Učenie sa cudzieho jazyka rozvíja stratégiu a má pozitívny vplyv na psychický rozvoj dieťaťa. Vďaka výučbe cudzieho jazyka si rozširujeme horizont, ako aj podporujeme v deťoch sociálne a kultúrne povedomie. Perfektné je, že učenie sa cudzieho jazyka cibrí pamäť.
Ak výuka detí v predškolskom veku prebieha formou zábavy a hry, je to pre ne príjemný zážitok a zároveň sa deti učia bez námahy, čo sa dá ťažko dosiahnuť v neskoršom veku.
Mladšie deti si rozhodne lepšie poradia s kontrolou fonetického systému, čiže zvukov nového jazyka. Ich orgán reči je ešte pružný, je pravdepodobné, že sa naučia anglickú výslovnosť a intonáciu. To má pozitívny vplyv aj na schopnosť porozumenia z počutia. Deti v predškolskom veku sa ešte stále učia materinský jazyk a výučba dvoch jazykov súčasne (materinského a cudzieho) má pozitívny vplyv na rozvoj oboch mozgových hemisfér. Pružnosť detského mozgu umožňuje, že spôsob učenia sa cudzieho jazyka sa podobá na učenie sa materinského.
Zvládnu tak malé deti, ktoré možno ešte nehovoria správne ani v materinskom jazyku, výslovnosť toho cudzieho ? Čím je dieťa staršie, tým je preňho ťažšie naučiť sa porozumieť z počutia. Na druhej strane, deti v predškolskom veku si pomerne rýchlo zvykajú na znenie cudzieho jazyka a bez väčšej námahy sa učia porozumieť učiteľovi hovoriacemu po anglicky.
Podľa vedeckých štúdií, deti, ktoré sa začínajú učiť cudzí jazyk v predškolskom veku, majú najväčšiu šancu na osvojenie si fonetického systému daného jazyka. Tým pádom aj dokonalejšiu výslovnosť a lepšie porozumenie ľudom, pre ktorých je to materinský jazyk.
Akým spôsobom začnú deti jazyk používať? Deti rýchlo akceptujú fakt, že angličtina slúži na komunikovanie, a preto je pre nich výučba jazyka prirodzená. Malé deti, ktoré ešte nerozumejú všetkým slovám vo vlastnom jazyku, tolerujú neznáme slová a výrazy v textoch príbehov, pesničiek, či v reči učiteľa. Učia sa porozumieť podstate a zmyslu, aj keď im čiastočne chýba porozumenie niektorých slov. Je to neobyčajne dôležitá schopnosť porozumenia z počutia, ktorá má vplyv na úspech v komunikácii a v náročnejších situáciách, keď sa využíva pokročilejšia slovná zásoba, či výrazná rýchlosť reči a prízvuk. Ak táto schopnosť chýba, je to najčastejší dôvod neochoty učiť sa cudzí jazyk v dospelosti.
Potreba komunikácie umožňuje, že dobre motivované deti sa snažia hovoriť v cudzom jazyku. Mladšie deti sú počas výučby odvážnejšie než starší žiaci, zriedkavejšie cítia hanbu, ak urobia chybu. Deťom neprekáža, ak počujú výraz, ktorému nerozumejú, (samozrejme pokiaľ pochopia podstatu). Dokonca sú na to zvyknuté, pretože ešte stále sa učia materinský jazyk. Táto stratégia je pre starších žiakov náročnejšia.
Aký to má vplyv do budúcnosti? Podľa vedcov, ak sa výučba cudzieho jazyka začne v predškolskom veku, bude to mať pozitívny vplyv na postoj k cudziemu jazyku aj v neskoršom veku. Deti v mladšom veku sú zvedavé a plné entuziazmu. Vďaka tomu sa rady hrajú a úlohy s učiteľom cvičia s radosťou, opakujú pesničky, príbehy a hry a nadväzujú silnú emocionálnu väzbu, ako s učiteľom, tak aj s rozprávkovými postavičkami, ktoré spoznajú na kurze. Všetky tieto elementy majú vplyv na motiváciu detí pri ich aktivite na hodine, práci doma a pokračovaní výučby jazyka v ďalších rokoch.
K cudziemu jazyku tak či tak prídu v rozvrhu na základnej škole. Keď je cudzí jazyk hodnoteným predmetom v škole, stáva sa, že známka má väčší význam, než skutočné vedomosti. Deti v predškolskom veku nemusia ešte čeliť systému vzdelávania. Vďaka tomu je možné zamerať sa len na komunikáciu a dovoliť im učiť sa spontánne a prirodzene.
Zatiaľ, čo sa metóda TEDDY EDDY pre deti od 2 do 7 rokov úspešne využíva už celé desaťročie v zahraničí, na Slovensko prichádza s novým školským rokom.
Loading...