som odsala bez pár ml pol litra
Dnes má moje dieťa už 4 roky a je to šťastné zdravé dieťa. Nezáleží na tom, že nebola dojčená.
Okrem nej mám aj druhú dcérku, tá má čerstvé 4 mesiace. Ona sa prisala hneď v pôrodnici na 1. šupu a aj keď sme sa prvých pár dní (asi týždeň) trošku potrápili, kým sme sa zladili a naučili sa, ako dojčiť, potom už šlo všetko ako po masle. Takže ak sa aj pri 1. dieťatku nepodarilo všetko tak, ako by ste si to predstavovali, pri druhom to môže dopadnúť úplne inak a lepšie
Nebudem opusovať tortúru, ktorou som si prešla pri dojčení prvého dieťaťa. V mnohom je to podobné, ako ste to už písali. Vďaka podpore manžela som to vydržala 15. mesiacov!!! Ale teda dojčenie pre mňa nebolo nič úžasné ani nádherné. Tie pocity menejcennosti poznám dokonale. Laktačné som mala pri sebe 3. Zhruba o mesiac ma čaká druhý porod. Viem určite, že základ je byť v pohode. Urobím všetko pre to, aby som dojčila, ale keď uvidím, že sa to schyľuje k pofobnej situácii ako s prvým bábom, bez výčitiek okamžite prechádzam na umelé mlieko. Síce som dojčila 15 mesiacov, ale bola som ako na ihlách, nervózna a moje dieťa tiež. Myslím, že mi to za to nestálo. Mamičky, netrápte sa a múdre rady žien, ktoré sa hrdia dojčením a nemali žiadne resp. minimálne problémy, jedným uchom dnu, druhým von.
Ja som staršiu dcérku nekojila. Nikto mi to neukázal a slovné rády, alebo ako to nazvať nepomáhalo. Skončila som na chirurgii 🙁 Druhu dcéru som bola odhodlaná kojiť kým sa bude dať. Keby však nebolo sestričky na oddelení ktorá pri mne presedela takmer celý deň asi by to nebolo také jednoduché. Kojila som takmer rok a číslom na pani sestričku mám doteraz, hoci už je na dôchodku. Teraz čakáme dvojičky tak hádam to pôjde a vydržíme 🙂
ja som prveho nedojcila a druheho dojcim. hlavu horem nie je to ziadna hanba. nie ste o nic horsia matka ako ostatne. vsetko dobre prajem!
Tento piatok to bude rok, co som na tento svet priviedla nasu dceru a v podstate stale sa s tym, ze ju nedojcim, neviem zmierit. Aj ked uz to nie je take zle, ako prvych 5 mesiacov a neskor obdobia pred menzesom, ale stale ma obcas chyti uzkost a velky smutok nad tym, ako to vsetko dopadlo
a to najma v obdobi, ked ma dcera horsie dni a ja si hovorim, ze s tym prsom by sa todalo zvladnut lahsie, alebo ked sa v okoli narodi babatko a je dojcene, vtedy mi to cele pride strasne luto 
Ziaden stres,ja som malemu davala ciste svoje mlieko ani nie 2 tyzdne a do dalsich dvoch som ho stratila uplne.Maly zacal chudnut hnef po prichode domov,stres panika nase prve dieta.Poslali nas do nemocky na urgent a tam zistili ze jefnoducho ja nemam mliecko a k tomu si to maly nevie vytiahnut.Skusala som rozne homeo a byliny na podporu ale nic.Museli sme sledovat a zapisovat kolko spapa takze Odsavanie – zdlhave,bolestive a velakrat marne kedze mliecko nebolo.Ina alternativa ako umele nebolo.Bola som sklamana sama zo seba ale…nenarobim nic maly potreboval papat.A ako sa hovori spokojna mama spokojne babo…sice sklamana ale…psychicka pohoda nastala a uzivanie si kradneho batozku tak isto.A nikdybsom neriesila ze sa hsmbim vytiahnut flasu.Obcas mi to prislo omnoho praktickejsie ako prso
takze nekojace maminky,hlavu hore svet sa nezruti.A este taky bonus.Vravi sa ze kojene deti su zdravsie.Vobec tomu neverte,znamej dcerky viseli na prsu min. Do dvoch rokov kaxda a kazdu chvilu su chore a soplave.V porovnsni s nasim min. O tretinu viac .
