Prečo je žena v dnešnej spoločnosti plnej snahy o rovnoprávnosť medzi 2 pohl., stále len akýmsi článkom na vytvorenie zisku , článkom, ktorý len produkuje nehľadiac na jej potreby, článkom výkonu, robotom, ktorý pracuje na povely …..a ozaj nehľadiac na jej zdravie, starosti a hlavne rodinu, v ktorej vychováva deti – ďalšiu generáciu, ktorá zase len prinesie obete, ktorá zase len bude pracovať a vychovávať v zlých podmienkach práve deti. A takto by sme mohli donekonečna uvádzať príklady, ktoré poznajú mnohé z nás. Často sme vystavované takýmto veciam, ktoré sa nám štítia o to viac, že nie sme stroje, ale ženy, ktoré sú na svete aj preto aby nezabudli cítiť…
PROBLÉM – Zaobchádzanie s tehotnou ženou v zamestnaní a slabá informovanosť o jej právach.
RODINA je zákl. zložka spoločnosti, DIEŤA je základ života. Aké má však šance na prežitie už v tele, ak je vystavované zlému zaobchádzaniu so ženou, aké má práva už v tele ženy? Mnohokrát žiadne. Zabúda sa naňho, nechcú ho vidieť ani zamestnávatelia ani štát. A malo by byť na prvom mieste, však? Spojme si pojmy MATKA+DIEŤA+PRÁCA, pekné no málo efektívne. Žena v úlohe matky, či nositeľky ďalšieho života je ešte stále v celom našom systéme spoločnosti málo chránená, málo podporovaná- či už zákonmi, alebo i finančne…..a my len gúľame očami potom keď počujeme nejaký príbeh, že matka zahodila svoje dieťa, že nemá financie, že je zúfalá, atď…… Prečo ale?
Jednou z príčin je ozaj fakt, že z pohľadu zamestnávateľa je len akýmsi strojom, na vykonávanie práce nehľadiac na jej problémy, nehľadiac na tehotenstvo, na jej rodinu. Je to stroj, ktorý produkuje a musí i keď je tehotná. Mnoho skúseností mám ja sama, osobne s takýmto postojom voči žene a dieťatku. I mňa chcel zamestnávateľ vyhodiť po oznámení o tehotnosti, i ja by som zostala len s príjmom zo sociálky okolo 2000sk. No koľko vás nevie, čo môžete a čo nie, na čo vám môže siahnuť a za akých podmienok Vás vyhodiť ,či len využiť vašu tehotnosť na vyhodenie? Prečo právo obchádzať zákon, nájsť v ňom štrbinku- ako by sme ho obišli a žene ublížili, stále majú len muži – zamestnávatelia? Pre nich neplatí zákon, u nich je to normálna vec. A sťažovať sa môžete akurát na lampárni. Prečo niekto smie a my nie? Lebo zákon je urobený veru tak, aby obyč. ženu obišiel a právo mal ten silnejší, teda zamestnávateľ. Takto sa totiž vyjadril ten môj: “ČO BY SOM MAL Z TEHOTNEJ? VYHODÍM ŤA A ZA ĎALŠIU MLADÚ Z UP DOSTANEM ĎALSIE TISÍCE.“
Pekná útecha, na zaplakanie. Je pravda, že keby bolo v parlamente viac žien, bolo by to možno iné. A museli by byť také ako je terajšia ministerka, ktorá vie čo chce a vie o čom hovorí. Je nielen dominantná a múdra, ale je hlavne ženou, ktorá cíti. Jasné, že politika nieje o cítení, ale cítiť potrebu zmeniť a vylepšiť niečo v prospech žien je CHVÁLIHODNÉ.
Zrejme má každý politik má nejakú tú svoju firmu a tak potom vyzerajú i zákony, ako sa hovorí – robia ich pre seba. Aby vedeli kľučkovať vo svoj prospech a nie v prospech ľudí. A čo potom taká žena?
Pokiaľ to tak bude, bude žena stále pod tlakom a podmienkami, ktoré jej naservírujú a v ktorých musí pracovať, nehľadiac na svoje zdravie, rodinu, tehotnosť, detičky či oddych…
Stále bude viac potratov z nedôstojného zaobchádzania so ženou a zamestnávateľ bude stále toto právo využívať, stále bude ochranná doba len akousi formulkou na papieri, ktorá nechráni ženu, ale je len „pro- forma“.
Mojim návrhom je: aby sa ochr. doba zakotvila od predloženia písomnosti zamest. až po dobu nástupu na MD, nehľadiac na to či je s v skúšobnej dobe, či je na dobu určitú, či neurčitú, alebo PN. Tak má dieťatko právo aspoň na fin.príjem aby bola spravodlivosť na oboch stranách : zamestnávateľ by mal povinnosť oznámiť, že má vo firme tehotnú ženu, ktorej automaticky upravuje podmienky na to aby mohla pracovať, kráti je čas, neprikazuje nadčasy a všetky veci s tým spojené.
Toto však musí byť niekde zakotvené, aby sa nezvýhodňovalo len postavenie zamestnávateľa! Pokiaľ to tak nebude, nik ani kontrola, ani žaloby ho k tomu neprinútia. Ak by to bolo dane zákonom, je to iná polievka. Niesme predsa tvory , ktoré by nemali chuť robiť, či nemali síl. Všetci vieme, že žena je vytrvalejšia a cieľavedomejšia, lebo vie, že je to pre rodinu.
