Poradkyne v dojčení navrhujú zmeny

Ako by som sa mohla stať poradkyňou v dojčení? Cítim silnú potrebu pomáhať druhým mamičkám pri dojčení. Pri mojom prvom dieťatku som mala na začiatku obrovské problémy s dojčením a to len preto, že ja som bola málo informovaná a keď som sa spýtala sestričiek v pôrodnici, tak akurát nemali chuť sa so mnou baviť a ešte mi aj vynadali, že čo ich otravujem, veď že by som už dávno mala všetko vedieť. Čo sa mi stalo potom, na to sa mi ťažko spomína. Bolesť pri pôrode bola nič oproti tejto bolesti a tomu sa dalo jednoducho predísť. Keď som sa vrátila domov som sa zaprisahala, že mňa už len tak ľahko niečo nezaskočí a naštudovala som všetko možné o dojčení a odvtedy ma už nič nezaskočilo. Teda problémy sa objavili, ale hravo som ich vyriešila. Syna som dojčila dva roky a teraz mám už 4-mesačnú dcérku, ktorú tiež dojčím a dúfam, že ešte dlho budem. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité oboznámiť mamičky so všetkými úskaliami dojčenia ešte pred pôrodom alebo priamo v pôrodnici.

Podľa mňa by zdravotná poisťovňa mala hradiť každej matke minimálne jednu návštevu laktačnej poradkyne a tiež návštevu pôrodnej asistentky doma počas šestonedelia (alebo by tá pôrodná asistentka mala byť zároveň aj poradkyňa pri dojčení). Na ženu v šestonedelí totiž naše zdravotníctvo momentálne zvysoka kašle – prepustia vás na 4-5 deň a u obvodného gynekológa sa máte hlásiť po 6 týždňoch a medzitým sa doma sama vyrovnávať so všetkými fyzickými aj psychickými zmenami a popritom aj dojčiť a stále sa trápiť či je všetko v poriadku. V minulosti musela prísť novorodenca domov pozrieť detská sestra, ale dnes to platí tiež len na papieri. Z vlastnej skúsenosti viem, že nech si pred pôrodom prečítate o dojčení všetko čo sa dá, pri problémoch pomôže len rada skúsenej mamičky – ideálne laktačnej poradkyne. A pediatrom sa nemožno čudovať, že o praktickej podpore dojčenie vedia často minimum (česť výnimkám) – v pediatrických učebniciach o riešení problémov s dojčením nič nenájdete a na atestáciu z pediatrie I. stupňa (teda základnej ktorú má väčšina obvoďákov) je dôležitejšie nabifliť sa raritné metabolické diagnózy, ktoré obvoďák nemá šancu diagnostikovať a z dojčenia je jediná otázka – pochybujem že sa to za 2 roky od mojej atestácie zmenilo. Takže by bolo treba apelovať aj na slovenskú pediatrickú spoločnosť aby pre podporu dojčenia tiež niečo praktického urobila. Zatiaľ držím palce všetkým dojčiacim mamičkám a laktačným poradkyniam.

Ahoj Evca, k tomu UM. Ja som sa raz v jednej uzasnej knihe o detskej vyzive docitala, ze ak chcem dojcit, tak si NIKDY nemam kupovat UM – pre pripad laktacnej krizy. A tak som tak aj spravila. Kriza bola – a nie jedna! Ale sme to museli vydrzat. A tak sme sa docili niekedy aj kazdu pol hodinu, drobculka bojovala o kazdu kvapocku mliecka a spolu sme ten boj vzdy nejak uspesne dobojovali. Mame 13m a dojcime sa dalej. Mliecka je niekedy viac a niekedy menej. A tiez nie je ziaden cvalik. V 3m uz vazila menej a pani doktorka nam navrhla UM, lebo mala nepriberala podla tabuliek. Ale my sme sa zatali a do 6m sme poznali len MM. Nasla som totiz doma staru BEBU(ale nie preslu)a ked som ju davala psovi, zo zvedavosti som ju ochutnala. No, nechcel ju ani pes.A toto by som mala davat svojmu dietatu…A co sa tyka kupovanych prikmov, sem tam ich vyuzijeme aj my. Ja som vsadila na to co malej hlavne chuti a to je HIPP alebo SUNARKA a sem tam HAMI.Ale je taka uzasna kniha od pana P.FOŘTA o vyzive dojciat a deti a to je nasa Biblia stravy a myslim, ze sa nam celkom dari, tak vam ju vsetkym odporucam. A nedajte sa obalamutit reklamou. Dolezite je, aby to nasim drobcekom chutilo,tak obcas ochutnajte to, co im davate papat, aj ked obal to ma pekny

