MúdrostiSlovensko pre rodinu

Prečo máme málo detí?

 Eva Čobejová   31.01.2005   27

Krst

Otázku, prečo nás je stále menej – teda, prečo máme stále menej a menej detí – si možno nekladieme v správnom čase. Podľa predbežných demografických výsledkov z minulého roka môžeme hovoriť o „babyboome“. Za deväť mesiacov minulého roka sa narodilo o 1957 detí viac ako v rovnakom období minulého roka. Ale použime radšej výstižnejší termín. Ide o opatrný babyboom, pretože zaň môžu najmä odkladané materské z deväťdesiatych rokov. A aj dospievanie silnej generácie z druhej polovice sedemdesiatych rokov.

Demografia a rómske osady

Pohľad na slovenské štatistiky je deprimujúci – tak ako vo väčšine štátov Európskej únie. Kým v roku 1950 bol na Slovensku prirodzený prírastok obyvateľstva 60 053 osôb ročne, v roku 1988 to bolo už len 30 767 ľudí. Potom prišiel rok 1989 – a s ním existenčná neistota, nárast ceny bytov, nárast nezamestnanosti, ale aj nové možnosti: štúdium v zahraničí, cestovanie, zahraničné stáže. Mladé ženy, dievčatá sa vybrali do sveta robiť au-pairky, učiť sa jazyky, študovať. Keď sa zo sveta vrátili, začínali si budovať kariéru, hľadať bývanie, prípadne partnera – dieťa sa odložilo.

V roku 1993 to ešte nebolo také kritické – prirodzený prírastok bol 20 549 osôb. Kto by však po otvorení hraníc, nových študijných a cestovateľských možností myslel na deti? Možno tak mladučké matky v rómskych osadách. Demografi z Infostatu – Inštitútu informatiky a štatistiky – zistili, že v obciach s veľmi nízkym štandardom, kde je navyše aj rómska osada, prevláda reprodukčné správanie obyvateľstva, ktoré je typické skôr pre rozvojové krajiny ako pre stredoeurópsku krajinu. Úroveň plodnosti je tam niekoľkonásobne vyššia. Napríklad v obci Lomnička pripadá na jednu ženu viac ako sedem detí, v Chminianskych Jakubovanoch vyše šesť detí na jednu matku. Boris Vaňo a Ján Mészáros vo svojej štúdii reprodukčného správania obyvateľstva v obciach s nízkym životným štandardom napísali: „Je nepochybné, že rómska plodnosť je vyššia ako plodnosť nerómskeho obyvateľstva. Keď berieme rómsku populáciu ako celok, je v súčasnosti asi 2,5-násobná v porovnaní s celoslovenskou hodnotou. V SR pripadá v súčasnosti na jednu ženu v reprodukčnom veku asi 1,2 detí, v rómskej populácii zhruba 3 deti. V rómskych osadách je plodnosť ešte vyššia, tu pripadá na 1 ženu v priemeru 4,6 detí.“

Materstvo ako voľba

Eva Pavlíková je tiež vysokoškolsky vzdelaná žena a ešte pred niekoľkými rokmi v lodičkách a saku nadšene pobehovala po budove so zlatými kľučkami. „Logo svojho zamestnávateľa som mala aj v kúpeľni na uterákoch a ovplyvnená duchom korporátnych školení som za najväčšiu prestíž považovala skutočnosť, že môžem vytiahnuť svoju firemnú vizitku. Bývalé spolužiačky, ktoré boli vtedy na materskej, som považovala za chuderky, ktoré nerobia nič podstatné pre svet ani pre seba.“ Dnes je Ing. Eva Pavlíková matkou troch malých detí. Okrem toho redakčne vedie internetový denník určený pre rodičov www.babetko.sk. S pomocou internetu vytvorila celoslovenskú komunitu zväčša vzdelaných mladých matiek. Navzájom si radia, vzdelávajú sa, hľadajú nové možnosti a zlepšenia pre rodičov s malými deťmi.

Eva Pavlíková s úsmevom vníma sústrastné alebo pohŕdajúce pohľady mladých bezdetných žien, ktoré na ňu hľadia, keď s deťmi naháňa po meste holubov či zbiera do vedierka gaštany. „Bavím sa na tom a vidím v nich seba pred niekoľkými rokmi.“

Ako redaktorka servera Babetko.sk vníma problémy dnešného materstva. Podľa jej pozorovaní veľa matiek dnes priznáva, že keby nemali dieťa za mladi a vlastne omylom, teraz by sa na materstvo určite nedali. Ale vďaka čoraz spoľahlivejšej antikoncepcii ubúda žien, ktoré otehotneli tak trochu náhodou. Materstvo je už zväčša dobrovoľná voľba.

„Otázka vždy stojí takto: čo všetko si chceme dovoliť? Od toho sa potom odvíja aj fakt, či si chceme ´dovoliť dieťa´. Dieťa naozaj neprináša väčšie pohodlie. Toho, kto uprednostní svoje pohodlie, nepresvedčí nijaká štátna prorodinná politika ani 200-násobné zvýšenie rodičovského príspevku, ani ústretoví zamestnávatelia,“ tvrdí Eva Pavlíková.

Sebaobetovanie

Pani Milena Uhlíková je tiež vysokoškolsky vzdelaná žena, porodila päť detí a pätnásť rokov s nimi strávila doma na materskej dovolenke. „Keď sme si s manželom robili plány do budúcnosti, vždy tam boli deti. Štyri deti sa nám narodili rýchlo po sebe, nebolo to jednoduché, ale cítili sme, že každé dieťa má právo byť očakávané s láskou a radosťou, a tak ´zaskočenie´ tou rýchlosťou čoskoro vystriedalo vedomé rozhodnutie prijať každé dieťa. Pri našom piatom dieťati som narazila na nepochopenie gynekologičky, ktorá mi niekoľkokrát navrhla umelé prerušenie tehotenstva pre môj vyšší vek. Náš syn sa narodil zdravý a je nám dodnes potešením.“

Aj Milena Uhlíková si spomína na začudované pohľady okoloidúcich, keď kráčala s deťmi do parku – pred sebou tlačila kočík, z každej strany sa ho držalo ešte jedno dieťa a ďalšie išlo popri nej na trojkolke. Prečo s nimi ostala tak dlho doma, keď socializmus mal dobre vybudovaný systém jasle – škôlka – škola? „Žili sme v režime, ktorého ideológia si nárokovala na deti od útleho malička a my sme toto neakceptovali. Nechceli sme ich vystaviť ateistickej výchove, ani sme nechceli, aby naše deti prežívali najkrajší čas detstva s niekým cudzím. Aj keď to znamenalo určité obmedzenia a uskromnenie sa v materiálnej oblasti.“ Uhlíkovci žili z jedného neveľkého platu, nemali auto, nechodili na zahraničné dovolenky, oblečenie prakticky nekupovali – dedilo sa po starších príbuzných a pomáhali aj balíky so second-handovým oblečením od priateľov zo zahraničia. Ovocie a zeleninu im poskytovala záhrada, bývanie im zabezpečili rodičia. „Iste, je to vo veľkej miere o schopnosti a pripravenosti obetovať sa. Veľká rodina znamená viac práce, viac námahy, menej času na seba, menej peňazí, menšie pracovné príležitosti pre matku.“

Dve deti pani Mileny doštudovali vysokú školu a už pracujú, tri ešte študujú a všetci bývajú dodnes spolu.

Prečo nemať deti

Dôvodov je viacero. Jeden z nich lakonicky vystihol Milan Lasica v rozhovore pre časopis Formát: „Nie je dôvod mať veľa detí. Či máte jedno dieťa alebo štyri, aj tak sa o vás nepostarajú.“ Aj na to, aby dôchodcovia v budúcnosti vôbec neboli odkázaní už ani na finančnú výpomoc svojich detí, je tu dôchodková reforma.

Ďalším dôvodom je určite znížená potreba mať deti. Prednedávnom si v denníku SME pýtala radu psychológa tridsaťosemročná žena, ktorá spolu s manželom zvažuje, či mať deti. Nepociťujú totiž deti ako naplnenie života, chcú najmä cestovať a obaja majú zaujímavú prácu. Na túto tému sa rozprúdila internetová diskusia. Viacerí čitatelia písali, že si budúcnosť bez detí nedokážu predstaviť, ale písali aj ľudia, ktorí deti neplánujú. Zaujímavé je, že takmer všetci diskutujúci vyjadrili porozumenie pre ľudí, ktorí nechcú mať deti, a priznali im plné právo na takýto postoj. Spoločnosť si zvyká na dobrovoľne bezdetné páry a zväčša rešpektuje ich slobodné rozhodnutie.

Narastá aj počet nedobrovoľne bezdetných párov, na Slovensku má problém so zrodením potomstva každý piaty manželský pár. Na Slovensku pribúdajú kliniky na liečbu neplodnosti (v septembri 2004 otvorili v Ružinove šiestu) a nemajú o pacientov núdzu.

Máme na dieťa?