Ďalším problémom je elektronická dochádzka. Som za to, aby ju mal povinnú každý zamestnanec, tak by sa predišlo napr. núteniu tehotných, či matiek s malými deťmi k nadčasom, k zvýš. výkonom a hodinám. Bola som tiež živým príkladom. Nútili ma pracovať 17h denne po 2 dni za sebou. A to je riadna fuška v normálnom stave, nieto ešte pre tehotnú? Rovnako ako vláčiť 50 kg sudy piva? Jasné, že potratila. Mladučká 18r kočka a možno už ani nebude mať dieťatko… To je normálne? Kde sú kontroly, kde sú inštitúcie, ktoré by to sledovali? Pri elek. dochádzke by sa to nestalo. Stroj neoklamete.
A problém- ako nájsť prac. miesto pre ženu? Mnohí nás vyrazia, lebo perspektíva s tehotnou je menej prínosná, lebo vraj tehotná a matka s dieťaťom menej produkuje!? Zabezpečme matkám aspoň nejakú šancu, podporme ich a ubezpečme, že sa majú kam vrátiť, že majú svoje miesto, ktoré sa im podrží a znížime tak, na tomto malom Slovensku biedu, hlad, strach, nezamestnanosť. Koľko rokov tak žena žije v strachu z tohto všetkého? Rieši otázky- sme sami, nemá nám kto pomôcť, nemá kto postrážiť, vyhodia ma, nenájdem si prácu, lebo mám dieťa. Prečo stále platí, že DIEŤA = DISKRIMINÁCIA.
Vraj zamestnávateľ nemá právo sa na to pýtať? Kto a ako im to zakáže? V praxi je predsa všetko inak.
Tak toľko mojimi očami.
S pozdravom čitateľka Marcela Valová
Toto je ďalší čitateľský príspevok k redakčnej výzve „Poďme meniť veci“. Pripomíname, že na stretnutie s Ministerkou pozývame autorov dvoch návrhov s najväčšou čitateľskou podporou, ktorú môžete vyjadrovať v diskusii pod článkom.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Piata choroba
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Rodičovský príspevok 2024
Zápis do škôlky - kedy a ako sa podáva prihláška
Rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa: predĺžený rodičovský
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Zdravim vsetkych…chcela by som sa spytat,neviete mi niekto poradit?som na neplatenej materskej dovolenke a mam moznost si privyrobit ale neviem kolko hodin rocne mozem dohodou odpracovat popripade aky vysoky moze byt zarobok…..dakujem vopred 1979jarka@atlas.sk
Ja som si do teraz myslela, ze mam neuveritelne dobre zamestnanie a uzasnu sefku (moje tehotenstvo boo vnimane pozitivne aj sa bral velky ohlad na mna). Pravda je ze je to velmi mila osobka a velmi chapajuca a priatelska ale i tak mi je to malo platne. Pred nastupom na MD som jasne povedala ze ja sa chcem po roku vratit (prave kvoli hypoteke), aj sme sa tak dohodli. No akosi sa situacia zmenila a sice moja nadriadena sa ma nechce vzdat, alebo ako vravi som vyborny zamestnanec akeho dlho hladala, ale na druhej strane mam vraj pockat este taky rok mozno dva. No rada ostanem pri malom, ale kto mi bude zatial platit hypoteku. A tak skusam dalej najst si miesto. Bola som na jednom pohovore, myslim, ze personalistka bola velmi spokojna a presla som do druheho kola, tam som bola na pohovore priamo s potencialnym nadriadenym. Podla poziadaviek a mojich schopnosti a skusenosti som presne co hladaju, v podstate sa tak aj vyjadril, ale zatial sa este neozvali a ja si uz ani nemyslim, ze by nejaka odpoved prisla. Nasleduje otazka PRECO? Lebo male 10 mesacne dieta. Niekedy si myslim, ze tehotnost a materstvo je vnimana ako zakerna choroba co napadla zenu a uplne jej poskodila mozok a znicila vsetky schopnosti, ktore mala a ovladala. A ake „nasledky“ zanechava otcovstvo mili pani?
Mam uz vyse 40 a male dieta a hrozim sa toho, ze zostanem bez prace. Je fakt, ze zena po styridsiatke a este s dietatom nema najmensiu sancu zohnat miesto. Chcela by som sa ale zastat aj zamestnavatelov. Sama pracujem uz dlhe roky v manazerskej funkcii a musim povedat, ze som mala podriadene, ktore svoje materstvo a tehotenstvo zneuzivali. Uvediem len dva priklady:
1. Maminka po dvojtyzdnovej OCR, ked uz vsetci kolegovia ani poriadne od unavy nestali na nohach, prisla vysmiata a opalena z lyzovacky v Tatrach. Ona ma jednoducho dobru doktorku, ktora jej vypise OCR kedy chce.
2. Zena poziada o zmenu pracovneho casu z 8:30 – 17:00 na 8:00 – 16:30 z dovodu, ze je tehotna a ma na to narok. Keby nemala zabezpecenu dopravu do zamestnania alebo si ten cas viac posunula, lebo jej byva rano zle, tak to pochopim. ale toto sa mi nezdalo, tak som chcela potvrdenie od lekara, ze je naozaj tehotna. Ked po par mesiacoch to potvrdenie doniesla, ukazalo sa, ze o zmenu pracovnej doby ziadala ked bola v 2. tyzdni tehotenstva.
Ak zena robi svojmu zamestnavatelovi taketo podrazy, necudujme sa, ze sa jej pri prvej prilezitosti zbavi. Asi mam stastie ale vo firmach, v ktorych som pracovala, som sa s diskriminaciou zien – matiek nestretla, skor naopak.