Ahojte kocky,

Vasa iniciativa je samozrejme super a podporujem ju! Mam dvojicky a dojcila som ich 15m. Pred porodom som sa snazila nacerpat, co najviac informacii, chodila som na individualnu psychofrofylaxiu a to mi naozaj pomohlo. Mam predcasnickov, narodenych v 35+5 (2,5 a 2,6g) a zo zaciatku som ich nemala pri sebe, sestricky mi ich nosili na preskacku a niekedy len jednu cely den, deticky mali problem s prisanim sa, vyskusali klobuciky – a islo to, mali sme ich az do konca. Kazde 3h som dojcila, po dojceni este odstriekala, medzi dojceniami odstriekala a nosila mojim detickam, po 5 dnoch som ich mala pri sebe a zacala som riesit problem, ako ich nakrmit naraz, opat mi nikto nepomohol deti prilozit, ale kedze v knizkach som obrazky videla, tak som to tiez skusila zvladnut sama. Dojcenie bolo od zaciatku mojou prioritou, takze som sa vzdala vsetkych aktivit v domacnosti v prospech mojho manzela a musim povedat, ze bez jeho podpory by to neslo. Bolo by fajn, keby som sa mohla stretnut s LP uz pred porodom, keby bola pritomna v nemocnici, mohla sa mi aspon chvilku venovat, ja som to sice zvladla, ale na vsetko som musela prist sama. Mozno som to zvladla kvoli mojej povahe, neuspech som si vobec nepripustila, keby sa mi to nepodarilo zvladnut, asi by som to dost tazko niesla. Je mi luto mamiciek, ktore velmi chcu, ale nemaju podporu a pomoc, na druhej strane im ale odkazujem, ze babatka potrebuju viac ako materske mlieko ich lasku!!!

Lea, neplač pri pohľade na dojčiacu maminu, nie je to tvoja „vina“, že si nedojčila, je to niekde inde. Pokiaľ si vyskúšala všetko, čo si vedela a „nešlo to“, tak si urobila to najlepšie, čo si v danej chvíli vedela.Teš sa zo svojich krásnych detičiek, teš sa, že sú zdravé, určite im dojčenie nahrádzaš inými ronako hodnotnými prejavmi lásky a pozornosti. A na slová „nikdy sa NEZMIERIM s tym, ze som JA som nekojila“ radšej rýchlo zabudni. Nič ti to nevyrieši, budeš sa len sama trápit a to predsa nie je účel a ani jedna z poradkýň (tiež medzi ne patrím), a za to ti ručím, ti to nebude nijako pripomínať.

Keď som bola tehotná nikto mi nepovedal, že existuje niekto ako poradkyňa pre dojčenie. Čítala som som v Encyklopédií o matke a dieťati ako sa správne postarať o dieťa, ako ho dojčiť, ako si ho správne priložiť a v akej polohe. Po prečítaní postupov som dostala taký stres z dojčenia, že som dva dni manželovi nariekala, že to nezvládnem. Presvedčil ma však, že knižky sú nanič, dôležitá je príroda a tá to zariadila tak, že dojčiť budem. Veľmi som chcela dojčiť a tak som si vybrala pôrodnicu v Topoľčanoch, ktorá dojčenie podporuje. Veľmi mi tam chýbal bližší kontakt detských sestier, od ktorých som očakávala aby mi ukázali správne priloženie aj viackrát aby som som získala stratenú sebadôveru, povedali o správnej technike dojčenia. Malá má 1,8 mesiaca a ja ju dojčím vďaka svojej vôli a informáciám ktoré som si dodatočne naštudovala. Veľmi ma táto problematika dojčenia zaujíma, kontaktujem sa aj pôrodnou asistentkou v Čechách, ktorá robí predpôrodné kurzy a uvažovala som či by bolo možné aby som aj ja mohla robiť poradkyňu pre dojčenie. Zmeny ktoré navrhujete sú opoctatnené a vítané každou mamičkou. Návštevy takejto poradkyne by som určite privítala aspon v prvých štyroch mesiacoch.