Podobnymi pocitmi som si presla aj ja. Prve dietatko som kojit skusala a myslela som si, ze to bude bez problemov, ved ziadna zena v minulosti nechodila na laktacne prednasky, prisalo sa male a jedlo. U nas prisatuie pod dohladom sestricky dopadlo velmi zle, ragady na prsnikoch, zapaly a strasna bolest, tak sme skoncili na umelom mliecku. Pri druhom som prisahala, ze to bude ine a veru aj bolo. Navstivila som prednasky o kojeni a myslela som si ,ze budem pripravena. Mala sa narodila, no fyziologia mojich prsnikov a aj chut mojej dcerky, vsetko odzaciatku stazila. S revom a strasnymi bolestami som prisahala v nemocnici pri pokusoch o kojenie, uz s pomocou laktacnej poradkyne, ze dalsie dieta uz nebude kvoli kojeniu. Boli to neskutocne bolesti, v porovnani s porodom , porod bola lahoda pohoda. Rozkojili sme sa , no po piatich mesiacoch mala prestala priberat a doktorka zahlasila na poplach,ze prikrmy a tak kojeni bolo coraz menej, pretoze som musela aspon prikrmy davat ,aby aspon co to pribrala mala. Neriesim,kde nastal problem, kto za to moze, kto je vinny, skoncili sme na umelom mlieku a vyzivach. Nechcem, aby ste ma nejako hodnotili , ci kritizovali, len aby ste tie, co mate moznost kojit , aby ste sa aspon trosku vcitili do tych, ktorym to tak lahko nejde. Nikdy som nezazila pocity naplnenia, iba pocity bolesti a zufalstva, vedela som vsak,ze to robim pre moje dieta a snazila som sa robit , a aj robim , vzdy len to najlepsie. No preco by som mala byt preto horsia mama ,ze som dieta nekojila do dvoch rokov a ze sme skoncili s 5 mesacnou na umelom mliecku.
Pravdu povediac, uz mi a aj tato kampan za kojenie lezie na nervy, vsade len o kojeni a ze musite a za kazdu cenu a potom su len mamy nestastne ,ze su menej cenne. Ked je to mozne kojit, nech sa paci, vychutnavajte si to, musi to byt nadherne, no skuste aj trosku chapat tie, ktorym to uz z akychkolvek pricin nie je umoznene. Snad aj u nas to bude do tretice vsetko dobre …
Presne tymto istym sme si presli aj my..plnohodnotne krmenie materskym mliekom vdaka odsavacky nam vydrzalo prve 2-3mesiace a potom uz mlieka ubudalo a bolo treba prikrmovat a od 4mesiaca uz sme boli len na umelom mliecku..bola som z toho spociatku smutna ale potom stacilo vidiet usmev mojej dcerky a to ako rychlo mi rastie pred ocami aj bez dojcenia a dnes sa chystame na oslavu 1.roka a vsetko je super..tak nevesajme hlavu..nase deti to zvladnu a odmenia nas bezpodmienecnou lasko 🙂 drzte sa 🙂
Urobili ste vsetko co bolo momentalne vo vasich silach a ci ste mohli spravit viac? Moj porod bol idealny, malu mi prilozili hned, mala som ju cely cas pri sebe, samoprisatie sa neudialo, v porodnici mi pomahali sestricky a aj tak nic..mala sa neprisala..zvysok bol podobny ako u vas, laktacna poradkyna, cievka na prsniku, dokrm cievkou po prste, odsavanie, vydrzala som 2 mesiace a potom som uz nevladala psychicky..stale ma to obcas zamrzi, ale velmi dufam, ze pri druhom dietatku to pojde..drzim vam palce, ale ak by ste aj skoncili len na umelom mlieku a flasi zaklad je, ze vase dietatko bude spokojne..laska sa mierou dojcenia nemeria
Drzim palce, Urcite to 2x bude lepsie
To ste písali o mne? Teda až na tú nemocnicu. Nám skutočne sestričky pomohli. Viem, čím ste si prešli a prechádzate. Držím palce
Zažila som niečo podobné a prežívala pri tom rovnaké pocity.Ďakujem za tento článok!