…téma ktorá sa dotýka mňa v aktuálnom čase.Práve som v práci a nastúpila som pred týždňom po 10 mesiacoch…Ja mám asi šťastie, že môj zamestnávateľ prijal moje tehotenstvo v pohode a po vzájomnej dohode, že po roku nastúpim späť slovo aj dodržal…i ked som sa nevyhla otázkam „ako to budem riešiť, ked bude malá chorá?!“Dcéra mi chodí od februára do jaslí, a neviem, či to je genetickou výbavou alebo máme zatiaľ šťastie, je zdravá.Môj skorý návrat ovplyvnili dve skutočnosti…finančná (kúpa bytu) a miesto v práci, nemyslím si, že by mi ho tu držal 2-3 roky…zaučila som si mladšie dievča bez záväzkov, šikovné, takže som mala trochu strach, že sa nakoniec rozhodne pre ňu, ale v tomto je férový…
A ako budeme riešiť prípadnú chorobu dcérky?Manžel chodí na smeny a je jedno, či si prácu spraví ráno, poobede alebo večer…takže on by s ňou bol doobeda a ja poobede…i ked v prípade vysokých horúčok, neviem ako by to zvládol, lebo je mamičkovská (ešte má na to vek)
Pred nástupom do práce som počula aj také reči „…povedal, že ak to spravíš 3 krát, tak letíš“ mysleli absenciu kvôli chorobe malej…ale či to je pravda, alebo len ľudská zloba, neviem…
MOJIM NÁVRHOM JE:…predĺžiť materskú dovolenku, aby matka dlhšiu dobu dostávala peniaze „VIAC“ podobné jej platu alebo zvýšiť rodičovský príspevok…
Držím palce, všetkým maminkám, len oni vedia, čo to v skutočnosti obnáša byť matkou a niekedy to nepochopí ani vlastný manžel, nie to ešte zamestnávateľ. :O)
Ja tu napíšem úbohý no žiaľ jediný pravdivý pohľad na tento svet: muži, moc a peniaze.
Dieťa/človek sa narodí aj zadarmo – to podporovať netreba, kdežto vyvinúť technológiu, know how, stroje,… to všetko stojí nemalé peniaze a teda v tomto konzumnom svete to má všetko vyššiu cenu než ľudský život.
Zabitie jedného vojaka/človeka nestojí nič, lebo na jeho miesto dorastie iný človek. Spotreba materiálu je často minimálna (1 náboj) a cena takejto práce tiež nie je vysoká – ľudia majú zabíjanie v krvi a niektorým to ešte aj spôsobuje radosť.
Spoločnosť riadia muži-ekonómovia, stratégovia, podnikatelia, …, ale ani jeden z nich nie je matka. A tak potom vyzerá celý svet. Keby každý muž, ktorý o niečom rozhoduje, rozhodoval priamo o svojom dieťati, ktoré nie len splodil a zúčastnil sa pri pôrode, ale aj vychoval, veľa vecí by bolo celkom inak a ľudský život všeobecne by mal aj naozaj (nie len slovami) tú najvyššiu cenu.
Možno príliš fatalistický a okresaný názor, ale asi tak nejako to vnímam ja.
To nie je ako u tej našej známej parlamentnej mamičky – myslím, že nie som jediná, kto jej opRávnene závidel. Aby nepRIšla o fajný plat, mohla si nosiť decko rovno do parlamentu. A mala k dispozícii aj vlastnú miestnosť. Na mňa koelgoviA ZAZERAJú, KEĎ PRíDE MOJE DECKO – 13-ROčNé NA POLHODINU KU MNE DO PRáCE, A TICHO SEDí…
Zhananie roboty po MD: Zatlkat, zatlkat, zatlkat !
Ked som si zhanala pracu ja (po 6 rokoch doma pri detoch, bez praxe, ale so slusnymi skolami a slusnymi predpokladmi): najprv som rozosielala pravdive CV, kde bolo uvedene, ze som vydata a mam deti, plus vek deti. Cca 20 zivotopisov – 15 odmietavych odpovedi a ostatni sa neozvali.
Potom som zosmolila iny zivotopis, podstatne strucnejsi. Meno, vek, bydlisko, skoly, jazyky, schopnosti, zaluby, kontaktna adresa. Ziadne udaje navyse. Hned zacali chodit ponuky.
A najlepsie reagovali zamestnavatelia pri osobnom alebo telefonickom kontakte, ked som si veci vybavovala po svojom, bez uradnych formalit. Proste ked som sa iniciativne ozvala, ze ma zaujima praca u nich, a kedy sa mozem zastavit.
Je to blba realita, ale slova ako tehotenstvo a deti sposobuju u zamestnavatelov automaticke odhadzovanie ziadosti o zamestnanie do kosa, tak sa im proste treba vyhnut.
Dievcata, vsetky mate pravdu.!!! :o))) Negativny pristup zamestnavatela po nastupe z MD som zazila na vlastnej kozi. Byt „zenou – matkou“ a pracovat v tejto dobe nie je jednoduche. Nikto Vas nechce. A ci sa to niekomu bude pacit, alebo nie sme „diskriminovane“. Nikde sa o tom nepise a nehovori. Myslim si, ze by bolo zaujimave spravit prieskum o moznosti zamestnania „zeny-matky“ po MD.
„Jednoducho nikto Vas nechce“. Vsetci zabudli nato, ze aj oni mali deti a slobodni/e sefovia/ky nemyslia nato, ze aj oni tak mozu raz dopadnut.