Ja som tiez vytocena z reci, KED SA DA TAK SA CHCE. Narodili sa mi predcasne /v 35.TT/ dvojicky, obe vazili 2kg, 10 dni stravili v inkubatore a dokrmovane boli mojim odstrekovanym mliekom z FLASE, ked som uz nestihala, MM inych mam. Jedna lekarka rozhodla po 4 dnoch, ze mi ich daju na prilozenie, primarka na nu navrieskla, ze v ziadnom pripade a tak sa veselo flasovalo dalsi tyzden. Ked mi ich potom konecne dali, vyvalili babatka oci, co im to strkam do ust. Nechceli sa prisat, ani potom uz doma. A nezelam nikomu pocut ten plac babatka, ktore lezalo vedla mna, zatial co ja som sa pokusala nakrmit druhe a ono kricalo este viac, lebo sa odmietalo prisat. Bola som na deti sama, bolo ich treba aj prebalovat, aj kupat, aj utisit aj oprat aj ozehlit ich vecicky, nic ine som nerobila, len to co bolo potrebne pre ne. Ale jednoducho boli DVE. Keby som mala jedno dieta, mozno by som ich „tyrala“ dlhsie, ale ja som psychicky neuniesla ten plac, mala som silnu poporodnu depresiu, ktoru v nemocnici odignorovali a za chrbtom ma nazyvali sialenou a hysterkou, nevladala som z vycerpania fyzickeho aj psychickeho jest, akurat som pila a pila. A mlieko postupne odchadzalo – tym, ze som nevladala jest, babulky odmietali sat ,az sa stratilo uplne. Ano, odstrekovala som, kazde tri hodiny, 6 tyzdnov v kuse. A ked som si potom za cely den odstriekala asi 40ml a uz asi piatykrat mi do krvi praskla bradavka, vzdala som to. Babulky maju dnes 15 mesiacov, od 6 tyzdnov su na Nutrilone a nic im nie

Ahojte! Chcela by som sa týmto príspevkom poďakovať hlavne Denise Hajdúkovej za jej pomoc. Mám 5 mesačného syna, a som veľmi rada, žo som sa včas dozvedela, že v našom meste existuje poradňa pre dojčiace mamičky, ktorú vedie Denisa. Neraz som sa dostala do situácie, keď som si nevedela rady. Hoci aj neskoro večer som jej mohla zavolať a ona mi ochotne poradila, povzbudila ma. Som si istá, že každá mamička by s radosťou prijala, keby v ich blízkosti bola osoba, poradkyňa v dojčení a vo všetkom inom. Len o tom treba informovať ľudí, hlavne mamičky, a vymyslieť niečo, aby táto práca bola vhodnou formou ocenená.

Milí diskutujúci. Som navrhovateľka tejto výzvy a pozorne čítam vaše reakcie.

Z vašich slov rozumiem a cítim úprimnú vďaku, ktorú ste prejavili a povzbudenie, ktoré nám posielate. Som vám veľmi vďačná a som rada, že ste ako rodičia prehovorili.

Mnoho z vás nieje spokojných s tým, aká je situácia v tejto oblasti, z vašich slov cítiť aj rozčarovanie, miestami pochopiteľnú zlosť. Pri svojej práci som sa stretla mnohoktrát s vysvetľovaním prečo matka nedojčí.Z počiatku som to prežívala dosť ťažko ( hlavne ak boli na príčine ťažkosti, ktoré sa dali poľahky riešiť), no časom som sa naučila radšej mlčať a neposudzovať prečo sa tak stalo. Je dôležité nedojčiacu matku prijať ako tú, ktoréj sa to skrátka nepodarilo, dodať odvahu, ža nabudúce to môže byť lepšie a podať jej pomocnú ruku, keď o to sama zažiada. Situácia je dnes taká, že je mnoho mamín ktoré dojčiť chcú, ale keď nastane problém, tak niet pomoci a preto sa jej to nepodarí. Dôležité je teda v prvom rade vyriešiť túto otázku.Teraz snáď nastala možnosť to zmeniť. Preto by sme veľmi uvítali vaše návrhy, aké sú vaše konkrétne predstavy, čo by ste chceli, čo vám chýba, ako by to malo vyzerať. Kde by ste chceli poradkyne stretnúť, akou formou sa o nich dozvedieť…..Vďaka.

