Tri roky a deväť mesiacov

Vaše dieťatko míľovými krokmi rastie, zreje, učí sa, je ako špongia, ktorá do seba všetko, čo kolo seba vidí, či počuje, nasáva 🙂

V tomto veku veľmi pravdepodobne:

rado počúva rozprávky, poviedky, básničky, má obľúbenú rozprávku. na základe obrázkov v knižke samostatne porozpráva jednotlivé momenty deja.
pozná niekoľko zvierat, rastlín, niekoľko druhom ovocia a zeleniny.
pozná farby – bielu, čiernu, červenú, modrú, žltú, zelenú, hnedú.
správne označí a pomenuje časti tela: ruky, nohy, hlava, oči, uši, nos, ústa.
chodí po špičkách, plazí sa po bruchu, poskakuje, zoskakuje.

Vzdor vrcholí

Presnejšie prvé obdobie vzdoru. Nálada vášho dieťatka sa môže meniť ako aprílové počasie. Príležitosťou na poriadnu „scénu“ je v podstate čokoľvek – jedlo, umývanie, obliekanie …

Hoci sa vám to možno nebude vidieť, ale cieľom tohto obdobia nie je naučiť sa vzdorovať. Cieľom je zistiť, kto som, akú mám moc a kde sú hranice medzi mnou a ostatnými, alebo teda kde moja moc až siaha. Pre deti je to dôležitá životná etapa.

Prejavy dieťaťa sú podmienené jednak jeho temperamentom, ale aj tým, čo má odpozorované z okolia. Stále pre nás rodičov ostáva otázka, ako reagovať na vzdor dieťaťa. V princípe by sme na agresiu dieťaťa nemali reagovať agresiou. Jedno z odporúčaní hovorí, že pokiaľ dieťa kričí, hodí sa o zem, dospelý by nemal v tej chvíli hovoriť nič, iba dieťa chytiť, aby si neublížilo (alebo niekomu naokolo), prípadne ho objať a počkať kým sa upokojí. Slová v takejto chvíli skôr dráždia a stupňujú odpor dieťaťa.

Vopred je potrebné mať premyslené, na čom chceme trvať a na čo nie, aby nás správanie dieťaťa neovplyvňovalo. Dieťaťu môžeme povedať: „Ja viem, že sa ti tá bábika veľmi páči.“, namiesto neustáleho opakovania, že mu ju nekúpime. Ak dieťa cíti, že mu rozumieme a zároveň jeho túžbu či pocit pomenujeme („Si veľmi smutný, že sa nemôžeš hrať s vláčikom…“), pomáha mu to sa upokojiť a zároveň ho to do budúcnosti učí ukazovať svoje pocity inak. Takže dieťa sa postupne naučí povedať, že je smutné a už nebude musieť usedavo plakať na zemi.

Detské strachy

Medzi tretím a štvrtým rokom sa u detí prudko rozvíja ich fantázia. Spolu s touto tzv. „magickou fázou“, kedy deti všetko prežívajú veľmi reálne, prichádzajú prirodzene aj ďalšie strachy. Deti zažívajú obavy z vecí a postáv, ktoré nie sú reálne, z príšer, duchov. Okrem toho, sa u dieťaťa môže objaviť nejaký strach alebo obava, ktorá súvisí s jeho novou životnou situáciou – nástup do škôlky, veľa nových ľudí, riešenie zdravotných problémov – častejšie návštevy u lekára … Niekedy relatívne primeraný strach môže prerásť do úzkosti.

Ak úzkostné prežívanie pretrváva, môže spôsobovať dieťaťu problémy. Skúste sledovať, či vaše dieťatko nie je zrazu až príliš prítulné, maznavé, impulzívne či rozrušené. Či sa u neho neobjavili tiky – napr. očné, či nemá problémy so zaspávaním, prípadne sa nebudí zo spánku na nočné mory.

Ak dieťaťu chcete pomôcť, musíte si uvedomiť, že strach je pre dieťa reálny, akokoľvek banálny sa vám môže zdať. Potom dieťa môžete naučiť isté stratégie na zvládanie strachu. Pomôcť môžu tiež relaxačné techniky.

Spánok

Deti majú rôznu potrebu spánku, ako v mladšom veku, tak aj teraz. Priemerná doba spánku detí v tomto období je 11 – 12 hodín, pričom v noci prespia 10 – 11 a cez deň pri popoludňajšom spánku 1 – 2 hodiny. Niektorí rodičia hovoria, že ich dieťa v tomto veku už nespí cez obed, no obvykle tento odpočinok dieťaťu chýba. Podvečer môže byť už predráždené a veľmi nepokojné. Preto ak aj vaše dieťatko nespí, mali by ste do jeho režimu zaviesť poludňajší odpočinok, dieťa uložiť, rozprávať mu rozprávku alebo počúvať relaxačnú hudbu. Nie pozerať rozprávky v telke či na DVD!

To, koľko vaše dieťa potrebuje spať, závisí od toho, čo sa aktuálne v jeho živote deje. Aký má program v konkrétny deň, či nie je choré, či nemalo nejaké zmeny oproti bežnému dňu … V noci sa môže rušný deň pretaviť do živých snov alebo nočných môr.

Ak je u vás problém zaspávanie, teda to večerné, zamerajte sa na to, aby:

dieťa malo pravidelný čas ukladania na spánok (a prípadne aj zobúdzania),
ste vybudovali „usínací rituál“, ktorý dieťa upokojí po celom dni. Môže to byť kúpeľ, túlenie sa, čítanie, rozprávanie o príjemných veciach, ktoré dieťa cez deň prežilo.
urobte z postieľky bezpečné a príjemné miesto, do ktorého sa dieťa bude tešiť. Obľúbené postavičky, plyšové zvieratká, príjemné posteľná bielizeň, lampička.
vyhýbajte sa strašidelným rozprávkam, filmom. Rýchle striedanie obrazov v akčnom filme môže byť dôvodom pre obavy a strach dieťaťa.

Tipy od RODINKY

Deti v tomto veku bažia po aktivitách. Niekedy je už ťažko niečo vymyslieť (puzzle, knihy, lego …), preto vám ponúkame niekoľko tipov na aktivitky s deťmi, keď napr. musíte byť doma v čase choroby alebo zlého počasia.

Vytvoriť si môžete krásne motýle z PET fliaš, v predvianočnom čase zaujímavé ozdoby, alebo malého snehuliaka. Niekoľko legových figúrok bude zase inšpiráciou pre hru aj poznávanie zároveň. Vyrobiť si môžete aj obrázky z krupice, či sadrové masky. A poľahky si doma vytvoríte aj puzzle zo starých pohľadníc.