„Zeny – matky“ nedajme sa. Ja som svoje u zamestnavatela dosiahla a zvitazila som. Druhykrat by som to nechcela zazit, a preto velmi uvazujem, ci mat aj druheho potomka.
Prvé dieťatko som potratila. Aj podľa lekára to bolo z preťaženia. V práci nadčasy, stres… Pri druhom tehotenstve som radšej „ušla“ na MD. Tým pádom sme miesto platu mali na zivobytie takmer celé tehotenstvo iba nemocenskú dávku. Hlavne, že dieťatko sa má k svetu a my ho môžme milovať a dávať mu pocit bezpečia, ktorý nám nemôže zabezbečiť náš štát…
Preco nie je aj materstvo ohodnotene ako praca? Preco sa vlastne zena materstvom stava socialnym pripadom, ktorej patri „prispevok“ na prezitie a nic viac. Mam male deti, tiez to poznam – pred svadbou som robila ekonomku, ale ani to nie je tak, ako to tu ktosi pisal, aj ja som robila nadcasy /neplatene /, ked bolo treba uzavierku,a tiez tam boli psychicke stresy… tym nezlahcujem pracu inych, akukolvek, ktoru robi clovek svedomito. Ked som sa vydala a prestahovala za manzelom, nikde ma nezobrali /lebo../. potom tehotna som chodila na urad prace, raz nas vsetkych oslovili :haved, co sa vam robit nechce…, no kto by chcel tehotnu…. po MD som si robotu nenasla a ked niekde poviem :nezamestnana prichodi mi to ako vtip… Naozaj sa u nas neberie materstvo ako hodne mzdy? Keby zena, ktora sa STARA o svoje dieta, mala aspon minimalnu mzdu, bolo by nam lahsie. A myslim, ze ta moznost by mohla byt dovtedy, kym nejde povinne do skoly. Ved aj v skolkach nam deti chytaju choroby a potom je problem uz so spominanymi OCR.
a návrhy? Nuž, stále platí, že žena na MD zamestnávateľa nič nestojí… Preto by nebolo zlé v prípade, že má žena zmluvu na dobu určitú, predĺžiť jej zmluvu aspoň počast trvania materskej dovolenky (resp. rodičovskej dovolenky) – aspoň jej plynie doba, kedy za ňu platí štát aspoň nejaké odvody. Ďalej – nápad kontrolovať prísnejšie odpracovaný čas u tehotných žien sa podľa môjho názoru môže obrátiť proti tehotným ženám. Keď kontrolovať, tak všetkých (bola by to pozitívna diskriminácia tehotných – aj keď nemyslím, že by to nebolo dobré; ale má to byť aj efektívne, nie aby to napokon skončilo v neprospech tehotných – radšej sa ich hneď zbavia).
________ Rodičovi starajúcemu sa o dieťa do XY rokov (3 alebo až 6-10 ?) by mal zamestnávateľ umožniť pracovať na čiastočný úvazok (niekedy stačí o 8 hodín do týždňa menej urobiť zázrak!), v prípade, že je to možné, využívať pružný pracovný čas.
STÁLE PLATÍ: dovolenka nie je na to, aby sme si ju vyberali, keď sme chorí my alebo naše deti!!!
ALE na regeneráciu pracovnej sily – teda na oddych! ! ! Aby sme mohli podávať stále dobrý výkon. Neoddýchnutá pracovná sila = pokles výkonu – to vieme už dávno aj o zvieratách… Zamestnávatelia nemôžu tlačiť na zamestnancov, aby si vypisovali dovolenky kvôli takýmto udalostiam.
A TO SME EŠTE NESPOMENULI PRESTÁVKY NA DOJČENIE. To je pre drvivú väčšinu zamestnávateľov niečo absolúne nepochopiteľné, až nadprirodzené. A ak chcem 2 prestávky na dojčenie, predĺži sa mi „pracovný čas“ min. o hodinu!
VŠTEKY PRÍSPEVKY SÚ NAŠA TVRDÁ REALITA!
Bohužiaľ, naozaj to u zamestnávateľov funguje tak, že ženy sú rizikovou skupinou: absolventky sú krátko pred vydajom a deťmi. Ženy krátko po svadbe – tu materstvo viac ako hrozí! A ženy po materskej dovolenke – to je už KATASTROFA!
Za absolútnu nehoráznosť považujem aj otázky typu: „…a čo stará mama, ešte pracuje? Áno?!! Hm…“ – a je vám jasné, že ste skončili. Alebo v banke: pracovná doba do 18:00: „Nie sme sociálny ústav. Buď si to s deťmi zariadite, alebo sa rozlúčime“. Má 12.000,- hrubého, za byt dá polovicu a na opatrovateľku zvýši iba ak nebudú jesť.
V mnohých vyspelých krajinách už dááááááávno pochopili, že čiastočný úvazok je – okrem iného – aj určitou možnosťou eliminácie nezamestnanosti. Len naši zamestnávatelia nechápu, že dve ženy na polivičný úvazok = práca vykonaná za jednu „plnohodnotnú“ – podľa manažéra XY.
A tehotná čašníčka s 3 deťmi čaká štvrté? Šéf: Obsluha s bruchom?! Nechá si ho, alebo nepríde o prácu???