Ja tam pisem:
Umelá výživa nie je alternatíva – je to posledné východisko! Cize najprv treba vyskusat vsetko mozne a az ked nic z toho nezaberie, siahnut po dokrmovani. a tiez Myslim si, ze mat doma v zalohe UM je najlepsia cesta, ako kojenie hned pri prvom probleme zavesit na klinec.
Cize inymi slovami kojim, ale „pre istotu“ mam doma aj UM. To je podla mna kontraproduktivne. Nepisem nic o tom, ze ked sa ti 12 dni nespravi mlieko, tak mas dieta nechat hladovat. Alebo ano? Nemusis sa hned jezit ;o) Zdravim!

Ja by som urcite privitala nejake podporne materialy o kojeni u gynekologa, tak ako sa mna zosypali ine o tych naj plienkach, kremikoch, o pupocnikovej krvi… Ale asi ma pravdu Evca, tieto veci su o biznise a dojcenie nie. Na pediatrov by som to nenechavala, ono uz moze byt pri navstevach poradne s babetkom neskoro, ked sa laktacia nerozbehla uspesne. A este vacsia podpora v porodnici.

Osobne s tym problem nemam, prvu dcerku som dojcila 15 mesiacov aj napriek roznym problemom, aj psychickym, teraz cakam kazdu chvilu na narodenie druheho babetka a na dojcenie sa vyslovene tesim. Ale uz som si na cviceni pre tehotne kde chodim vypocula ze v nasej porodnici sa dokrmuje UM (voci comu som sa vo svojom PP ohradila) a este radu nasej cvicitelky, inak PA, ze dojcit kazde 3 hodiny max.10 minut. Mozno to nemyslela zle, tie 3 hodiny boli akoze maximalny cas medzi kojeniami, a 10 minut je mozno fajn na zaciatku, kym si bradavky zvyknu, ale predsa! Tomu by sa malo zabranit, takymto casovym obmedzeniam, lebo vyvijaju psychicke tlaky na mamicky.

Je to klasický obchod, kde chodí obchodný zástupca po poradniach a ponúka vzorky zadarmo a rozvešiava so súhlasom lekára reklamné letáky v čakárni. Nie som si istá, ale ako pri iných produktoch, tuším aj pri UM majú lekári nejakú malú odmenu za odporúčanie konkrétneho produktu (možno ste si tiež všimli, že niekdey veľmi letí napr. cebion multi, inokedy zase sunarka, potom zas očkovacia vakcína, potom sirup paralen, …).
Okrem toho, spoločnosti, zaoberajúce sa výrobou a distribúciou UM a inej dojčenskej výživy majú rôzne podporné programy pre svoje zamestnankyne, ktoré čakajú prírastok (napr. možnosť vybrať si produkty pre dojčatá až do hodnoty 10 000 sk – Nestlé).
Proste, všetko sú to obchodné a reklamné namotávky, z ktorých majú výrobcovia a predajcovia finančný efekt. Preto sa tak masívne propaguje UM, preto sa kladú také enormné požiadavky na modernú matku (že všetky stíhajú dojčiť, upratovať, sexovať, skvele vyzerať, len práve vy nie), lebo zlyhanie dojčeia je dôležitý krok na nasadenie UM a už ide o peniaze.
Dojčenie je zadarmo. Stojí len malý neporiadok v byte, pár prebdených nocí, neumyté zuby a nečesané vlasy a možno sexuálne neuspokojený manžel, ktorý si tiež môže v bulvári prečítať, že iné ženy sú po pôrode schopnejšie a chtivejšie, než tá jeho. Nikto cudzí predsa nemá finančný efekt z toho, že matka dojčí. Nikto nezbohatne na tom, ked bude propagovať odhalené prso plné mlieka a pri ňom spokojné bábätko.

