Kedy má už rozprávať? 7 otázok pre logopédku

Veľmi pekný článok, rada by som však doplnila:

Rečňovanky, vyčítanky a básničky naozaj deti bavia a pomáhajú im aj pri rozvoji reči – aby si však niektorí rodič tieto slová neinterpretoval zle: “zahltiť” dieťa, ktoré sa oneskoruje v reči dlhými súvetiami a neustálym hovorením tiež nie je správne ani efektívne.

Najlepšie je naučiť sa byť “ukecaný” tým správnym spôsobom 🙂 Výborne funguje napríklad stratégia “o krok vpred”. Ak Vaše dieťa hovorí jednoslovne (Ham; mama; daj) vy “verklíkujte” dvojslovne (mama daj; daj ham; mama ham). Dieťaťu tak dáte vzor, ktorý je schopné napodobniť. Je to efektívnejšie ako povedať: “Maminka Ti prinesie dobrú kašičku čo navarila, aby si sa mohol napapať, pretože si už určite veľmi vyhladol a…”.

Nezabudnite tiež na prestávky. Ak by sme v dobrej viere pomôcť dieťaťu rozprávali od rána do večera, dieťa by nemalo priestor niečo povedať.

Ďalej by som chcela doplniť, že napriek tomu, že neexistuje žiaden “repertoár” slov, ktoré by dieťa malo v určitom veku vedieť – odborníci sa tiež zaujímali o túto otázku.

A naozaj sa roky podrobne skúmala reč niekoľkých detí a takýto “repertoár” sa vytvoril. A nie len na “slová”, ale i na gramatiku, gestá, hru, počet slov vo vete a i. Neskôr sa tento zoznam normoval (t.zn. že ho vypĺňalo veľa mamičiek z rôznych prostredí a štatistickými metódami sa potom určila norma a patológia) a teraz sa používa ako vynikajúca diagnostická pomôcka. Samozrejme, že žiadne dieťa nedostane “diagnózu” preto, že nevie povedať slovo “ham” alebo slovo “ananás”. Naozaj je slovná zásoba každého individuálna. Ale vieme určiť hranicu, za ktorou je dieťa v riziku oneskoreného vývinu reči aj hranicu patológie.

Veľmi súhlasím s názorom, že každé dieťa je individuálne – aj s názorom, že pochybnosti o vývine reči Vášho dieťaťa sú vynikajúcim dôvodom na návštevu odborníka 🙂