Keď manžel vyberal na pobočku, za ktorú bol zodpovedný, 4 nových zamestnancov, vybral si tri mladé baby. Jedna práve skončila VŠ, dve boli 2 a 5 rokov po SŠ. Samé boli prekvapené, že ho netrápila materská a po čase sa mu priznali, že to bol prvý pohovor, kde sa im nikto nevŕtal v možnom „materstve“. Jeho názor je: materská trvá pár rokov, ak si chcem zamestnanca udržať, môže pre mňa kvalitne pracovať ešte pomaly 30 rokov (..veď do 65-ky… – čo je tiež dobrá blbosť; žena po 3 deťoch sa jej nedožije)
som rada, že sa ženičky pripajate k mojmu názoru, ktorý je tak diskutabilný a o ktorom treba hovoriť. Tak ako všetky spomínate ozaj su ženy dnes bud karieristky, alebo matkami na viac rokov no matkami bez pochopenia.Dnes som čítala taký zaujimavý článok,ako zaujať na pohovore ….ha, ha. Vraj obliecť sa decentne, nezabudnuť na vhodný účes, vystupovanie, mily úsmev. Sranda čo? To tak možno plati pre pánov. No žiaľ žena ide na pohovor stým, že jej položia otázku týkajucú sa deti a to je azčiatok i koniec. Bud ste mladá bez závazkov – no bez skusenosti, ved kde by človek po škole nabral prax, alebo ste mamičkou a tá zas za tie roky nemala šancu si budovať karieru. I ja som písala z vlast.skusenosti, ktorá ma tak znechutila, že som to prosto musela dať na papier. Mesiac som nevedela ako mám povedať zamestnávateľovi, že som tehotná. Akoby človek spáchal hrozný čin. I my sme sa dohodli, no potom cúvol a povedal čo povedal, ako môžte si prečítať v článku,že tehotnu nepotrebuje, že nech si vyberiem dovolenku, že nech porobím a idem. A pritom má manželku s 2r synom. Mal by to chápať, no realita je – biznis.
Prečo ale? A keby tak nebolo žien, nás žien, kto by porodil tých všetkých mužov,riaditeľov a funkcionárov ? Nezasluži si žena aspon za toto trocha ustretovosti? Viac ochrany, viac práv, čo i len tých základných, možnosť zamestnania, udržania si zamestnania v prospech nie seba či penazí, v prospech detičiek. Ved sme ako kone, ktoré všetko vydržia len aby deti sa mali dobre.
Aj ja to poznam…. Ked si baba po VS hlada pracu, tak je to same „no, ale vy sa nam coskoro urcite vydate a budete mat deti…. A ked si hlkada po materskej, tak je to „hm, vy mate dteicky, tak to budete vypadavat na OCR…..Nie je dobre byt slobodna zena, nie je dobre byt vydata zena (no, ale urcite uz planujete rodinu), nie je dobre byt matka….. Najlepsie zo vsetkeho, ak chcete mat pracu je byt chlapom.
Ja som pracovala pred MD v banke, ale prac. doba do vecera, co som si ako matka nemohla a nechcela dovolit. Tak som po MD pracovala v skolstve, vsade sama zena, ale ani tam sa to netolerovalo. Aby sa nemeskalo s planom (najme ak ucite hlavny predmet – SJ, M), tak to na dlhsi vypadoik ani nepomyslite. Na OCR som nebola dlhsie nez 3 dni, aj to len raz, inokedy len 2 dni. Kym malo dieta teplotu, bola som doma, akonahle presla, striedala sa pri nom cela rodina, kto prave mohol – babky, tety, ocko…
Nemám čo dodať k jednot. názorom, všetky vystihujú tvrdú realitu našich maminiek. Aj ja som maala super miesto, zbožňovala som prácu, teraz som už druhý rok doma s 2 detičkami. Rada by som sa na svoje miesto vrátila, ale pracovná doba je od 7:30 do 17:30 a neviem si dosť dobre predstaviť ako by to u nás fungovalo, keďže deti treba vybrať zo škôlky hlavne sa im chcem venovať, nech vedia, že som ich mama. Môj šéf je 42-ročný starý mládenec, ktorý absolútne nechápe čo je to rodina odíjsť z práce po 8 hod. /zo zákona by to tak malo byť/ je drzosť. Myslií, že ženy – matky, ktoré majú deti do tých 6-tich rokov, teda ešte nie školákov, by mali mať možnosť vybrať si dĺžku pracovnej doby buď 4-, 6- alebo 8-hod. denne, príp. 20 až 40 hod. pracovný týždeň, čo by malo byť zakotvené v zákonníku práce.
Nejako som sa rozpísala, nevyšli počty znakov – takže pokračujem. Počas výpovednej lehoty som si užila šikanovania od šéfa až až, nevedel pochopiť, ako sa môžem vzdávať takého „lukratívneho miesta“. Ja som už však toho mala úplné zuby, zodpovednosť, po ktorej som až tak netúžila, a to za pár šupov, z ktorých mi bolo občas do plaču. A k tomu išli prázdniny, mama chorá, druhá babka to s pomocou nikdy nepreháňala, prázdniny v škôlke, v jasliach, dovolenka v nedohľadne (práve v lete mienili spúšťať veľký projekt, na ktorom som sa podieľala) a tak som tú výpoveď naozaj neoľutovala. A čo robím dnes? Syn má 2,5 roka, ja som doma, pracujem ako živnostníčka prekladateľka, príjem mám skoro 3x väčší ako v starom zamestnaní, a keď niektoré z detí ochorie, nemám absolútne žiadny problém, som predsa doma. Dovoľujeme si chodiť lyžovať, dokonca sme konečne boli v lete pri mori, zrekonštruovali sme byt, tak si myslím, že tá moja voľba bola veľmi správna. Škoda, že aj iné mamičky si tak nemôžu pomôcť, naozaj ústretovosť zamestnávateľa v našich končinách veľmi chýba.