Ahojte, ahoj Schamka,
nechcem rozoberať dôvody, prečo ktorá žena nedojčí a ako to komu vysvetľuje, to je každej osobná vec. Radšej by som pripojila svoj názor o osvete a informáciách.
Tiež som sa o laktačných poradkyniach dozvedela až pred rokom, ked som už mala väčšinu problémov svojpomocne zvládnutú. Naša pediatrička sa o niečom takom nezmienila ani slovom, no na jej obranu zas musím uviesť aj to, že hoci ma stresovala vážením, ani raz nespomenula nutnosť prikrmovať UM, lebo jasne videla, že mlieka mám dosť. Len mi nevedela poradiť, nakoľko ona svoje deti dlho nedojčila (3 mes.).
Mám doma prírodopis z r. 1921 a tam je riadne časť Starostlivosť o novorodenca. Dnes sa deti v škole učia kopu zbytočností, ktoré sa dajú nájsť v knihách, na nete a inde, len rodičovstvo – zvlášť materstvo – sa nikde neštuduje. Každá z nás by chcela byť tou najlepšou matkou so všetkým, čo k tomu patrí, no cesta k tomu je neraz veľmi ťažká a bez potrebných informácií sa nie všetkpo dá perfektne vždy zvládnuť.
Takže ja by som sa nespoliehala len na to, že sa žena niečo o svojom tele a biologických možnostiach dozvie v priebehu tehotenstva (ved mnohé ženy sú počas teho také vyťažené, že nemajú na také „samozrejmosti“ čas), ale navrhovala by som normálne v rámci podpory a propagácie dojčenia začať u detí čím skôr, nech vidia, že je to niečo prirodzené, z čoho netreba mať strach a predsudky. Možno po skončení ZŠ na to nachvíľu pubetra zabudne, ale v čase núdze mozog zapracuje a spomenie si.

Schamka…a co by si dal svojmu dietatu, keby sa ti mlieko zacalo tvorit az na 12-sty den?..bola som po sekcii a mlieko mi prislo az na 12-sty den…v nemocnici na mna iba pozerali…a to som mala maleho na izbe, prikladala som ho na poziadanie a nic…manzel mi uvaril doma caj pre kojace matky a nic..pila som tekutiny a nic…citila som sa ako krkavcia matka a chodila zobrat na novorodenecke, aby mi syna aspon trocha nakrmili…co na to dodat? ..potom som sice dojcila, laktacia sa mi pomalicky rozbehla, ale nikdy som nemala tolko mlieka, aby som zasytila syna..takze sme prikrmovali…nechapem, ako je mozne, ze sa mi mledzivo zacalo tvorit az na 12-ty den…vysvetli mi to niekto???…a vraj dojcit moze kazda co chce…

odkaz Janka(Schanka)a Danin-So všetkým súhlasím,alternatíva mlieko v mraziaku,má byť len možnosťou ,ktorú použijeme len v prípade hladu dieťaťa.Ide tu prave o ten pokoj ,ktorý má mať matka aby mlieko mala.Skúsenosť mi hovorí ,čím väčší strach som mala ,tým častejšie som mala problémi s tvorbou mlieka.Akonáhle som sa upokojila ,nevidela veci tak tragicky,mlieko sa mi začalo tvoriť.Ešte musím podotknúť-nemohla by som dojčiť dva roky .

Som veľmi rada ,že mladé mamičky možu aj takýmto spôsobom získať nové informácie o dojčení. Som mamou troch detí ,dojčila som dosť dlho, takže by som už mohla radiť aj s odstavovaním dieťaťa po druhom roku,ktoré nie a nie prestať.Myslím si ,že je dobré ak mladé dievčatá vedia,že dojčenie je pre dieťa to najlepšie,zároveň si už v tomto čase dávajú predsavzatie, že sa o to budú aj snažiť ak to pôjde.To je len začiatok. Potom keď už príde to obdobie, je dôležité byť pokojný a nestrachovať sa.Laktácia je v úzkom spojení so psychikou mamy.Ak ste si cez deň naložili väčšie bremeno ako ste mohli zvládnuť môžte čakať menej mlieka.Ak sa stane, že práve nie ste v pohode mali by ste si sadnuť, vypiť feniklový čaj dobrý na laktáciu,mám to overené,uvoľniť sa, prípadne si pospať ,nerozmýšlať.čo budete robiť ak nebudete mať dosť mlieka,ono sa to všetko napraví.Ja som mala vždy doma v zálohe krabicu so sušeným mliekom.časť z nej som dala do mraziaka,druhú som mala v prípade núdze prichystanú v skrinke.Držte sa a držím palce

