Blonďavé deti s modrými očami, či tmavé exotické typy, prípadne ryšavé a pehavé?
„Všetko závisí od zadania, ktoré príde do agentúry. Nie vždy sa však hľadajú konkrétne typy, a vtedy je výber pestrejší. Zvyčajne platí, že volíme tie bezprostrednejšie deti. Práve na kastingoch môžeme odpozorovať, ako jednotlivé dieťa reaguje na objektív či na kameru, a veľmi dôležitý je práve jeho výraz a spontánnosť.
V žiadnom prípade by to nemalo byť pre deti stresujúce, preto ak sa nejaké zahanbí alebo sa zľakne, netreba ho nútiť. Najlepšie je, ak deti celý kasting berú ako hru, bez ohľadu na to, či sa to podarí alebo nie.
Na kastingy voláme deti zvyčajne od 5 – 6 rokov, ak potrebujeme menšie, občas vypíšeme konkurz aj cez sociálne siete. A keďže deti neustále rastú a vyvíjajú sa, snažíme sa mať v databáze vždy aktuálne fotky a je fajn, ak sa k nám prídu aspoň dvakrát za rok prefotiť.“
A ako deti pripraviť na fotenie? „Mali by byť slušne oblečené, povedzme ako do školy, čisté a upravené. Jednofarebné oblečenie je na fotenie najideálnejšie.“
Osobná skúsenosť mamy
Dianka (12) sa vo svete reklamy objavila len nedávno. Po prvýkrát išla na kasting, keď mala 11 rokov. Má za sebou dve kampane, prvý kasting na módnu značku (Macy´s) a druhý úspešný kasting do televíznej reklamy Lidl.
O tom, ako si svet reklamy užíva, nám porozprávala jej mama Blanka Dujsíková.
Ako prežívate Diankine kastingy? Je to radosť alebo občas aj stres?
Závisí to najmä od ľudí, ktorí majú výber adeptov na starosti, lebo každá spoločnosť vyžaduje niečo iné. Takisto to závisí aj od počtu uchádzačov. Keď ste tretí v poradí, kasting je vybavený za krátku chvíľu, ale keď je pred vami ďalších dvadsať detí, je to na dlho. Určitý stres a nervozita, než sa dcérka dostane na rad, tam je, ale Dianka to nejako zásadne neprežíva, väčšinou sa teší na novú skúsenosť.
Ako prebiehal „pracovný“ deň?
Točenie reklamy, ktoré bolo v Prahe, trvalo dva dni. Prvý deň prebiehali kostýmové skúšky, na ktoré sme čakali tri hodiny. Druhý deň sa išlo naostro. Mojou celodennou úlohou bolo len čakať, kým sa to celé skončí. Dianka si to však veľmi užívala, aj keď na konci dňa už bola dosť unavená.
Druhú reklamu nahrávala v Bratislave, čo už nebolo také náročné na čas a cestovanie. Prebiehalo to celkom rýchlo. Začalo sa ,,točiť“ okolo ôsmej hodine ráno a hneď poobede sme skončili. Dianka bola z tohto natáčania nadšená a užívala si to viac ako to v Prahe.
Inak oba natáčacie dni prebiehali v priateľskej atmosfére, od kostymérov až po fotografov či kameramanov. Celý tím bol veľmi priateľský. V tomto smere si nemôžeme na nič sťažovať.
Čo ak to po náročnom kastingu nevyjde? Ako to s dcérkou zvládate?
Z troch kastingov, ktoré sme absolvovali, boli dva úspešné. Po tom treťom nemala hlavu v smútku, že to nevyšlo. V jej veku už chápe, že to nemusí vyjsť a nemá z toho nejaké negatívne emócie.
Nechcem tým povedať, že to neberie vážne. Skôr to berie ako novú skúsenosť. Rozhodne sa neupla na to, že modeling alebo herectvo v reklamách bude jej vysnívanou prácou. Viac-menej je to v jej veku zábava a vybočenie z denného stereotypu.
Vládne na kastingoch priateľská atmosféra alebo skôr súťaživosť?
Zatiaľ sme sa nestretli s nejakou súťaživosťou alebo nepriateľskou atmosférou. Práve naopak, všetci boli veľmi milí a aj medzi rodičmi vládla pohodová atmosféra.
Ovplyvnilo nejakým spôsobom váš život Diankino účinkovanie v reklame? Bolo milé a zároveň zvláštne sledovať dcérku v televízii a tak isto aj ohlasy známych či rodiny boli veľmi pozitívne. Vždy sme sa potešili, keď sme ju videli v televízii.
A ako svoju slávu vníma Dianka ?
O nejakej sláve sa hovoriť nedá. Jasné, že jej lichotí, keď jej spolužiaci povedali, že ju videli v reklame, pochválili ju. Ona je však veľmi skromná a nezakladá si na tom, že sa objavila v médiách.
Čo by ste odporučili ostatným mamám, ktoré váhajú, či svoje dieťa zaregistrovať v agentúre?
Určite nenútiť dieťa do niečoho, s čím nie je stotožnené alebo ak si chce mama cez dieťa splniť svoje neuskutočnené sny. Každá matka pozná svoje dieťa, aby vedela vyhodnotiť, či je tento spôsob „práce“ vhodný pre jej potomka. Ale za skúšku to stojí, netreba sa toho báť. My to určite neľutujeme.
Článok pripravený v spolupráci s časopisom Mama a ja.