Táto téma sa ma bezprostredne týka, aj keď som trochu špecifickú prípad. Mám VŠ, dosť toho viem, ovládam jazyk, takže ako slobodná kočka som o prácu núdzu nemala – podotýkam, že som bola v živote na 3 konkurzoch a vždy ma prijali. Na materskú s dcérou (6,5 roka) som odchádzala s tým, že buď sa po roku vrátim a druhé dieťa bude tak za 5 rokov alebo budem mať deti za sebou. Situáia sa však vyvinula tak, že som mala šťastie, že som bola na materskej, lebo sa udialo veľké prepúštanie – z 3 ľudí na odd. zostali 2 a keďže ja som bola najmladšia, tak by som bola odišla prvá. Keď mala dcéra 11 mesiacov, dal výpoveď kolega, čo tam zostala a tak zavolali späť mňa. Išla som, vtedy sme boli na tom finančne fakt mizerne, s mojou materskou a manželovým platom sme občas nemali ani 10 tisíc. Tak som sa vrátila. Pomohla mama, boli jasle, šéf ústretový, prvé dni ochorenia som trávila s dieťaťom ja v rámci dovolenky, potom mama. Proste idylka, zvládli sme to. Keď mala dcéra 3, prišla 2. vlna prepúšťania. Oddelenia sa zlučovali, ale napodiv som zostala ja. Kúpil nás zahraničný investor a tak nebolo jasné, či našu prevádzku vôbec zrušia. Do toho som otehotnela, prijali tú správu s tým, že by som sa mala čím skôr vrátiť. Tak som, keď mal syn 10 mesiacov poslušne naklusala znova. Lenže omyl – zmenil sa šéf, zrazu som bola len mamička, ktorá robila problémy, dovolila som si odísť o 15.30 po deti, to sa už na mňa zazeralo a ešte keď ťažko ochorela moja mama – povedala som dosť. Dala som výpoveď.
Aj ja som z prace odchadzala s odporucanim, aby som si vybrala dovolenku a zvysok zostavajuceho casu odchodu na matersku riesila peenkou… Poslali za mnou sekretarku o 11. 00, aby som ako rizikovo tehotna radsej hned odisla ako „hovno robila“. stalo sa to len dva dni po priznani, ze mam nizko ulozenu placentu a nemozem sediet do vecera za pocitacom, aby moje dieta malo dostatocny prisun kyslika. Do tohto zamestnania som sa uz nemienila vratit, no trh ma donutil. Hoci mam vysoku skolu a pocas materskej som si po nociach zarabala prekladmi, clankami, reklamnymi textami, novu pracu si nedokazem najst. Najskor som sa v cv priznala, ze som na materskej. 3-krat ziadna odozva. Napokon som to vyskrtla a okamzite som bola pozvana na pohovor do personalnej agentury. Hoci som splnala vsetky predpoklady, priamo do firmy som sa uz nedostala. „Tak vy mate male dieta, hm…“ Je ohavne, ze muza sa nik nepyta, ci ma rodinu. Akosi automaticky sa predpoklada, ze ma manzelku, ktora sa o dieta postara. Nasi politici nechapu, preco sa v Europe rodi tak malo deti. NUz, mili pani, prave kvoli tejto diskriminacii. Po ukonceni univerzity a dvoch zahranicnych stipendiach ma vsade brali vsetkymi desiatimi, teraz si pripadam ako leziak – obcan tretej kategorie.
alebo znížená záťaž pr.ukonov,výhody, finančná pomoc. Mám praiteľku v Anglicku,ktorá pracovala celých 9mes. s perfektným platom manažerky jasné,v ústretovosti oddychu, častejších prestávok so záverečnou párty,kde od pracovníkov ako v nejakom filme dostala na čele od zamestnávateľa toľko darov,že nemusela kupovať nič. Od kočíka,cez sedačku, ….no výbava. Kdeže toto u nás? Nedoprajú vam ani pracovať len o trošičku menej,aby človek vôbec donosil dieťatko. A potom sa len čudujú,že už je na PN.Jasné,že takto si žena robí reklamu, no kým si ju robí.Kto jej dáva podnet? Mám taký pociť,že dnes perspektíva ženy -ako i píšete žeby pracovali len samí muži, je mizivá. Skončí školu a ked sa hned vydá,založi si rodinku je odsúdená na min.10 rokov domácnosti. Detičky totiž jej tých 10 rokov zoberu. No potom je tu ótázka načo vôbec študoval?A čo potom po tých 10 rokoch ? Alebo si nedovolí deti a ide za karierou. No po tej aj tak ju len čaká to isté,čo zameškala za pár rokov. Možnó má len výhodu lepšej perspekt.práce, kde sú ústretovejší. A to su tie manažerske posty. No čo my osatné ? I ja sa snažím čo najmenej byť doma,človek pohadzuje to dieťatko po starých rodičoch, známych. No kto nemá takú možnosť? Nášho synčeka som nechala ako 5r. samého napr. Došli sme tu totiž za prácou, nemáme ani jednu babku,ani dedka, rodinu,známych. Sme tu sami a čo máme robiť? Zena sa vždy snaži prispôsobiť na ukor svojej rodiny a tak občas by sa mala i tá druha strana. Len to niekde zakotviť. Dakujem ženičky