Prirodzene, nemožno celkom podceniť ani ekonomickú situáciu, nezamestnanosť, nízke platy v niektorých odvetviach (školstvo, zdravotníctvo). Ako celkom nový nepriateľ detí sa však začínajú javiť aj hypotéky. Na jednej strane pomohli mnohým mladým rodinám získať konečne vlastný byt či dom, na druhej strane sú však najmä rodiny s priemernými príjmami odkázané na príjem obidvoch rodičov, aby mohli platiť splátky aj úroky. Neplánované tehotenstvo môže byť pre takúto rodinu malou pohromou. „Nemalo by byť pravidlom, že ak sa narodí dieťa, rodina je odkázaná na pomoc štátu,“ myslí si Eva Pavlíková. Napriek tomu by štát mohol rodinám výraznejšie pomôcť napríklad s hypotékou. „Keď žena nastupuje na materskú dovolenku a rodina stráca jeden príjem, malo by dôjsť k novej trojstrannej dohode medzi klientom, bankou a štátom. Mali by sa dohodnúť na ´rodičovských prázdninách´. Klient pokračuje v splácaní istiny až po skončení rodičovskej dovolenky a štát zaňho platí banke počas tejto dovolenky úroky.“

Ďalším problémom je návrat z materskej dovolenky, teda prerušená kariéra. Pani Milena Uhlíková sa o svojich päť detí starala pätnásť rokov. Po štyridsiatke sa odhodlala vrátiť do práce a budovať si aj pracovnú kariéru. „Keď som išla prvýkrát po tých rokoch do práce, mala som pocity žiačika kráčajúceho prvý deň do školy.“ Pomohlo jej, že popri starostlivosti o deti stihla niečo prekladať z angličtiny a naučila sa pracovať s počítačom. Mala šťastie aj na zamestnávateľa priateľského voči rodine, dostala šancu obnoviť svoje znalosti, zručnosti a dnes sa cíti užitočná v práci, ktorá ju baví a napĺňa. Ale ústretových zamestnávateľov je málo – najmä, keď je na trhu stále dostatok schopných bezdetných žien. Personálne agentúry síce hovoria, že nemajú problém so ženami, ktoré majú deti, ale zväčša majú na mysli profesie, kde je nedostatok pracovníkov – môžete sedieť v pokladni hypermarketu, stať sa obchodným zástupcom, alebo sa rekvalifikovať na šičku.

„Áno, kameňom úrazu môže byť opätovný nástup do práce,“ hovorí Eva Pavlíková. „Potrebujeme vedieť, že po materskej dovolenke bude možné opäť začať nejakou formou pracovať. Ale matkami neprestaneme byť sfúknutím narodeninovej torty s tromi sviečkami. Chceme tu byť pre naše deti aj naďalej. Hľadáme preto alternatívne formy zamestnaní – telework, skrátené pracovné úväzky, samostatné podnikanie.“

Na pomoc prišiel ženám aj zákonník práce a antidiskriminačný zákon – ženy už nesmú byť v pracovnoprávnych vzťahoch diskriminované pre svoje tehotenstvo či materstvo. Tento zákon však ženám s malými deťmi nemôže zaručiť, že budú na trhu práce úplne rovnocenné partnerky svojim bezdetným kolegyniam. Poctivejšie je prebrať so zamestnávateľom vlastné obmedzenia a hľadať alternatívne spôsoby práce. Napokon, skúša ich teraz celá Európska únia, odhodlaná za každú cenu vrátiť ženy do práce. Únia vytýka Slovensku, že jeho trh práce je práve pre ženy s deťmi nedostatočne flexibilný v organizácii práce. EÚ preto bude v najbližších troch rokoch financovať rôzne projekty, ktoré by napomáhali zosúladenie rodinného a pracovného života – malo by ísť najmä o programy na zvyšovanie motivácie zamestnávateľov pre zavádzanie flexibilných foriem práce.

Prognóza

Demograf Boris Vaňo vo svojej „Prognóze vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025“ píše, že úbytok obyvateľstva na hranici 20 percent zaznamená pravdepodobne len okres Bratislava I. Najmladšie obyvateľstvo na Slovensku bude naďalej na severe stredného Slovenska a na východnom Slovensku. Najvyššia plodnosť sa očakáva v okrese Námestovo, v štyroch okresoch na severovýchode Slovenska (Kežmarok, Stará Ľubovňa, Sabinov, Bardejov) a v štyroch okresoch na východ až juhovýchodne (Spišská Nová Vec, Gelnica, Košice okolie, Vranov nad Topľou). Nadpriemerná plodnosť sa udrží aj v okresoch Bytča a Tvrdošín a vo východoslovenských okresoch Levoča, Poprad, Medzilaborce a Trebišov.

 

Svoju úlohu zohráva určite aj viera v Boha a kresťanské hodnoty. Bez vyznania je v Bratislave viac ako štvrtina jej obyvateľov. V okrese Námestovo je neveriacich iba jedno percento.

Beáta Šoltýsová žije v Bardejove a je matkou siedmich detí. Nepripadá jej to ako niečo výnimočné. „Dieťa je dar Boží. A zobrala som to tak, že som asi na to určená, aby som mala toľko detí. Moja výhoda bola, že mi manžel pomáhal, aj on si uvedomoval, že má deti, a že sa musí o ne postarať.“

Milena Uhlíková, matka piatich detí, pripomína: „Mám pocit, že problémom nie je obava mať veľa detí, ale odvaha mať vôbec dieťa. Mladí ľudia si kladú otázku: Je toto svet do ktorého by sme radi priviedli svoje deti? V skutočnosti je to o viere a nádeji. Rozhodnutím mať deti vyjadrujeme postoj, že veríme v možnosti zlepšenia, nech je už dôvodom pre túto vieru čokoľvek. V našom prípade to bol náš kresťanský svetonázor.“

Zdroj:

časopis Týždeň 17/1/2005.

Redakčne upravené a krátené.

 

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Alebo si vyberte iný recept podľa veku vášho bábätka
Najčítanejšie
Komentáre k článku
Pani Maxi Meggy napísané 13.12.2009 16:22

Ahoj,

 

Apply now, - zaberie to len pár minút. Požičať si niečo od 500.000 libier na

250.000 libier. Nezabezpečených úverov s ničím splácať po dobu 5 mesiacov. Pani Maxi Meggy

pomáha, keď ostatní nemôžu!

Poslať e-mail pre viac informácií. (mindcast_m@yahoo.com)

Yours Truly,

Pani Maxi Meggy.

eva/ redakcia napísané 01.06.2008 21:26

Opakovana uverejnenie clanku MárieKohutiarovej nebol v ziadnom pripade "preklep". Radi uverejnujeme opakovane dobre clanky, a ci v case jedho vydania ma maria 4 deti alebo 7 nic nemenilo na jeho obsahu ani vypovedi.

Milan1 napísané 01.06.2008 19:50

Že sa Vám to nejakým nedopatrením ocitlo na titulke, len po článku Márie Kohutiarovej, kde chýbali nejaké deti som predpokladal, že to je u Vás normálna prax smile teda dávať staršie články do obehu a zabudnúť na aktualizáciu dát...

napísané 01.06.2008 18:32

Milý Milan, tento článok tu visí od januára 2005, takže sme nepreberali teraz nejaký trojročný článok, a nevydávame ho za nový - stačí sa mrknúť pod článok na diskusie ľudí, a ich dátumy. Nejakým klikom preklikom v admine sa stalo, že sa na chvíľu ocitol na titulke, ale udem sa na to pozrieť do zákulisia publikačného systému a opraviť to, aby ťa neobťažovalsmile

Milan1 napísané 01.06.2008 15:22

Ale napokon, ak redakcia prevezme článok z r. 2005 a neaktualizuje dáta, ktoré medzitým úplne menia význam niektorých pasáží - takto to vyzerá. Neprofesionálne.

Korektné je vždy uvádzať úhrnný innex plodnosti, a nie prírastok alebo úbytok obyvateľstva, pretože ten sleduje a zachytáva skôr populačné vlny.A aká je teda skutočnosť ?

Uhrnný index plodnosti bol za socializmu vždy nad záchovnou hodnotou 2,1 naposledy práve v r 1989.Odvtedy plynule klesal až na dnešné hodnoty cca 1,25, okolo ktorých osciluje už niekoľko rokov.Momentálne sme na poslednom mieste v Európe..Žiadny baby boom sa u nás nekonal, to zvýšenie počtu detí bolo len osciláciou a rýchlo sa to vrátilo naspäť.Ani v tých okresoch SR, kde je najyššia plodnosť / okresy Oravy / už nedosahuje tento index hodnoty nad 2,1 ale klesol pod záchovnú úroveň na 1,9

a to stále platí, že tamojšia plodnosť sa stále považuje za výsledok náboženského citenia obyvateľov.Naopak, baby boom zažíva Česká republika, kde sa už viac rokov zvyšuje úhrnný index plodnosti, za r. 2007 je 1,44 a je pravdepodobné, že za tým stojí hlavne presadenie variabilnej dlžky rodičovskej dovolenky, kde najvyššie príspevky za mesiac dosahujú cez 11 000 CZK .

Porovnanie zo Slovenskou realitou cca 4 600 Sk mesačne / pardon, od leta 4 900 Sk mesačne aby sme nekrivdili vláde / dáva jasne najavo, nakoľko ekonomika a ekonomické zabezpečenie hýbe pôrodnosťou - aj v Čechách sú hypotéky.