Monika,
nielen ako píše Petra, veľa žien sa našlo v tvojom príbehu, ja tiež… ten boj na začiatku o každý mililiter, ten stres v pôrodnici, chaos z rád sestričiek (rada „nemliagajte si ten prsník“ pri prvom pokuse o kojenie), neúspešné pokusy….
chceš a to je hlavné.
nevzdávaj to. 4 mesiace, už to bude len lepšie. a ak máš stále mlieko, bude viac vyspatých chvíľ, viac úsmevov od maličkej, menej plaču, oddýchneš si, mliečka bude viac, uvidíš.
držte sa obe baby!
Presne toto momentalne prezivam aj. Moja malinka ma 3 mesiace a tiez pije len z flase a dakujem ze vobec mam nejake mliecko a mozem malinku krmit aspon z flase. Nezufaj a dakuj aj za takuto moznost. Hlavne bud v klude a neobvinuj sa urobila si maximum. Hlavne bud v klude, ma to vplyv aj na tvoje mliecko aj pohodu malinkej. Drzim velmi palce.
Presne toto momentalne prezivam aj. Moja malinka ma 3 mesiace a tiez pije len z flase a dakujem ze vobec mam nejake mliecko a mozem malinku krmit aspon z flase. Nezufaj a dakuj aj za takuto moznost. Hlavne bud v klude a neobvinuj sa urobila si maximum. Hlavne bud v klude, ma to vplyv aj na tvoje mliecko aj pohodu malinkej. Drzim velmi palce.
Uf smutno mi ostalo.
Chybu urobili už v pôrodnici v tých začiatkoch
Smiem vedieť v ktorej ba.pôrodnici ste rodila?
Rodila som na kramaroch, ale mam info od znamych, ze vsetky BA nemocnice su na tom podobne, co sa pomoci pri kojeni tyka…
Ja idem tiež na kramare.
Mám odtiaľ naopak pozitívne ohlasy od známych čo tam poslednú dobu rodili, síce že veľa je žena odkázaná sama na seba ale ani jedna neodchádzala s tým že by malé nemohla kojiť, a az na jednu (tam zohrala rolu okrem plánovanej sekcie aj psychika matky, išla len podľa pokynov sestier a tie keď to nejde ľahko supnu samozrejme glukózu alebo UmM a tak sa zmierila s odsavanim a kŕmenim cez fľašku, tabuľkami a podobne) všetky dojcia doteraz, niektoré čerstvé maminy,niektoré už majú rok a viac staré deti. Osobne si myslím že 90% je to na matke, spoliehať sa ze v pôrodnici nás naučia dojčiť, umývať babo a podobne je naivné. Jedine trpezlivosť a nekonečné snaženie sa aj keď chápem že niekedy je to už na mozog. Každá máme asi iný prah snaženia a trpezlivosti a mnohé keď to nejde hneď ako si predstavovali, tak to vzdajú a hľadajú vinu inde.
Ahoj,našla som sa vo vašom príbehu.zažila som niečo podobné.S rovnakými príčinami aj dôsledkami.no vzdala som to oveľa skôr,takže klobúk dolu pred vami.kto nezažil,nepochopi A nemá právo súdiť.pri druhom dieťatku som si zaumienila,že ho budem mať pri sebe hneď ako sa bude dať,aj napriek tomu že ako druhorodicka som mala „nárok na klud“bez dieťaťa.dokonca som si vzala Z domu vlastnú fľašku S minimálnou dierou A potajomky som prelievala umelé mlieko,ktoré sa Z ich erarnych fliaš lialo prúdom.nebolo to v začiatkoch ružové ale malý má 9 mesiacov A dojčim bez problémov stále…takže hlavu hore,pôjde to,len si treba veriť.ja dom bola naštartovana,že to zvládnem A ide to,tak držím palce☺
Monika, urobili ste všetko, čo bolo momentálne vo vašich silách a to sa cení, klobúk dole. Držím palce, aby ste pri druhom dieťatku mali dobré podmienky hneď od začiatku – prirodzený pôrod, bonding, samoprisatie, rešpektujúci prístup…
Všetko dobré.