Všetkým ´kočkám zo srdca dakujem, a dúfam, že sa stýmto problémom voľačo aj spraví. Deti si totiž zaslužia život a matky si źaslužia slušnejšie zaobchádzanie. Su sice zákony,ako postupovať pri prijimaní – že sa zamestnávateľ nesmie spýtať na vaše živ.podmienky, dieťa … no žiaľ ako sam= píšete opak je pravdou. KRUTOU PRAVDOU. Vobec ich nazaujíma vzdelanie, či kde ste pracovali, či ste kreatívna. Zaujíma ich vek, stav – vydatá a detičky. Detičky. No jasné,že detičky, ved od nich sa všetko odvíja. Oni vyrastu a budu dalšimi produkujucimi ľudmi, ktorí budu zarábať na štát a vládu,aby sa mala dobre. No a my sa kedy budeme mať dobre ? Závidme tým ženám, ktoré toto nepoznajú ako i píšete. No žiaľ, je to len v pár prípadoch. Hlavne v zamestnaniach, ktoré sú skor kancelárske, či bankové. Ostatné povolania, ženy, ktoré pracuju na smeny, v pohostinstvách, potravinách takzvané tie najhoršie práce a málo platené práce, najvaic vybehané a náročné na výdrž, únavu i rozsah prác….práve tie sú najmenej chápané. A pritom sú i po psychyckej i fyz.stránke možno viac vyťažené,ako také bankové manažerky,či ekonomky, ktorá má svoju prácu a nič navyše. Podá výkon, no nemusi už upratovať, umývať, zásobovať, nosiť, vykladať, behať s táckou….no taká obyč. predávačka musi všetko. A ešte je jej odopierané i to málo- byť doma občas s bábom, donosiť dieťatko v podmienkach,ktoré sú pre tehotné upravené, či len skrátiť jej prac.dobu. Ako nejedná píšete v iných krajinách je to iné. Ci už upravený prac.ča
Uz som to ciastocne pisala v niektorej diskusii, ale neda mi, musim zasa. Pocas materskej dovolenky ma oslovil moj byvaly sef , ze ci by som nechcela nastupit do prace, ked mala mala 9 mesiacov. Sam mi ponukol, ze mozem chodit do prace aj s malickou, pripravil tam jednu miestnost, v ktorej je postielka, stol na prebalovanie a v kancelarii mam koberec a krabicu s hrackami. Niekedy su hracky rozhadzane vsade! Vsetci vo firme maju trpezlivost s detmi. Dost vela prace sice robim doma po veceroch, ale aj tak sa s takymto pristupom k detom clovek len tak nestretne. Chodim do prace podla potreby, vacsinou tak 3-4 hodinky denne. Ninka to zvlada tiez v pohode.
jaj babenky a mna to caka, predtym som mala pracu, aj oznamenie o MD bolo v pohode, ale pocas RD som dala vypoved… Takze od septembra zacnem novy kolotoc hladania
Neviem preco je u nas taky NEGATIVNY postoj k detom… Niekde normalne vidno, ako tie deti „zeru“… vychadzaju v ustrety… tu mam pocit ani nedaju sancu dohodnut sa
Bodaj by sa to cele zmenilo…
Mozno by stacilo zamestnavatelov nejak MOTIVOVAT… nejaky prispevok alebo znizene odvody alebo co… ako napr.motivuju zametsnavatelov, aby si brali do prace imobilnych a pod.
Ale to si musime pockat na novu vladu
Tiež poznám tie otázky o priateľovi a zakladaní rodiny. Najmä na východe. Najradšej by mali babu do 25, VŠ a odrastenými deťmi… (no comment)
Teraz žijem pri Blave, som vydatá a chystáme potomka (ale ešte nie som „v tom“). Pripravovala som sa v podstate systematicky, lebo som vedela, že to môže byť prekážkou. Vystriedala som niekoľko zamestnaní, kým som sa dostala do veľkej firmy, kde MD problém nie je. Akurát ma mrzí to, že zamestnávateľ drží miesto len rok. Podľa mňa by to malo byť dlhšie, alebo by mal garantovať rovnaké podmienky (prac. dobu, miesto vykonu prace…). Mne sa napr. môže stať, že sa vrátim na pobočku so smenami niekde na opačnom konci mesta, kde sa robí aj cez víkend a pod., pritom teraz robím v kancelárii s pružnou pracovnou dobou pon-pia, blízko mám kvalitné stravovanie (nie iba MC Donald alebo bufet), potraviny, stanicu (nežijem priamo v Blave, tak je to veľké +). Pracovala som na tom, aby som nerobila cez vikendy a môže to vyjsť úplne nazmar… Teraz som spokojná, akurát by som si rada v tehotenstve skrátila úväzok. Vraj sa to dá po dohode so šéfom. Tak si držím palce, aby to vyšlo.
Ešte ma mrzí jedna vec – bez hypotéky dnes mladý človek nemá šancu bývať. Daň za vlastné bývanie je „odloženie“ dieťaťa do jaslí po 6 mesiacoch (vtedy tuším nastupuje tých 4500 materskej). Je to smutné.
plne s vami suhlasim, malo by sa s tym nieco spravit.. ja som chvalabohu nemala problem oznamit zamestnavatelovi ze som tehotna, ale ked som si este predtym hladala pracu, mala som problem, bola som novomanzelka a hned nas upodozrievali, ze cochvila budeme mat babo a vlastne je zbytocne ma prijat aj ked ma chceli, lebo „hrozilo“ dietatko.. poznam kamosky ktore kvoli tehotenstvu mali obrovske problemy.. a to este nehovorim co budem robit ked budem chciet znova pracovat.. do povodnej prace sa vratit nemozem lebo sme sa medzitym prestahovali, a na pohovoroch uz teraz ocakavam odmietnutie kvoli malemu dietatu.. ako sa ma vsak mlada rodina uzivit ked si matka nemoze najst pracu lebo ma dieta?? budem rada ak by pani ministerka volaco vymyslela, tato tema je velmi dolezita a dufam ze bude vybrana..