Ak chce skutočne niekto vedieť príčiny - Keller, Súmrak sociálneho štátu.

napísané 03.06.2007 23:10

A k comu ich vlastne potrebujeme mat? Svet je preludneny ak si nahodou nikto z vas nevsimol..

A na druhej strane, kolko rodin sa moze pochvalit ze zije vyrovnane?Bud su tu rodiny co ziju od vyplaty k vyplate alebo take ktore svojou pracovnou zaneprazdnenostou pomocou financii hladaju nahradu rodicov.. Je rozdiel dieta mat a aj chcet ho mat aj ked uz je tu.. Na vsetko hladite len z uhla vaseho pohladu, zabudate ze tu nezijete sami.. To co y ste mali vidiet len ignorujete.. Kto moze povedat ze sa so svojimi detmi nikdy nehadal? A kto aj moze len nech pocka..

A ked uz niekto aj naozaj tuzi po dietati.. po svete chodi tolko nechcenych deti, co vidite na detoch vlastnych? Dokonalost? Svoje ja? Majetok? Nie je to dusa prave tym co robi cloveka clovekom? Ale dusu dietati nedavate, mozete ju len formovat.. Najprv sa postarajte o tie deti co rodicov potrebuju, potom si mozte dovolit ten luxus mat vlastne.. vy. .samozvani rodicia.. dat zivot nie je tazke.. ale postarat sa o to aby sa zivotom aj nazvat dal uz nie je take jednoduche.. Zabudnite na bezdetych muzov, dieta ma dvoch rodicov..zvacsa. Takze kolko matiek, tolko otcov.. Deti nech su akekolvek , nikdy nimi nezostanu.. Je to ako ist do isto prehratej stavky.. Stoji vas to vela ale aj tak raz o to pridete..

LAURA napísané 22.09.2005 16:25

...ahojte....pracujem na jednej praci o mnohodetnych rodinach...ak by ste mi k tomu mali co povedat...bola by som Vam vdacna

Iveta napísané 25.02.2005 08:16

Myslim, ze Katalanka vyjadrila dobry postreh. Naozaj v dnesnej dobe je menej rodinne zalozenych mladych muzov ako to bolo v minulosti. Cim to je? Zrejme to bude ich vychovou. Zrejme vyrastali v rodinach, kde sa vsetko prisposobovalo ich zaujmom...V nasej spolocnosti je prijatelne ak muz je slobodny aj po 30-tke, no zena slobodna, bezdetna po 30-tke je spolocensky neprijatelna. Keby bola aspon rozvedena s 2 detmi alebo aspon slobodna matka, to by bola spolocensky prijatelnejsia. Nasa spolocnost mladnych muzov, ktori nie su rodinne zalozeni akceptuje.

Denisa napísané 12.02.2005 23:10

Tak vám teda opíšem jeden deň, či je tá materská fakt taká nuda (a jednoduchosť?)...
ráno nakladám do auta - kočiar, boby, lyže a tri deti. O necelú polhodinu odprevádzam najstaršiu dcéru do lyžiarskej školy, druhá mi sedí na pleciach (sama do toho kopca nevyšlape, aj keď sa poskladám) a najmladšia odfukuje v kočiari. Ďalších pár hodín sa bobujem o stodušu, kojím, pijem kávu, servírujem čaj a vyberám najstaršiu dcéru. Po obede je na pár minút kľud - poškuľujem po knihách a bojujem medzi novelou a francúzštinou. Jazyk víťazí, ale do hodiny je už zase živo, taniere na stole striedajú farby, lepidlá, nožnice,... a knihy- škola volá. Á došiel, tatko, s bábätkom na rukách nakúka do hrncov, dcére do zošitov, druhej do výkresu. Vaňa, kúpalisko v kúpeľni, rozprávka pred spaním a zase nachvíľu ticho. Práve som dožehlila a dopočúvala Financie a Ekonomiku zo záznamu TA3. A momentálne surfujem a mailujem s matkami, ktoré pri deťoch namiesto degradovania rastú...

alexa napísané 08.02.2005 11:18

Mam dve dievcatka vo veku 6 a 2a pol roka, tuzime po tretom babinku, i ked sa zatial nedari. S prvou dcerkou som bola 4 roky doma, druha od 2 rokov chodi do jasliaciek, pretoze sme zacali s manzelom podnikat. Venujem sa svojim detickam maximalne- su najsikovnejsie v jaslickach aj v skolke. Som na ne vekmi hrda. Radi by sme mali este jedno babatko, ale velmi nas zarazaju ohlasy z okolia a od pribiznych- ,,vraj sme padnuti na hlavu a nezodpovedni,, Nezijeme si v luxuse, nenosime znackove veci- radi lyzujeme , korcuuijeme, plavame, trampujeme v lese. Viem, ze mat tri deti je velka zodpovednost a tej sa mnohi boja. Pre mna bola materska krasnym obdobim- obcas boli tazke chvilky, ale ved zena na materskej nemusi byt len doma zavreta medzi 4 stenami- to naozaj zalezi na mamine.

jaja napísané 07.02.2005 16:59

Prečítala som si niektoré z vašich príspevkov. Mám takmer 9-mesačnú dcérku a od jej 8ich mesiacov som znovu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ ma oslovil, či by som sa nechcela skôr vrátiť. Bez rozmýšlania som odpovedala: áno. Viete prečo? Nuž, máme svokru, ktorá je na dôchodku, malá je na ňu zvyknutá ako na nás (ja a partner) a mne bolo hneď ešte v tehotenstve jasné, že z materskej a následne z rodičovského príspevku nevyžijeme. Tak som neváhala, a to mám ešte prácu, kde som si pánom času v podstate sama, som si aj šéfkou, síce pracujem niekedy aj večer a v noci, ale nemôžem povedať, že by som sa malej nevenovala. Starostlivosť o ňu máme primerane zadelenú, chvalabohu to zatiaľ zvládame a ja viem, že korunkyx, ktoré zarobím sa hodia a časom si aj našetríme a budeme si môcť toho oveľa viacej dovoliť. Neodsudzujem matky, ktoré sa skoro vrátili do práce, pretože viem, že kedysi naše mamy tiež išli skoro z materskej dovolenky. Ak si všetko zariadite tak, ako vám a vášmu bábetku vyhovuje, tak sa to dá. Zatiaľ som sa stretla prevažne s kladnými názormi, ale nájdu sa aj takí, ktorí mi vyčítajú, že niesom pri malej. Vtedy mi to príde aj ľúto, ale zasa viem, že sa o ňu dobre staráme, trávime s ňou všetok voľný čas a tak chcem povzbudiť všetky mamičky, ktoré sa rozhodnú ísť touto cestou.

ZuzkaB napísané 07.02.2005 10:04

Ano, MD je taka, aku si clovek spravi. Moze sa aj profesionalne vzdelavat, pracovat po veceroch, ked uz deti spia, ... Urcite to nie je strateny cas. Najtazsia vec, co na materskej podla mna je, je strata priameho kontaktu so svetom - zena skratka odide od kolegov, ostava viac-menej doma, s malym dietatom, pripadne dvomi ci tromi sa daleko nedostane. Vsetky jej kamaratky pracuju, pripadne, ak aj su na MD, tak byvaju na druhom konci mesta takze okrem obcasnych navstev ci telefonatov nic... Stari rodicia pracuju, dieta nepostrazia. Vecer je zasa jej pritomnost doma nevyhnutna kvoli uspavaniu, dojceniu. V minulosti to mali zeny v tomto smere jednoduchsie, narodenim dietata sa ich kontakty s ludmi nestratili, neizolovali sa, robili to co dovtedy...

Pre mna je prave tato samota doma najtazsia. Byt cely den sama, sice sa idem prejst von, nakupit a tak, ale to je predsa len anonymny kontakt s ludmi. Vecer zase bojuje medzi sebou moja tuzba dlheho rozhovoru s manzelom (konecne sa s niekym porozpravat) proti praci (zarobit a profesionalne sa udrzat) - nuz, nejako sa to strieda, ale byt cely den iba s dietatom a pocitacom je dost tazke. A to som introvert, ktory samotu dobre znasa... Neviem, ako mozu doma vydrzat matky extrovertky, ktore stale potrebuju s niekym kecat, nieco organizovat, a tak... Je pravda, ze su materske centra, ktore to pomozu odburat - ale co, ked dieta prave v case ked maju otvorene spi, a veru ani to materske centrum nie jei priamo pod oknom...

hannah napísané 05.02.2005 00:01

Este si zabudla min. jednoduche uctovnictvo a management ludskych zdrojov a casu;-) nooo, k tomu druhemu postrehu, tiez som si to uvedomila... mne sa nechce sudit (ale baby -mamy a vlastne aj otcov, co su na to sami tiez obdivujem a drzim im palce)

sona napísané 04.02.2005 21:21

zabuda sa aj na to, ze zena na materskej sa musi vela ucit, ci uz chce alebo nechce, zacina to pripravou na porod, potom dojcenie, kedy, ako, co jest, potom to je zavadzanie tuhej stravy, kedy, ako, co, vychova, nieco zo psychologie, pedagogiky, mediciny, ako zakrocit pri roznych chorobach, rozoznat choroby, rozoznat lieky, nie je toho malo a nie vsetko sa jednoducho vie samo od seba, a este by som chcela poukazat na taky detail, ktory som si vsimla pri podobnych diskusiach, mamicky, ktore uprednostia karieru vzdy napisu, ze by inac nemohli, lebo by boli postihnute nejakou negativnou psychickou ujmou, cim vlastne naznacia, co si myslia o tych druhych, ale nikde som nenasla, ze by sa mamicka na plnej materskej osopila na "tie druhe" aku psychicku ujmu utrpia ich deti, ked ich od pol roka maju v rukach cudzi ludia, viem, ze niekedy nie je zo situacie ine vychodisko, obdivujem mamicky, ktore su same s detmi, mam kamaratku, ktora takto bojuje sama za seba a svoje dve deticky, ale jednoducho nepochopim, ak sa niekto dobrovolne po pol roku vrati do prace

hannah napísané 03.02.2005 20:48

Soni, mali by sme sa niekde nechat prastit;-) takto burat sterotypy, to sa nepatri!!! he dnes som bola u kadernicky, zajtra idem na seminar, som ja ale funa zhyrala;-) degenerovana... ale vazne, ja teda skor nestiham ako sa nudim, ako vy?