Držím prsty!!! A zároveň vám ďakujem. Som po cisárskom reze,maličká sa mi nevedela prisať, mala som tri laktačné krízy, dcérka bojkotovala, mala som mastitídu… a ktovie, čo všetko ešte. Nebyť vašich cenných rád, isto by som ju úspešne už 10. mesiacov nedojčila. A verím, že vydržím čo najdlhšie!!! Prajem veľa úspechov a nech sa vám to vráti na vaších deťoch 8-).

v prvom rade by na novorodeneckom v nemocnici s privlastom baby friedly a s laktacnymi izbami roomin-in, mali sestricky vyhodit skatule s umelym mliekom.

mna bohuzial odstavili v nemocnici v ruzomberku!!!!!!!!!!

prisla som domov a uz bolo neskoro.

je mi to luto!!!

mala mala zltacku, bola pod lampou a nenosili mi ju.

vela uspechov prajem

Skvele!!! Tuto iniciativu plne podporujem (da sa aj inak, ako mojimi nadsenymi „vykrikmi“ tu pod clankom???).
K bodu 3 – aby bolo poradenstvo pre mladú rodinu bezplatné, resp.za symbolický poplatok. Podla mna by bolo velmi dobre tlacit na zdravotne poistovne, aby konzultacie s laktacnou poradkynou boli preplacane zo zakladneho balika poistenia (alebo je to v kompetencii MZ SR?). Vsade sa hovori o tom, ako je prevencia lacnejsia nez liecba, a dojcenie je prevencia tiez. Neviem, mozno to uz je zahrnute v poisteni, aj ked sudiac podla toho bodu 3 by som skor povedala, ze nie…
Ja mam inak aj dost dojem, ze to, ze sa mnohe mamicky nedostanu k fundovanym radam ohladom dojcenia, je aj vinou lekarov v poradni. Dietatko sa nevprace do tabuliek? No tak nasadte Nutrilon/Bebu/… Namiesto toho, aby vytasili vizitku laktacnej poradkyne, dali telefonne cislo a podobne ;o( V mnohych (nastastie nie vo vsetkych) pediatrickych poradniach ta podpora dojcenia viazne (neviem, ako je na tom propagacia UM, viete niekto?) a ked si vezmeme, ze zbytocne prikrmovanie UM je umocnene titulom MUDr., tak sa dojcenie potom podporuje velmi tazko.

Mne to fakt neda… sorry… Andrea, v com mas pocit, ze podpora dojcenia zachadza do extremu? Alebo inak – ako by podla teba mala vyzerat ta neextremna podpora dojcenia?

Skvela myslienka, tiez sa mi zda nespravne, ze napr. v cakarni u pediatra nenajdete infor. materialy ako sa starat o dieta po vsetkych strankach, co a kde treba vybavit na uradoch (na co mate narok) s pripadnymi odkazmi na literaturu, poradcov, internetove stranky a pod. Taktiez by mali by bezne predporodne pripravy v zmysle starostlivosti o dieta. Nie kazda mama ma moznost studovat pred pôrodom mesiace internet, resp. pokupovat si literaturu. Pri neinformovanosti matiek je aj vacsia sanca, ze sa spoliehaju na skusenosti ich mam a babiek, ktore su v porovnani s novymi vyskumami zastarane, resp. zalozene na poverach a tych castokrat skor uskodia. Drzim palce.

vyborne, drzim vam palceky!

Nech to maju nase nasledovnicky-prvorodicky lahsie ako my!

Myslim, ze mi tu chyba este jedno: osveta pre rodinu-okolie rodicky, aby ju rodina, predovsetkym manzel, rodicia apod. podporovali a pomahali. Pokladam to za jednu z najdolezitejsich veci, este pred porodom babatka. Aj od toho zalezi kvalita a dlzka dojcenia.