Jazykovedci, psychológovia, logopédi už oddávna hľadajú odpoveď na otázku, ako si dieťa osvojuje reč a jazyk, ak sa narodí v dvojjazyčnej rodine.
Ak je jazyk matky a otca iný – zvlášť ak v rodine nedominuje “spoločný” jazyk, ktorý obaja rodičia ovládajú na tej istej úrovni – je prirodzené, ak obaja rodičia pri komunikácii s dieťaťom používajú svoj materinský jazyk. To umožní vznik spoločnej bázy rozmýšľania pre oba jazyky, to znamená, že každému pojmu budú zodpovedať dve odlišné slová, dve vyjadrenia.
Význam slov sa utvrdzuje a spresňuje počas rôznych vzájomných komunikačných situácií medzi dieťaťom a dospelým.
Bilingválna výchova a dominantný jazyk
Spočiatku sa môžu dieťaťu obe reči miešať, ale dvoj-trojročné dieťa už dokáže rozlíšiť, ktorým jazykom sa má prihovoriť ktorému rodičovi/starému rodičovi. Stáva sa však aj to, že napriek rovnocennej dvojjazyčnej výchove dieťa používa len jeden jazyk aktívne; druhý ovláda pasívne, na úrovni porozumenia.
Skúsenosti ukázali, že po istom čase, keď dieťa začína tráviť viac času mimo rodiny, v širšej spoločnosti ľudí (škôlka, škola), sa jeden z jazykov stáva dominantným – samozrejme v prospech jazyka, ktorým rozpráva väčšina ľudí okolo dieťaťa. Ak aj dieťa naďalej zostáva biligválom, v dominantnom jazyku je jeho vyjadrovanie výberovejšie, presnejšie.
Z praxe logopéda
V mojej logopedickej praxi sa už viackrát vyskytol prípad, keď rodičia priniesli svoje 3-4 ročné dieťa so sťažnosťou, že dieťa rozpráva len pár slov, rozpráva agramaticky, príp. sa zajakáva a automaticky to pripisovali dvojjazyčnosti v rodine. Počas logopedických sedení som sa však zatiaľ vždy presvedčila o tom, že v pozadí poruchy reči týchto detí sa nachádzal iný nedostatok ovplyvňujúci ich rečové schopnosti. Bilingválna výchova nebola primárnou príčinou ich rečového narušenia, aj keď pripúšťam, že im osvojovanie reči určitým spôsobom sťažovala.
Dva jazyky skutočne môžu čiastočne prispieť k oneskoreniu aktívneho verbálneho vyjadrovania, k neskoršiemu osvojeniu gramatických pravidiel oboch jazykov, ale dieťa s normálnym intelektom a rečovými danosťami tieto prekážky zvládne. Preto môžu rodičia s dieťaťom komunikovať vo svojom rodnom jazyku bez obáv, že by mu sťažili alebo znemožnili správne osvojenie si verbálnych schopností.
(9 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď sa dieťa nevyvíja podľa tabuliek. Kedy spozornieť, že sa niečo deje?
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
máme doma 2 bilingválne dietky – manžel je Američan, žijeme na SK. Ja s deťmi len po slovensky, chodia do slovenskej školy. Manžel od narodenia hovoril s deťmi len po anglicky. Výsledok je taký, že dcéra hovorí v podstate plynule po anglicky, aj keď uznávam, že občas sa vyskytne nejaká drobná gramatická chyba. Doteraz mala v škole len nemčinu (úmyselne), od septembra nastúpila do osemročného gymnázia (teda má 11,5 roka) a začali sa formálne učiť aj angličtinu. Ona čítať vie aj v AJ, číta si knižky, ale zrejme to nie je kvalitatívne na úrovni šiestaka- Američana. Nevie však písať anglické slová – čo ju dosť frustruje momentálne, lebo všetkému rozumie, ale písomne to vyjadriť nevie správne. No hádam to doženieme. Syn má takmer 9 rokov, rozpráva trochu menej (rozumie všetko) – len to čo on nevyhnutne potrebuje. V škole má angličtinu lebo nemeckú triedu už neotvorili. Je tam hviezda, videá, nahrávky a všetko sú mu gombička, učebnicu už takmer dobral s otcom doma. Teraz už aj viac píšu, zatiaľ mu to celkom ide a sestra závidí, že on to napísať vie a ona nie. Celkovo deti rozumejú bez problémov Američanov aj Angličanov, občas sa stáva, že nechápu nejaké pojmy ale to skôr vyplýva z toho, že sú to buď slangy, alebo niečo typické pre danú oblasť a keďže v tom prostredí nežijú a nie sú zvyknutí na bežný život amerických detí, tak sa to občas prejaví, ale inak problém nemajú. Syn nemal blok ani na letisku vo Švajčiarsku (pri návrate z USA tento rok) a v kľude si v angličtine pýtal predavača, kde si kúpi dobrú švajčiarsku čokoládu a syr, ktoré sľúbil doniesť svojej babke. No bol proste svetový
Naša dcéra odchádza v nedeľu na týždňový zájazd do Londýna so školou, tak sa už strašne teší, že ona mať teda problémy určite nebude. Budú spať v rodinách, tak hádam sa dohovorí. Nebojte sa bilingválnej výchvovy, len s deťmi rozprávajte v slovenčine, pozerajte filmy, rozprávky. Možno sa vám zdá, že nerozumejú, ale to sa poddá, deti to zvládajú väčšinou dobre. Moji dvaja bývajú vyvalení pred National Geographic a vôbec neregistrujú či ide v slovenčine, češtine alebo angličtine – ani ich to nepohne z kresla. Pri rodinných komédiách sa rehocú ako blázniví, takže asi rozumejú. Dokonca moja dcéra toto leto našla záľubu v pozeraní kriminálok zo série Kosti alebo CSI Miami a New York a pozerala to v USA v angličtine.