Saša napísané 03.02.2005 17:49

Ahojte, ja som sa vydávala počas výšky a 2 mesiace po promocii sa nám narodila dcéra. Bolo to plánované dieťa. Myslím si že skutočne otázka mať alebo nemať dieťa je výsostne individuálna. Určite základnými podmienkami na chcenie dieťaťa je partner a bývanie. Moje rozhodnutie nebolo jednoduché ale rodina bola pre mňa vždy dôležitá tak som si určila priority. Samozrejme mám obavy kde sa z dieťaťom resp. deťmi zamestnám ale verím že to nejako pôjde. Rozhodla som sa byť mamou a to je kariéra s najväčším úspechom. Moja dcérka má rok a pol, chodíme skoro denne do materského centra (kde som začala chodiť na hodiny flauty a terezka na prvé krôčiky s hudbou) a na nudu - ktorá je s materskou vkuse spájaná - si ani nespomeniem. Nerada by som menila tento čas strávený s dieťaťom za nejakú prácu, pokiaľ by som nemusela. Celý život je o rozhodnutiach a voľbách - mať dieťa je myslím si správna a príjemna voľba.

sona napísané 02.02.2005 23:32

ahoj hannah ja tiez po dvoch rokoch a furt nic, cakam, cakam a proste nic, nedegradujem, ci nedegenerujem smile aj pisat viem, aj citat, aj pocitat smile paci sa mi ked super manazerka, ktora ma k dispozicii dva pary starych rodicov na dochodku, idealneho zamestnavatela, ktory kupi postielku do kancelarie aby mohla mamicka chodit pracovat, plus financne moznosti, rozprava ako uzasne sa da sklbit praca, materstvo a pod., to mi ostava len zavidiet, mne praca nechyba, moja sestra je uspesna karieristka, ale taky zivot by som zit nechcela, len praca, ano je v tom aj nejaky ten aerobik, nemcina, dovolenka na juhu, ale zvysok je kazdy den ta ista kancelaria, sefka so svojimi rozmarmi, nervozita, to nie je prirodzene, nie je to humanne, ja mam ovela pestrejsi zivot ako ona a bez toho aby sa po mne vozil nejaky blbec s funkciou, uz davno nie je pravda, ze zena na materskej je izolant smile

hannah napísané 02.02.2005 21:15

Nuz, ja som doma - ciastocne rizikove, ciastocne materska prave dva roky a furt a furt nie degradovat;-) je pravda, ze som si vybudovala karieru uz pred MD, dalsiu sepcializaciu koncim teraz na MD, odborne casopisy som neprestala odoberat, po veceroch som sa naucila pisat stranky v html a pomaly sa chystam na buduci navrat do prace (cca za 5 rokov;-)) a moj zivot s dietatom (za chvilu dufam dvomi) je pre mna neuveritelnym dobrodruzstvom spoznavania a rastu nie len ich, ale aj seba, svojho zenstva, mojich hodnot ... a to je deviza, ktoru si urcite ponesiem aj do dalsieho profesneho zivota. Pre mna toto nie je pauza, degenerovanie ale min. dalsia VS v odbore.... tazke suhlasim MD je taka, aku si ju clovek spravi (a jeho prostredie mu dovoli)

Erika napísané 02.02.2005 18:22

....suhlasim s tym prispevkom, ze materska je taka, ako si ju matka urobi. Myslim si ze je spravne, ze nema deti ten, kto sa na to neciti. Trosku ma vsak zarazilo to, co konstatovala autorka clanku. AKO pytam sa a priam to kricim!!!!!!! AKO sa moze najst zena, ktora povazuje druhu zenu za chuderu! Tu nejde len o pocet deti, ale celkove: Kto komu dal pravo hodnotit a urcovet co je kariera?

Pracujem v susednom state. Mne sa zda, ze pracujem tvrdo, ale to je moj pohlad. V zivote by ma nenapadlo povedat na zenu, ktora je doma a stara sa o dve tri deti, ze jej praca je nieco horsie nez moja. Preboha, ved je to volba kazdej z nas! NIe je to len vyplod sebahodnotenia autorky?! Ze sa tak citila? Myslim, ze nikoho ani len nenapadlo pozerat na nu pohrdavo. Asi treba zmenit celkovo pohlad na svet okolo seba. Zabudnut na "PODLA SEBA SUDIM TEBA" ale uznat, ze kazdy je iny jedinecny. Potom sa zmeni aj sebahodnotenie.

Katalanka napísané 02.02.2005 11:30

Som slobona, bezdetna zena, ktora skoncila VS. Vzdy som si vedela zadelit pracu a aj svoj volny cas tak aby to bolo vyvazene. Mojim snom je mat dve deti. Pri tomto sne sa mne a zaroven aj mojim 3 kamratkam naskyta otazka.

S kym? Poznate takeho niekoho?

Nemam problem sa zoznamit s mladymi muzmi a s kymkolvek. Nebojim sa vztahu, lepsie by sa mi zilo s niekym kto by ma pohladil pochopil porozpraval sa so mnou a to iste by som mu dala aj ja.

V sucasnom trende globalizacie sa akosi stracaju hodnoty medzi muzom a zenou. Mam taky pocit ze ludia si nevazia jeden druheho, nevedia sa spravat s uctou a pokorou. Zda sa mi ze ludia ziju podla hesla ,,samemu je mi najlepsie". Ak chcu pohladenie idu na net tam sa zoznamia s mladym dievcatom a za pozvanie na kavu maju aj pohladenie. Vypiju kavu pohladia sa a idu kazdy svojou cestou.

Mladi ludia sa nechu viazat chcu si uzivat slobodu, kamaratov. Mnohi nechapu ze zivot nie je len o uzivani, ale aj o zodpovednosti, voci sebe a partnerovi.

Za nieco odpudzujece sa dnes povazuje to ked po 3 mesiacoch ,,kamaratenia" sa svojmu kamosovi zdoverite ze ho mate rada. Zoberie nohy na plecia a uz ho v zivote neuvidite.

Hold dnes je doba ,,be a happy single". Nechceli by aj antiglobalisti aj proti tomuto zasiahnut? Mam uz aj mena pre svojich dvoch synov....

Pekny den...

Jana napísané 01.02.2005 23:18

Dcéra sa mi narodila 6 meiacov po skončení VŠ. Nikdy som na materskej nebola, pretože som sa musela postarať o svoju dcérku a aj keby som nemusela, považujem to za stratené roky a mala som pocit, že by som bola sociálne izolovaná a nie som typ, ktorý by sa vedel baviť celý deň o tom, čo dieťa papká, či dobre kaká a pod..... a pardon za výraz degradovala by som. Všetko som stíhala, pomohla aj mama na dôchodku, malej som venovala každú voľnú chvíľu, neskôr iľla do jaslí, citovo ani inak aj nič nechýba, je sebavedomá, samostatná, je to moja pýcha, hoci som zo začiatku mala obavy, že mi niečo utečie pri jej prvých rokoch,že sa odcudzíme, nestalo sa tak...

všetko som organizovala tak ,aby čo najmenej pociťovala moju neprítomnosť... myslím, že sa to podarilo a nie len to ale aj to, že máme svoj byt, auto a ostatné veci, ktoré k životu potrebujeme... je to skutočne o tom, čo si človek vyberie a ako to skĺby a myslím, že pre kariéru sa netreba vzdať deti.. a navyše dnes sa štát snaží pomáhať pracujúcim matkaám aspoň tými 1300,-Sk, čo za mojich čias na "materskej nebolo" možné a snáď usjeú aj s plánovanými 4110,-Sk a matky budú motivovanejšie začaž skôr pracovať..

Jasle fungujú, stačí si len vybrať tie podľa gusta..O 2-3 roky by som chcela mať ďalšie dieťa a scénar bude určite taký ako pri dcére, nič neľutujem, skôr naopak.

