Prvé bábätko slovenského parlamentu

Narodenie Emky jednoznačne zmenilo život celej našej minirodinky (teda môjho manžela Martina a mňa ). Pri plánovaní akejkoľvek aktivity sme teraz už traja. Keďže chodíme obaja do práce, babičky sú v pohotovosti a keď je treba, postarajú sa na pár hodín o Emku ony. Pred narodením Emky sme si vôbec nevedeli predstaviť, ako to bude v trojici, teraz si zas už nevieme predstaviť, čo by sme robili bez nej. Tehotenstvo som znášala veľmi dobre, bez zdravotných či psychických výkyvov a na príchod našej prvorodenej som sa veľmi tešila.

Prvé dva roky som bola členkou zahraničného výboru, venovala som sa najmä Európskej únii a NATO, teraz pôsobím vo výbore pre európske záležitosti. Keď som otehotnela, prirodzene som začala viac sledovať aj problematiku týkajúcu sa mamičiek na materskej, ich možností pri starostlivosti a výchove detí na Slovensku i v zahraničí. Nechystám sa však zmeniť svoje zameranie, zahraničnej politike sa budem venovať prioritne aj naďalej. Určite však budem pozornejšie sledovať legislatívne zmeny v oblasti rodinnej politiky.

Pravdou je, že slovenská ústava s poslankyňou, ktorá by sa počas svojho funkčného obdobia stala matkou, vôbec nepočíta. Mala som teda len dve možnosti. Buď sa vzdám mandátu a z parlamentu odídem, alebo sa budem snažiť zosúladiť materské a pracovné povinnosti. Po rodinnej porade a dohode s predsedom SDKÚ Mikulášom Dzurindom sme zvolili druhú možnosť. Parlamentní kolegovia boli takisto veľmi ústretoví a uvoľnili mi jednu miestnosť, do ktorej mi dokonca predseda nášho poslaneckého klubu Milan Hort kúpil postieľku a prebaľovaciu podložku.

Musím si zaklopať, ale zatiaľ sa nevyskytli žiadne problémy. Emuška je zdravá, choroby ju obchádzajú, babičky sú pripravené kedykoľvek prísť ku nám a postarať sa o ňu, kým som v práci. Dúfam, že počiatočné nadšenie im vydrží čo najdlhšie. Pracovné cesty som obmedzila na minimum a keď musím niekam ísť, beriem so sebou i Emku a jednu z babičiek.

Emka je taký zdravý mix oboch kategórií. Prebdené noci poznám našťastie len z rozprávania iných. V noci pekne spinká, maximálne si vypýta „neskorú večeru“, a cez deň je živá, všetko ju zaujíma. Akonáhle ju však dáme do kočíka a ideme na prechádzku, už vo výťahu sa jej zatvárajú oči.

Už od začiatku bolo jasné, že všetky pracovné i ostatné aktivity budem po pôrode minimalizovať len na tie najnevyhnutnejšie. Prvé dni po príchode z nemocnice sme mohli stráviť v trojici a spoznávať sa navzájom, keďže môj manžel Martin si zobral niekoľkotýždňovú dovolenku. Teraz si starostlivosť o Emku delíme. Ja s babičkami sa o ňu staráme dopoludnia, Martin pomôže po príchode z práce.

Ale kľudne môžeš. Určite nechcem, aby Emka ostala jedináčik. Ja sama mám troch súrodencov a na detstvo mám úžasné spomienky. Toľko zábavy, čo sme si užili a lotrovín, čo sme povyvádzali, to žiaden jedináčik nemôže zažiť. A teraz, keď sme už všetci dospelí, sú práve súrodenci tí, na ktorých sa môžem obrátiť o pomoc alebo radu. Alebo len tak zatelefonovať, ako ide život. Je to skvelý pocit a nechcem oň Emku ukrátiť. Takže súrodenca jej určite plánujeme minimálne jedného.

Úprimne, mala som trošku obavy. V súčasnosti je každý hlas koaličného poslanca v parlamente mimoriadne dôležitý a bolo mi jasné, že ak by som mala odísť na materskú dovolenku, spôsobilo by to problémy. O to príjemnejšie som sa cítila, keď mi premiér ihneď začal blahoželať a v priebehu niekoľkých minút sme sa dohodli na mojom pracovnom režime po pôrode. O jeho dôvere svedčí aj to, že keď som bola v piatom mesiaci tehotenstva, menoval ma do funkcie predsedníčky správnej rady Nadácie Demokracia.

Absolútne nie. Vydávala som sa v apríli 2002, presne v deň primárnych volieb SDKÚ a bolo jasné, že po vydaji skôr či neskôr príde na rad aj materstvo. Skvelá bola reakcia Milana Horta (sám má päť detí), keď som mu oznámila, že čakám bábätko. Vôbec sa nepozastavil nad tým, že to môže spôsobiť komplikácie v poslaneckom klube, poznamenal len: „Veď deti k manželstvu patria, nie?“

Čo je pre teba, aj keď zďaleka nie si tou typickou materskodovolenkovou matkou – tá najdôležitejšia pomôcka na prežitie „bez stráty desítky“ ?

Auto i internet sú dôležité, ale pre mňa sú najdôležitejšie jednoznačne babičky. Bez mojej a Martinovej mamy by som bola stratená. Emka je vytúžené vnúčatko zo strany oboch rodín a máme skôr problém, ako uspokojiť obidve babičky, čo sa stráženia Emky týka J. Obe by boli najradšej celý čas s ňou a hýčkali ju.

Ďakujem za rozhovor a verím, že sme my – maminy – v tebe našli v parlamente spojenca.