Hm, dievcata, mate pravdu… Zazila som to i ja na par pohovoroch – kedy planujete rodinu? No mam aj opacnu skusenost: na mojom ostatnom pracovisku tu na SK som mala zmluvu na 1 rok a priamym nadriadenym mi bol Rakusan. Po necelych 8 mes. som mu oznamila, ze budem mamou a on mi navrhol predlzenie zmluvy na dobu neurcitu (dobre citate!!!) s tym, ze ma na tom mieste, ktore som zastavala chce a pocka. Dokonca sme sa dohodli, ze cast prace budem moct vykonavat doma. Nakoniec to dopadlo uplne inak vdaka kolegyni, ktora robotu prebrala po mne, ale to uz je o slovenskej zavisti. Takze teraz som doma s 15 mes. pokladom, ktory nemienim tak skoro opustit a zivim sa ako zivnostnik – prekladatel…
Velmi dobre poznam ten pocit, ked vecer tusite, ze do rana bude mat vase dieta horucku a rano ostanete najpravdepodobnejsie doma a hrozite sa predstavy, ze budete musiet hovorit so sefom a oznamit pripadnu OCR. Uz vidite v duchu tvare vasich kolegov – opat je doma s tym „deckom“. Po cely cas co boli moje deti vo veku, ked schytali kazdu nadchu ci chripku alebo anginu, ktora ficala v detskom kolektive, som bola nervozna a nesvoja, mala som zly pocit v praci, ked som oznamovala OCR alebo ked som sa vracala po „oddychu“ spat do prace. Takisto som sa stretla s odmietavym pristupom ku mne ako ku matke viac deti na prijimacom pohovore, co som riesila neskor ako „zbehla uchadzacka o zamestnanie“ nepriznanim alebo skor nespomenutim tejto skutocnosti. Preco aj? Je hanba, ze v dnesnej dobe u nas vladne nazor, ze perspektivna matka nie je vhodnym /ci dostatocne vykonnym?/ zamestnancom pre niektorych /vacsinu/ zamestnavatelov. Asi to este dlho potrva, kym sa zeny-matky dockaju zaobchadzania zo strany zamestnavatela, ake im pravom nalezi. /Co keby si tu zili sami muzi-manazeri, riaditelia, veduci…. toto su ich predstavy????/
Ja síce osobnú skúsenosť s touto formou diskriminácie zatiaľ nemám, ale to asi len preto, že doteraz som si vždy našla spôsob, ako z práce nevynechať. V priebehu druhej polovice minulého roka bol syn veľmi často chorý a vyústilo to až v operáciu (odstránenie krčných a nosných mandlí). Keď mal teptoty, v noci som okolo neho „kmitala“ ja a cez deň moja mama, ktorá našťastie pre mňa nepracuje. Abolútne však súhlasím s názorom, že žena-matka je v podstate potrestaná za to, že tomuto štátu porodila budúceho potenciálneho daňového poplatníka. Moja mama hovorí, že vraj to tak bolo vždy. Keď niektorá žena častejšie „maródovala“ s deťmi, už na ňu zazerali, že to robí náročky. Keď bol syn ešte mladší, ochorel tesne pred Vianocami. Normálne ma rozbolelo brucho pri myšlienke, že ma budú upodozrievať, že som si to vymyslela, lebo si potrebujem upratať a nakúpiť na Vianoce. Keby som nemala mamu, som v háji.
Aj ja to poznam. Takmer na kazdom pracovnom pohovore sa ma pytali, ci mam priatela. „A viete, ako to chodi-vydate sa, budete mat deti, budete s nimi doma.“
Na dalsom pohovore: „Dufam, ze nie ste tehotna, nieze by sa nezislo, zvysit populacnu krivku, lebo nas ti cierni prevalcuju, ale viete, my Vas potrebujeme.“
A ked som tam davala vypoved, tak som prisla s malou dusickou a bolo mi povedane: „Uz som si myslela, ze ste tehotna, lebo viete ja som tu uz na vsetko vytrenovana“
A takto by som mohla este pokracovat.
Vsetky kamosky to hovorili svojmu nadriadenemu so strachom, ako bude reagovat, ako keby spachali nejaky zlocin, pretoze v nasom state nas pracujuce zienky ignoruju, ale ked je treba pridat pracu, tak vedia, kam sa obratit. A materstvo je neviem az na kolkatom mieste u niektorych podnikatelskych jedincov.
Mas uplnu pravdu Marcela,konecne by mali byt viac ustretovy k mamickam,ci tehotnym zenam.Ja zijem v anglicku,pracovala som rok potom som otehotnela,od 4 mesiaca som si skratila hodiny zo 40 na 30,aby som mala viac volna a nerobila som tazke prace.Od 6 mesiaca som nastupilana matersku.Tu mi vyplacali prvych 6 tyz.90 percent s platu a potom kazdy tyzden asi 50 percent.Platena materska je na pol roka a druhy polrok mas stale narok ostat doma s tym,ze ti zamestnavatel drzi povodne miesto.Potom sa musis rozhodnut ci nastupios ,alebo este ostanes doma.