Verulka napísané 01.02.2005 20:48

Ja som matkou troch detí, vďaka mojej povahe som nikdy nebola na materskej nejako izolovaná. Možno aj tým, že som veľmi mladá. Môj manžel mi v pohode pomáha- na rôzne akcie chodíme zvlášť+ min. raz do mesiaca spolu. Naši rodičia o dôchodku ani nesnívajú, kým dosiahnu potrebný vek, tak moje deti budú pomaly maturovať. No napriek všetkému si žijeme super. Vieme si všetko zorganizovať. Môj manžel dokončil VŠ 3 týždne pred tretím pôrodom. Popri škole robil, vedeli sme výžiť, nesťažovať sa. Ja teraz chdím na VŠ a v septembri nastupujem do práce. Mám isté obavy ale verím, že aj toto zvládnem. Materská dovolenka je taká, akú si ju matka spraví. Buď je to čisto plienkové obdobie a matka stráca sama seba, albo je to obdobie obohatenia života niečím úžasným, trvalým, vzácnym+ samozrejme s ohladom na ženine stavy, potreby a pocity. Na štát sa veľmi spoľahnúť nedá, ale ja som nezažila dobu, keď sa na neho spoliehalo. Mohol by ženám s deťmi zaistiť aspoň porovnateľné šance . Mojou výhodou bolo, že my sme vždy žili iba z jedného malého príjmu, takže som sa naučila šetriť, vyberať- proste hospodáriť..Takže nám teraz pomaly začína "obdobie blahobytu" v podobe druhého príjmu. Hlavne sa nesťažovať, ale veci a stavy riešiť, bojovať so životom a popri tom si všetko vychutnávať...

more30 napísané 01.02.2005 11:54

Otehotnela som tiez vo vyzsom veku ako Tina a dopadlo to tiez super. Mam krasnu dcerku, rodicov na dochodku a zamestnavatela ktory mi umoznuje chodit do prace 3 dni v tyzdni aj ked som zamestnana na plny pracovny uvazok. Ked to ide pracujem aj doma. Takze - ja som maximalne spokojna, moja dcerka je spokojna, babka a dedko to zatial zvladaju super a zamestnavatela zaujima najma to ci mam urobenu svoju pracu a nie ci som pritomna na pracovisku. Co si moze zamestnana mamicka viac priat? Myslim si, ze na vychode je to nasiroko-nadaleko jednoznacne raritka.

Jana + Danino napísané 01.02.2005 10:21

Zaujimavý je aj tento článok - Proč Evropanky nerodí [centrum.cz Lidovky].

Tina napísané 31.01.2005 10:41

Otehotnela som viac-menej nahodou v veku 30 rokov. Prvy sok vystriedala apatia a potom radost. U manzela to bola okamzite radost, mozno preto ten sok u mna trval tak kratko. Ked malo moje dietatko 6 mesiacov, zamestnavatel ma poziadal, aby som nastupila na ciastocny uvazok. Dostala som notebook a mozem pracovat ked mam na to cas. Nakolko sa mi dietatko narodilo vo vyssom veku, mame vsetkych starych rodicov na dochodku. Teda mame aj kazdodennu pomoc. Chodime do opatrovatelskeho centra, kde sa dcera zahra a ja mozem pracovat. Ked dcera po obede zaspi (u starych rodicov), idem do prace. Takze teraz nelutujem nic. Mam nadhernu dceru a aj karieru.

TATA napísané 31.01.2005 10:14

Mamám, čakateľkám, otcom, čakateľom.

"Okolo srdca ma zalieva horúčava, ked si predstavím, aký rozhodujúci význam mám pre budúci život svojich synov a dcér. Mnou toto poznanie úplne preniklo. Zmenilo ma natoľko, že som si svoj čas rozdelil tak, aby som tie najdôležitejšie veci dal na prvé miesto a aby som tých pár rokov, v ktorých mi detské srdcia bijú v ústrety, venoval im. A vieš čo nasledovalo? Urobilo ma to neopísateľne šťastným. Stal som sa pokojnejším, pretože som cítil, že svoj život nevenujem niečomu pominuteľnému, ale venujem ho blahu budúcich generácií." Citát z knihy od E.M. Buď OK Otec! Všetkým mamám prajem fantastických manželov, krásne a zdravé deti. Všetkým otcom prajem fantastické manželky, krásne a zdravé deti. Všetkým deťom prajem fantastických rodičov. Všetkým čakateľkám a čakateľom prajem, aby raz v živote s dieťatkom v náručí spoznali a precítili zmysel týchto slov.

Monika napísané 31.01.2005 08:56

Pani Čobejová, tento Váš článok pre nás ženy, ktoré túžia mať deti, ale zároveň majú aj dobrú prácu a nevedia sa rozhodnúť, bol veľmi užitočný, teda aspom pre mňa.

Pracujem vo finančnej inštitúcií ako asistentka. Mám výborný kolektív, perfektnú - i keď veľmi prísnu šéfku, ale aj spravodlivú. Jednoducho svoju prácu milujem, pretože mi dáva možnosť stále rásť, učiť sa nové veci. Pracujem nepretržite už desať rokov a vymeškala som prácu iba cez PN alebo Dovolenku. Ked mi hrozilo, ze nebudem pracovat v prestupe medzi dvoma zamestnávateľmi 15 dní aj na túto dobu som sa zamestnala.

Teraz si neviem predstaviť, že zostanem zrazu doma. Bez ľudí, nových informácií, pohybu, kontaktu; že moje rozprávanie sa zúži iba na konštatovania typu " dobre si sa napapa", ako si sa krasne vykakal, no si krásne vyspinkaný do ružova". Na jednej strane mám obrovský strach ako to zvládnem, na druhej strane viem, že deti milujem a túžim mať vlastné dieťa, s ktorým budem chodiť na prechádzky, milovať ho, ktorému budem ukazovať tento svet a učiť ho v ňom prežiť. Chcem však, aby medzi týmto všetkým som bola niekde aj ja, aj ja a moje potreby. Možno sa to zdá byť veľmi sobecké, ale pre ženu, ktorá dlho pracuje a stretáva sa s ľudmi, je myšlienka na takýto úzky okruh hotovým peklom. Mám vynikajúceho manžela. Povedal mi: "Neboj, ked budeme mať dieťatko a ty budeš chcieť ísť na dve tri hodiny na kávu s kamoškami, proste pôjdeš a o naše dieťa sa postarám ja". Nie je veľa mužov, ktorí toto povedia svojej manželke a ja viem, že môj manžel to aj splní.

Ja by som privítala, aby zamestnávatelia dali možnosť aj matkám s malinkými bábetkami pracovať napríklad na 1/2 úväzku. Aby sme mohli mať svoje ratolesti pri sebe (napríklad vo vedlajšej miestnosti) a aj aby sme mohli pracovať. Možno mám idealistický pohľad na túto vec, ale myslím si, že aj pre zamestnávateľov by to bolo výhodné. Neprichádzali by o zabehnuté pracovné sily a mamičky by sa necítili tak samé na materskej "dovolenke".

Určite niektoré mamičky somnou súhlasiť nebudú. Stať sa matkou je určite fuška a zaberie to celý deň minimálne prvý rok.

Ja osobne som rozhodnutá, že ked budem mať dieťatko - teda ked sa to podarí - tak určite po roku si nájdem prácu, ktorú budem môcť vykonávať popri materskej. Teraz už v duchu počujem ako mi niekto vraví "no dievča moje, na to mať čas vôbec nebudeš", ja sa však poznám a viem, že niečo vymyslím a budem aj výbornou matkou aj manželkou aj pracovníčkou pre niektorú spoločnosť.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Pani Maxi Meggy napísané 13.12.2009 16:22

Ahoj,

 

Apply now, - zaberie to len pár minút. Požičať si niečo od 500.000 libier na

250.000 libier. Nezabezpečených úverov s ničím splácať po dobu 5 mesiacov. Pani Maxi Meggy

pomáha, keď ostatní nemôžu!

Poslať e-mail pre viac informácií. (mindcast_m@yahoo.com)

Yours Truly,

Pani Maxi Meggy.

eva/ redakcia napísané 01.06.2008 21:26

Opakovana uverejnenie clanku MárieKohutiarovej nebol v ziadnom pripade "preklep". Radi uverejnujeme opakovane dobre clanky, a ci v case jedho vydania ma maria 4 deti alebo 7 nic nemenilo na jeho obsahu ani vypovedi.

Milan1 napísané 01.06.2008 19:50

Že sa Vám to nejakým nedopatrením ocitlo na titulke, len po článku Márie Kohutiarovej, kde chýbali nejaké deti som predpokladal, že to je u Vás normálna prax smile teda dávať staršie články do obehu a zabudnúť na aktualizáciu dát...

napísané 01.06.2008 18:32

Milý Milan, tento článok tu visí od januára 2005, takže sme nepreberali teraz nejaký trojročný článok, a nevydávame ho za nový - stačí sa mrknúť pod článok na diskusie ľudí, a ich dátumy. Nejakým klikom preklikom v admine sa stalo, že sa na chvíľu ocitol na titulke, ale udem sa na to pozrieť do zákulisia publikačného systému a opraviť to, aby ťa neobťažovalsmile

Milan1 napísané 01.06.2008 15:22

Ale napokon, ak redakcia prevezme článok z r. 2005 a neaktualizuje dáta, ktoré medzitým úplne menia význam niektorých pasáží - takto to vyzerá. Neprofesionálne.