Keby zostal so starymi rodicmi pravidelne par tyzdnov, rozhovoril by sa, pretoze pasivne jazyk ovlada. Tolko z mojej skusenosti- dcera hovori slovensky len s tymi pochopitelne s ktorymi sa anglicky nedohovri. So mnou tiez len anglicky, lebo je to jej dominantny jazyk. Ja s nou slovensky uz nehovorim, pretoze sa vsetko naokolo deje v anglictine. Nedominantny jazyk pouziva, len ak nema inu volbu. Je to logicke. Slovensky hovori celkom dobre a rada ak ma prilezitost. Kebyze nechodi na Slovensko alebo rodina k nam, slovencina by sa u nej ujala len pasivne a mala by psychicky blok ju pouzivat.
My mame presne takyto problem. Sme anglicko-slovenska rodina a zijeme v Anglicku. Ja sa so synom od narodenia vzdy rozpravam len po slovensky, ani raz som nespravila kompromis, napriek tomu po slovensky nerozprava. Ma uz tri roky a osvojil si len par pojmov, ktore pri mne pouziva a to je vsetko. Zato ale bez problemov rozumie vsetkemu, co mu ja hovorim. Tak sa rozpravame asi takym stylom, ze ja sa ho nieco spytam po slovensky a on mi odpovie po anglicky. Po anglicky rozprava bez problemov a samozrejme ma v nej aj neporovnatelne lepsiu slovnu zasobu. Neviem ci niekde robim chybu, alebo by som sa s nim mala mozno viac rozpravat, ucit ho … Neviem. Pravda je, ze ja som jediny clovek, co sa s nim rozprava po slovensky, inak doma aj v skolke, v TV, proste vsade pocuva anglictinu.
Neviem celkom kam toto povedie, bojim sa toho, ze ako bude rast, tak nam ta jeho uroven slovenciny uz nebude postacovat na plnohodnotnu konverzaciu. Nechcem to vzdat, velmi by som mu chcela odovzdat kusok nasej kultury a jazyka, ale neviem ci to ma celkom zmysel. So starymi rodicmi sa momentalne porozpravat tiez nevie, lebo ako som vravela, po slovensky nerozprava. 🙁
Zaujimalo by ma, ci ma niekto podobnu skusenost. Rozpravala som sa aj so slovenskou mamickou, co sa so svojimi detmi rozprava po anglicky… to mi pride take smutne. No neviem ci tak napokon neskoncime aj my… ak ma niekto skusenost alebo vie poradit, budem rada, ked sa podelite.
Kat, my zijeme v Holandsku, moje deti tu chodia do skolky a skoly, takze cely den su v holandskom prostredi. Obaja sme Slovaci, hovorime s detmi slovensky, ja teda vylucne slovensky, manzel menej. Napriek tomu, najma starsi syn mal obdobie, ze so mnou vobec nekomunikoval slovensky. Vzdy sa to zlepsilo po tom, co sme boli u rodicov na Slovensku a potom za mesiac to sklzlo opat do holandciny. Mozem ta ale potesit, ze cim je starsi, tym je to lepsie. Zacal si uvedomovat, ze stari rodicia mu rozumeju len slovensky a zacal sa celkovo trosku viac stotoznovat so Slovenskom. Asi ma na to vplyv aj fakt, ze sa chceme vratit a najma ja o tom otvorene hovorim. Skus vytrvat, nakupte si na Slovensku knizky, DVDcka (toto je zial velky problem zohnat dobre rozpravky DOBRE nadabovane v slovencine, mne to niekedy az usi trha, ako zle to vie byt spravene), hovor vylucne slovensky a ono sa to podla mna vekom ustali. Vyborne je, ked idete na Slovensko, byt tam aspon mesiac, aspon nase deti sa po mesiaci krasne rozhovorili. Kazde dieta je ine, na niektorom to skoro nepoznat, ze zije mimo Slovenska, na inom to poznat je, robime, co mozeme. U nas sa to teraz celkom zlepsilo – isteze nerozpravaju dobre slovensky, pletu rody, pady, zle sklonuju, ale uz sa im to ustalilo, ze so mnou sa bavia len slovensky, len ked rychlo nevedia povedat po slovensky, zacnu holandsky. Ja im pomozem a potom dopovedia slovensky. Drzim palce!