Ako si spoločnosť váži matky, tak si váži aj život. Zn.: Nijak

Štát od nového roku preplatí rodičovi až 280 eur mesačne na jasličky, škôlku alebo opatrovateľku, a to na každé dieťa do 3 rokov veku.

Príspevok na starostlivosť o dieťa, určený pracujúcim alebo študujúcim rodičom, dostal prednosť pred rodičovským príspevkom, na ktorého zvýšenie čakajú rodičia, starajúci sa o dieťa osobne, márne už druhý rok po sebe.

iStock

Ministerstvo práce tvrdí, že intenzívne vníma volanie o pomoc pri skĺbení rodičovských a pracovných povinností, a tak sa dalo na zvyšovanie kapacít v škôlkach a príspevkoch na starostlivosť v nich. Vraj ide o atraktívnejšiu alternatívu ako je rodičovský príspevok.

Hlasy rodičov, ktorí sa rozhodli zostať doma s dieťaťom na rodičovskej dovolenke do 3 rokov veku, asi nepočuť a vôbec, zrejme sa majú uspokojiť s konštatovaním, že bez tak máme na Slovensku jednu z najdlhších platených materských dovoleniek na svete.

Naša čitateľka Michaela, ktorá prispela do diskusie k článku Materská na Slovensku, najprv hojno, potom… , to vidí s trojročnou luxusnou materskou takto (príspevok publikujeme s jej súhlasom):

„Stále sa hovorí len o luxuse 3 rokov materskej u nás.

Iba tak mimochodom, kto s úverom a domácnosťou si reálne môže dovoliť ostať doma tak dlho? Málokto. Ale neprihliada sa na to, že je tam aj to dieťa a určitá jeho väzba na matku a tam ide všetko ostatné bokom. Alebo by aspoň malo, ak nechceme, aby z detí vyrástli chladné, materiálne založené bytosti, bez vzťahu k svojim rodičom a ľuďom všeobecne.

Áno, inde majú značne kratšie materskú a deti idú do jasieľ a k opatrovateľkám skôr, vo veľmi malom veku. Ale to je argument a výhra? Treba si všímať aj širšie súvislosti, napríklad, kam speje ľudstvo, kde peniaze vyhrávajú nad všetkým, vrátane detí a rodiny.

V spoločnosti žena túžiaca po rodine zvádza aj tak dennodenne boj. Najprv, či si dieťa bude môcť dovoliť mať a z čoho ho uživiť, potom či sa rodina a hlavne o koľko uskromní, aby s dieťaťom mohla byť doma, kým ono nebude vnútorne dostatočne zrelé ísť na celý deň od mamy preč – pocity matky ani nehovorím, ak nie je z ľadu, tak je to pre ňu ťažké.

Deti sú malé iba krátku dobu, ubehne to rýchlo, vrátiť späť sa nedá a čím väčšia separácia deti od rodičov je, tým sú aj tie vzťahy chladnejšie, nasleduje stres s príchodom do práce, prípadne hľadaním novej, keďže náhľad na ženu-matku je otrasný. A ako si spoločnosť váži matky, tak si váži život ako taký. To jest nijak.“