Korektné je vždy uvádzať úhrnný innex plodnosti, a nie prírastok alebo úbytok obyvateľstva, pretože ten sleduje a zachytáva skôr populačné vlny.A aká je teda skutočnosť ?

Uhrnný index plodnosti bol za socializmu vždy nad záchovnou hodnotou 2,1 naposledy práve v r 1989.Odvtedy plynule klesal až na dnešné hodnoty cca 1,25, okolo ktorých osciluje už niekoľko rokov.Momentálne sme na poslednom mieste v Európe..Žiadny baby boom sa u nás nekonal, to zvýšenie počtu detí bolo len osciláciou a rýchlo sa to vrátilo naspäť.Ani v tých okresoch SR, kde je najyššia plodnosť / okresy Oravy / už nedosahuje tento index hodnoty nad 2,1 ale klesol pod záchovnú úroveň na 1,9

a to stále platí, že tamojšia plodnosť sa stále považuje za výsledok náboženského citenia obyvateľov.Naopak, baby boom zažíva Česká republika, kde sa už viac rokov zvyšuje úhrnný index plodnosti, za r. 2007 je 1,44 a je pravdepodobné, že za tým stojí hlavne presadenie variabilnej dlžky rodičovskej dovolenky, kde najvyššie príspevky za mesiac dosahujú cez 11 000 CZK .

Porovnanie zo Slovenskou realitou cca 4 600 Sk mesačne / pardon, od leta 4 900 Sk mesačne aby sme nekrivdili vláde / dáva jasne najavo, nakoľko ekonomika a ekonomické zabezpečenie hýbe pôrodnosťou - aj v Čechách sú hypotéky.

Ak chce skutočne niekto vedieť príčiny - Keller, Súmrak sociálneho štátu.

napísané 03.06.2007 23:10

A k comu ich vlastne potrebujeme mat? Svet je preludneny ak si nahodou nikto z vas nevsimol..

A na druhej strane, kolko rodin sa moze pochvalit ze zije vyrovnane?Bud su tu rodiny co ziju od vyplaty k vyplate alebo take ktore svojou pracovnou zaneprazdnenostou pomocou financii hladaju nahradu rodicov.. Je rozdiel dieta mat a aj chcet ho mat aj ked uz je tu.. Na vsetko hladite len z uhla vaseho pohladu, zabudate ze tu nezijete sami.. To co y ste mali vidiet len ignorujete.. Kto moze povedat ze sa so svojimi detmi nikdy nehadal? A kto aj moze len nech pocka..

A ked uz niekto aj naozaj tuzi po dietati.. po svete chodi tolko nechcenych deti, co vidite na detoch vlastnych? Dokonalost? Svoje ja? Majetok? Nie je to dusa prave tym co robi cloveka clovekom? Ale dusu dietati nedavate, mozete ju len formovat.. Najprv sa postarajte o tie deti co rodicov potrebuju, potom si mozte dovolit ten luxus mat vlastne.. vy. .samozvani rodicia.. dat zivot nie je tazke.. ale postarat sa o to aby sa zivotom aj nazvat dal uz nie je take jednoduche.. Zabudnite na bezdetych muzov, dieta ma dvoch rodicov..zvacsa. Takze kolko matiek, tolko otcov.. Deti nech su akekolvek , nikdy nimi nezostanu.. Je to ako ist do isto prehratej stavky.. Stoji vas to vela ale aj tak raz o to pridete..

LAURA napísané 22.09.2005 16:25

...ahojte....pracujem na jednej praci o mnohodetnych rodinach...ak by ste mi k tomu mali co povedat...bola by som Vam vdacna

Iveta napísané 25.02.2005 08:16

Myslim, ze Katalanka vyjadrila dobry postreh. Naozaj v dnesnej dobe je menej rodinne zalozenych mladych muzov ako to bolo v minulosti. Cim to je? Zrejme to bude ich vychovou. Zrejme vyrastali v rodinach, kde sa vsetko prisposobovalo ich zaujmom...V nasej spolocnosti je prijatelne ak muz je slobodny aj po 30-tke, no zena slobodna, bezdetna po 30-tke je spolocensky neprijatelna. Keby bola aspon rozvedena s 2 detmi alebo aspon slobodna matka, to by bola spolocensky prijatelnejsia. Nasa spolocnost mladnych muzov, ktori nie su rodinne zalozeni akceptuje.

Denisa napísané 12.02.2005 23:10

Tak vám teda opíšem jeden deň, či je tá materská fakt taká nuda (a jednoduchosť?)...
ráno nakladám do auta - kočiar, boby, lyže a tri deti. O necelú polhodinu odprevádzam najstaršiu dcéru do lyžiarskej školy, druhá mi sedí na pleciach (sama do toho kopca nevyšlape, aj keď sa poskladám) a najmladšia odfukuje v kočiari. Ďalších pár hodín sa bobujem o stodušu, kojím, pijem kávu, servírujem čaj a vyberám najstaršiu dcéru. Po obede je na pár minút kľud - poškuľujem po knihách a bojujem medzi novelou a francúzštinou. Jazyk víťazí, ale do hodiny je už zase živo, taniere na stole striedajú farby, lepidlá, nožnice,... a knihy- škola volá. Á došiel, tatko, s bábätkom na rukách nakúka do hrncov, dcére do zošitov, druhej do výkresu. Vaňa, kúpalisko v kúpeľni, rozprávka pred spaním a zase nachvíľu ticho. Práve som dožehlila a dopočúvala Financie a Ekonomiku zo záznamu TA3. A momentálne surfujem a mailujem s matkami, ktoré pri deťoch namiesto degradovania rastú...

alexa napísané 08.02.2005 11:18

Mam dve dievcatka vo veku 6 a 2a pol roka, tuzime po tretom babinku, i ked sa zatial nedari. S prvou dcerkou som bola 4 roky doma, druha od 2 rokov chodi do jasliaciek, pretoze sme zacali s manzelom podnikat. Venujem sa svojim detickam maximalne- su najsikovnejsie v jaslickach aj v skolke. Som na ne vekmi hrda. Radi by sme mali este jedno babatko, ale velmi nas zarazaju ohlasy z okolia a od pribiznych- ,,vraj sme padnuti na hlavu a nezodpovedni,, Nezijeme si v luxuse, nenosime znackove veci- radi lyzujeme , korcuuijeme, plavame, trampujeme v lese. Viem, ze mat tri deti je velka zodpovednost a tej sa mnohi boja. Pre mna bola materska krasnym obdobim- obcas boli tazke chvilky, ale ved zena na materskej nemusi byt len doma zavreta medzi 4 stenami- to naozaj zalezi na mamine.

jaja napísané 07.02.2005 16:59

Prečítala som si niektoré z vašich príspevkov. Mám takmer 9-mesačnú dcérku a od jej 8ich mesiacov som znovu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ ma oslovil, či by som sa nechcela skôr vrátiť. Bez rozmýšlania som odpovedala: áno. Viete prečo? Nuž, máme svokru, ktorá je na dôchodku, malá je na ňu zvyknutá ako na nás (ja a partner) a mne bolo hneď ešte v tehotenstve jasné, že z materskej a následne z rodičovského príspevku nevyžijeme. Tak som neváhala, a to mám ešte prácu, kde som si pánom času v podstate sama, som si aj šéfkou, síce pracujem niekedy aj večer a v noci, ale nemôžem povedať, že by som sa malej nevenovala. Starostlivosť o ňu máme primerane zadelenú, chvalabohu to zatiaľ zvládame a ja viem, že korunkyx, ktoré zarobím sa hodia a časom si aj našetríme a budeme si môcť toho oveľa viacej dovoliť. Neodsudzujem matky, ktoré sa skoro vrátili do práce, pretože viem, že kedysi naše mamy tiež išli skoro z materskej dovolenky. Ak si všetko zariadite tak, ako vám a vášmu bábetku vyhovuje, tak sa to dá. Zatiaľ som sa stretla prevažne s kladnými názormi, ale nájdu sa aj takí, ktorí mi vyčítajú, že niesom pri malej. Vtedy mi to príde aj ľúto, ale zasa viem, že sa o ňu dobre staráme, trávime s ňou všetok voľný čas a tak chcem povzbudiť všetky mamičky, ktoré sa rozhodnú ísť touto cestou.

ZuzkaB napísané 07.02.2005 10:04

Ano, MD je taka, aku si clovek spravi. Moze sa aj profesionalne vzdelavat, pracovat po veceroch, ked uz deti spia, ... Urcite to nie je strateny cas. Najtazsia vec, co na materskej podla mna je, je strata priameho kontaktu so svetom - zena skratka odide od kolegov, ostava viac-menej doma, s malym dietatom, pripadne dvomi ci tromi sa daleko nedostane. Vsetky jej kamaratky pracuju, pripadne, ak aj su na MD, tak byvaju na druhom konci mesta takze okrem obcasnych navstev ci telefonatov nic... Stari rodicia pracuju, dieta nepostrazia. Vecer je zasa jej pritomnost doma nevyhnutna kvoli uspavaniu, dojceniu. V minulosti to mali zeny v tomto smere jednoduchsie, narodenim dietata sa ich kontakty s ludmi nestratili, neizolovali sa, robili to co dovtedy...

Pre mna je prave tato samota doma najtazsia. Byt cely den sama, sice sa idem prejst von, nakupit a tak, ale to je predsa len anonymny kontakt s ludmi. Vecer zase bojuje medzi sebou moja tuzba dlheho rozhovoru s manzelom (konecne sa s niekym porozpravat) proti praci (zarobit a profesionalne sa udrzat) - nuz, nejako sa to strieda, ale byt cely den iba s dietatom a pocitacom je dost tazke. A to som introvert, ktory samotu dobre znasa... Neviem, ako mozu doma vydrzat matky extrovertky, ktore stale potrebuju s niekym kecat, nieco organizovat, a tak... Je pravda, ze su materske centra, ktore to pomozu odburat - ale co, ked dieta prave v case ked maju otvorene spi, a veru ani to materske centrum nie jei priamo pod oknom...

hannah napísané 05.02.2005 00:01

Este si zabudla min. jednoduche uctovnictvo a management ludskych zdrojov a casu;-) nooo, k tomu druhemu postrehu, tiez som si to uvedomila... mne sa nechce sudit (ale baby -mamy a vlastne aj otcov, co su na to sami tiez obdivujem a drzim im palce)

sona napísané 04.02.2005 21:21

zabuda sa aj na to, ze zena na materskej sa musi vela ucit, ci uz chce alebo nechce, zacina to pripravou na porod, potom dojcenie, kedy, ako, co jest, potom to je zavadzanie tuhej stravy, kedy, ako, co, vychova, nieco zo psychologie, pedagogiky, mediciny, ako zakrocit pri roznych chorobach, rozoznat choroby, rozoznat lieky, nie je toho malo a nie vsetko sa jednoducho vie samo od seba, a este by som chcela poukazat na taky detail, ktory som si vsimla pri podobnych diskusiach, mamicky, ktore uprednostia karieru vzdy napisu, ze by inac nemohli, lebo by boli postihnute nejakou negativnou psychickou ujmou, cim vlastne naznacia, co si myslia o tych druhych, ale nikde som nenasla, ze by sa mamicka na plnej materskej osopila na "tie druhe" aku psychicku ujmu utrpia ich deti, ked ich od pol roka maju v rukach cudzi ludia, viem, ze niekedy nie je zo situacie ine vychodisko, obdivujem mamicky, ktore su same s detmi, mam kamaratku, ktora takto bojuje sama za seba a svoje dve deticky, ale jednoducho nepochopim, ak sa niekto dobrovolne po pol roku vrati do prace

hannah napísané 03.02.2005 20:48

Soni, mali by sme sa niekde nechat prastit;-) takto burat sterotypy, to sa nepatri!!! he dnes som bola u kadernicky, zajtra idem na seminar, som ja ale funa zhyrala;-) degenerovana... ale vazne, ja teda skor nestiham ako sa nudim, ako vy?

Saša napísané 03.02.2005 17:49

Ahojte, ja som sa vydávala počas výšky a 2 mesiace po promocii sa nám narodila dcéra. Bolo to plánované dieťa. Myslím si že skutočne otázka mať alebo nemať dieťa je výsostne individuálna. Určite základnými podmienkami na chcenie dieťaťa je partner a bývanie. Moje rozhodnutie nebolo jednoduché ale rodina bola pre mňa vždy dôležitá tak som si určila priority. Samozrejme mám obavy kde sa z dieťaťom resp. deťmi zamestnám ale verím že to nejako pôjde. Rozhodla som sa byť mamou a to je kariéra s najväčším úspechom. Moja dcérka má rok a pol, chodíme skoro denne do materského centra (kde som začala chodiť na hodiny flauty a terezka na prvé krôčiky s hudbou) a na nudu - ktorá je s materskou vkuse spájaná - si ani nespomeniem. Nerada by som menila tento čas strávený s dieťaťom za nejakú prácu, pokiaľ by som nemusela. Celý život je o rozhodnutiach a voľbách - mať dieťa je myslím si správna a príjemna voľba.

sona napísané 02.02.2005 23:32

ahoj hannah ja tiez po dvoch rokoch a furt nic, cakam, cakam a proste nic, nedegradujem, ci nedegenerujem smile aj pisat viem, aj citat, aj pocitat smile paci sa mi ked super manazerka, ktora ma k dispozicii dva pary starych rodicov na dochodku, idealneho zamestnavatela, ktory kupi postielku do kancelarie aby mohla mamicka chodit pracovat, plus financne moznosti, rozprava ako uzasne sa da sklbit praca, materstvo a pod., to mi ostava len zavidiet, mne praca nechyba, moja sestra je uspesna karieristka, ale taky zivot by som zit nechcela, len praca, ano je v tom aj nejaky ten aerobik, nemcina, dovolenka na juhu, ale zvysok je kazdy den ta ista kancelaria, sefka so svojimi rozmarmi, nervozita, to nie je prirodzene, nie je to humanne, ja mam ovela pestrejsi zivot ako ona a bez toho aby sa po mne vozil nejaky blbec s funkciou, uz davno nie je pravda, ze zena na materskej je izolant smile

hannah napísané 02.02.2005 21:15

Nuz, ja som doma - ciastocne rizikove, ciastocne materska prave dva roky a furt a furt nie degradovat;-) je pravda, ze som si vybudovala karieru uz pred MD, dalsiu sepcializaciu koncim teraz na MD, odborne casopisy som neprestala odoberat, po veceroch som sa naucila pisat stranky v html a pomaly sa chystam na buduci navrat do prace (cca za 5 rokov;-)) a moj zivot s dietatom (za chvilu dufam dvomi) je pre mna neuveritelnym dobrodruzstvom spoznavania a rastu nie len ich, ale aj seba, svojho zenstva, mojich hodnot ... a to je deviza, ktoru si urcite ponesiem aj do dalsieho profesneho zivota. Pre mna toto nie je pauza, degenerovanie ale min. dalsia VS v odbore.... tazke suhlasim MD je taka, aku si ju clovek spravi (a jeho prostredie mu dovoli)

Erika napísané 02.02.2005 18:22

....suhlasim s tym prispevkom, ze materska je taka, ako si ju matka urobi. Myslim si ze je spravne, ze nema deti ten, kto sa na to neciti. Trosku ma vsak zarazilo to, co konstatovala autorka clanku. AKO pytam sa a priam to kricim!!!!!!! AKO sa moze najst zena, ktora povazuje druhu zenu za chuderu! Tu nejde len o pocet deti, ale celkove: Kto komu dal pravo hodnotit a urcovet co je kariera?

Pracujem v susednom state. Mne sa zda, ze pracujem tvrdo, ale to je moj pohlad. V zivote by ma nenapadlo povedat na zenu, ktora je doma a stara sa o dve tri deti, ze jej praca je nieco horsie nez moja. Preboha, ved je to volba kazdej z nas! NIe je to len vyplod sebahodnotenia autorky?! Ze sa tak citila? Myslim, ze nikoho ani len nenapadlo pozerat na nu pohrdavo. Asi treba zmenit celkovo pohlad na svet okolo seba. Zabudnut na "PODLA SEBA SUDIM TEBA" ale uznat, ze kazdy je iny jedinecny. Potom sa zmeni aj sebahodnotenie.

Katalanka napísané 02.02.2005 11:30

Som slobona, bezdetna zena, ktora skoncila VS. Vzdy som si vedela zadelit pracu a aj svoj volny cas tak aby to bolo vyvazene. Mojim snom je mat dve deti. Pri tomto sne sa mne a zaroven aj mojim 3 kamratkam naskyta otazka.

S kym? Poznate takeho niekoho?

Nemam problem sa zoznamit s mladymi muzmi a s kymkolvek. Nebojim sa vztahu, lepsie by sa mi zilo s niekym kto by ma pohladil pochopil porozpraval sa so mnou a to iste by som mu dala aj ja.

V sucasnom trende globalizacie sa akosi stracaju hodnoty medzi muzom a zenou. Mam taky pocit ze ludia si nevazia jeden druheho, nevedia sa spravat s uctou a pokorou. Zda sa mi ze ludia ziju podla hesla ,,samemu je mi najlepsie". Ak chcu pohladenie idu na net tam sa zoznamia s mladym dievcatom a za pozvanie na kavu maju aj pohladenie. Vypiju kavu pohladia sa a idu kazdy svojou cestou.

Mladi ludia sa nechu viazat chcu si uzivat slobodu, kamaratov. Mnohi nechapu ze zivot nie je len o uzivani, ale aj o zodpovednosti, voci sebe a partnerovi.

Za nieco odpudzujece sa dnes povazuje to ked po 3 mesiacoch ,,kamaratenia" sa svojmu kamosovi zdoverite ze ho mate rada. Zoberie nohy na plecia a uz ho v zivote neuvidite.

Hold dnes je doba ,,be a happy single". Nechceli by aj antiglobalisti aj proti tomuto zasiahnut? Mam uz aj mena pre svojich dvoch synov....

Pekny den...

Jana napísané 01.02.2005 23:18

Dcéra sa mi narodila 6 meiacov po skončení VŠ. Nikdy som na materskej nebola, pretože som sa musela postarať o svoju dcérku a aj keby som nemusela, považujem to za stratené roky a mala som pocit, že by som bola sociálne izolovaná a nie som typ, ktorý by sa vedel baviť celý deň o tom, čo dieťa papká, či dobre kaká a pod..... a pardon za výraz degradovala by som. Všetko som stíhala, pomohla aj mama na dôchodku, malej som venovala každú voľnú chvíľu, neskôr iľla do jaslí, citovo ani inak aj nič nechýba, je sebavedomá, samostatná, je to moja pýcha, hoci som zo začiatku mala obavy, že mi niečo utečie pri jej prvých rokoch,že sa odcudzíme, nestalo sa tak...

všetko som organizovala tak ,aby čo najmenej pociťovala moju neprítomnosť... myslím, že sa to podarilo a nie len to ale aj to, že máme svoj byt, auto a ostatné veci, ktoré k životu potrebujeme... je to skutočne o tom, čo si človek vyberie a ako to skĺby a myslím, že pre kariéru sa netreba vzdať deti.. a navyše dnes sa štát snaží pomáhať pracujúcim matkaám aspoň tými 1300,-Sk, čo za mojich čias na "materskej nebolo" možné a snáď usjeú aj s plánovanými 4110,-Sk a matky budú motivovanejšie začaž skôr pracovať..

Jasle fungujú, stačí si len vybrať tie podľa gusta..O 2-3 roky by som chcela mať ďalšie dieťa a scénar bude určite taký ako pri dcére, nič neľutujem, skôr naopak.

Verulka napísané 01.02.2005 20:48

Ja som matkou troch detí, vďaka mojej povahe som nikdy nebola na materskej nejako izolovaná. Možno aj tým, že som veľmi mladá. Môj manžel mi v pohode pomáha- na rôzne akcie chodíme zvlášť+ min. raz do mesiaca spolu. Naši rodičia o dôchodku ani nesnívajú, kým dosiahnu potrebný vek, tak moje deti budú pomaly maturovať. No napriek všetkému si žijeme super. Vieme si všetko zorganizovať. Môj manžel dokončil VŠ 3 týždne pred tretím pôrodom. Popri škole robil, vedeli sme výžiť, nesťažovať sa. Ja teraz chdím na VŠ a v septembri nastupujem do práce. Mám isté obavy ale verím, že aj toto zvládnem. Materská dovolenka je taká, akú si ju matka spraví. Buď je to čisto plienkové obdobie a matka stráca sama seba, albo je to obdobie obohatenia života niečím úžasným, trvalým, vzácnym+ samozrejme s ohladom na ženine stavy, potreby a pocity. Na štát sa veľmi spoľahnúť nedá, ale ja som nezažila dobu, keď sa na neho spoliehalo. Mohol by ženám s deťmi zaistiť aspoň porovnateľné šance . Mojou výhodou bolo, že my sme vždy žili iba z jedného malého príjmu, takže som sa naučila šetriť, vyberať- proste hospodáriť..Takže nám teraz pomaly začína "obdobie blahobytu" v podobe druhého príjmu. Hlavne sa nesťažovať, ale veci a stavy riešiť, bojovať so životom a popri tom si všetko vychutnávať...

more30 napísané 01.02.2005 11:54

Otehotnela som tiez vo vyzsom veku ako Tina a dopadlo to tiez super. Mam krasnu dcerku, rodicov na dochodku a zamestnavatela ktory mi umoznuje chodit do prace 3 dni v tyzdni aj ked som zamestnana na plny pracovny uvazok. Ked to ide pracujem aj doma. Takze - ja som maximalne spokojna, moja dcerka je spokojna, babka a dedko to zatial zvladaju super a zamestnavatela zaujima najma to ci mam urobenu svoju pracu a nie ci som pritomna na pracovisku. Co si moze zamestnana mamicka viac priat? Myslim si, ze na vychode je to nasiroko-nadaleko jednoznacne raritka.

Jana + Danino napísané 01.02.2005 10:21

Zaujimavý je aj tento článok - Proč Evropanky nerodí [centrum.cz Lidovky].

Tina napísané 31.01.2005 10:41

Otehotnela som viac-menej nahodou v veku 30 rokov. Prvy sok vystriedala apatia a potom radost. U manzela to bola okamzite radost, mozno preto ten sok u mna trval tak kratko. Ked malo moje dietatko 6 mesiacov, zamestnavatel ma poziadal, aby som nastupila na ciastocny uvazok. Dostala som notebook a mozem pracovat ked mam na to cas. Nakolko sa mi dietatko narodilo vo vyssom veku, mame vsetkych starych rodicov na dochodku. Teda mame aj kazdodennu pomoc. Chodime do opatrovatelskeho centra, kde sa dcera zahra a ja mozem pracovat. Ked dcera po obede zaspi (u starych rodicov), idem do prace. Takze teraz nelutujem nic. Mam nadhernu dceru a aj karieru.

TATA napísané 31.01.2005 10:14

Mamám, čakateľkám, otcom, čakateľom.

"Okolo srdca ma zalieva horúčava, ked si predstavím, aký rozhodujúci význam mám pre budúci život svojich synov a dcér. Mnou toto poznanie úplne preniklo. Zmenilo ma natoľko, že som si svoj čas rozdelil tak, aby som tie najdôležitejšie veci dal na prvé miesto a aby som tých pár rokov, v ktorých mi detské srdcia bijú v ústrety, venoval im. A vieš čo nasledovalo? Urobilo ma to neopísateľne šťastným. Stal som sa pokojnejším, pretože som cítil, že svoj život nevenujem niečomu pominuteľnému, ale venujem ho blahu budúcich generácií." Citát z knihy od E.M. Buď OK Otec! Všetkým mamám prajem fantastických manželov, krásne a zdravé deti. Všetkým otcom prajem fantastické manželky, krásne a zdravé deti. Všetkým deťom prajem fantastických rodičov. Všetkým čakateľkám a čakateľom prajem, aby raz v živote s dieťatkom v náručí spoznali a precítili zmysel týchto slov.

Monika napísané 31.01.2005 08:56

Pani Čobejová, tento Váš článok pre nás ženy, ktoré túžia mať deti, ale zároveň majú aj dobrú prácu a nevedia sa rozhodnúť, bol veľmi užitočný, teda aspom pre mňa.

Pracujem vo finančnej inštitúcií ako asistentka. Mám výborný kolektív, perfektnú - i keď veľmi prísnu šéfku, ale aj spravodlivú. Jednoducho svoju prácu milujem, pretože mi dáva možnosť stále rásť, učiť sa nové veci. Pracujem nepretržite už desať rokov a vymeškala som prácu iba cez PN alebo Dovolenku. Ked mi hrozilo, ze nebudem pracovat v prestupe medzi dvoma zamestnávateľmi 15 dní aj na túto dobu som sa zamestnala.

Teraz si neviem predstaviť, že zostanem zrazu doma. Bez ľudí, nových informácií, pohybu, kontaktu; že moje rozprávanie sa zúži iba na konštatovania typu " dobre si sa napapa", ako si sa krasne vykakal, no si krásne vyspinkaný do ružova". Na jednej strane mám obrovský strach ako to zvládnem, na druhej strane viem, že deti milujem a túžim mať vlastné dieťa, s ktorým budem chodiť na prechádzky, milovať ho, ktorému budem ukazovať tento svet a učiť ho v ňom prežiť. Chcem však, aby medzi týmto všetkým som bola niekde aj ja, aj ja a moje potreby. Možno sa to zdá byť veľmi sobecké, ale pre ženu, ktorá dlho pracuje a stretáva sa s ľudmi, je myšlienka na takýto úzky okruh hotovým peklom. Mám vynikajúceho manžela. Povedal mi: "Neboj, ked budeme mať dieťatko a ty budeš chcieť ísť na dve tri hodiny na kávu s kamoškami, proste pôjdeš a o naše dieťa sa postarám ja". Nie je veľa mužov, ktorí toto povedia svojej manželke a ja viem, že môj manžel to aj splní.

Ja by som privítala, aby zamestnávatelia dali možnosť aj matkám s malinkými bábetkami pracovať napríklad na 1/2 úväzku. Aby sme mohli mať svoje ratolesti pri sebe (napríklad vo vedlajšej miestnosti) a aj aby sme mohli pracovať. Možno mám idealistický pohľad na túto vec, ale myslím si, že aj pre zamestnávateľov by to bolo výhodné. Neprichádzali by o zabehnuté pracovné sily a mamičky by sa necítili tak samé na materskej "dovolenke".

Určite niektoré mamičky somnou súhlasiť nebudú. Stať sa matkou je určite fuška a zaberie to celý deň minimálne prvý rok.

Ja osobne som rozhodnutá, že ked budem mať dieťatko - teda ked sa to podarí - tak určite po roku si nájdem prácu, ktorú budem môcť vykonávať popri materskej. Teraz už v duchu počujem ako mi niekto vraví "no dievča moje, na to mať čas vôbec nebudeš", ja sa však poznám a viem, že niečo vymyslím a budem aj výbornou matkou aj manželkou aj pracovníčkou pre niektorú spoločnosť.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised