Ako nám škola pomohla (a ani o tom nevie)

Som mamou, ktorá má v pestúnskej starostlivosti dve deti. Naše deti toho veľa v ranom detstve zmeškali a potrebujú si to doháňať dodatočne. Rodičia, s ktorými som sa stretla na kluboch náhradných rodín, i mimo nich, mi spomínali, ako sa im deti po príchode do rodiny začali “rodiť” a “liahnuť” z deky, z periny, z pulóvra … Akoby si potrebovali pripomenúť svoj príchod na svet, identifikovať sa s novou rodinou, do ktorej odteraz patria. Všetko to dáva veľký zmysel a psychológovia v tom nových rodičov vždy veľmi podporujú. U nás sa však niečo také nikdy nekonalo. Neviem, či to bola naša chyba a v začiatkoch sme nedokázali spoznať, o čo deťom ide, alebo či mali naše deti (hlavne starší 9-ročný Tonko) také zamknuté srdiečka, že sa báli niečo podobné vôbec vyskúšať.
Za posledné dva mesiace však nastal obrat, za ktorý vďačíme najmä škole. Tonkova pani učiteľka má asi rada motýle, lebo im vymyslela nasledujúci projekt: pre každé dieťa kúpila malú húseničku, ktorá bývala v malej priesvitnej škatuľke napchatej lístočkami. Keď sa húseničky dobre napapkali a stučneli, začali sa kukliť a teraz už visia v škatuľkách a všetci netrpezlivo čakajú, až sa z nich stanú motýliky. Nielenže každý deň teraz počúvame správu o kukličke, ale aj nám sa tu na koberci v obývačke každý deň niekoľkokrát zakukľujú do deky dve (veď sestrička sa nedá zahanbiť) “húseničky” a potom sa pomalým a vždy iným spôsobom liahnu ako mladé motýliky. Motýlikom sa pri liahnutí nesmie pomáhať (poškodili by sa im krídelká), ale nič nám nebráni znova a znova prejaviť obrovskú radosť nad tým, čo a ako krásne sa nám “vyliahlo”. Dnes ráno mi prišiel Tonko do postele povedať, že už majú v škole dva vyliahnuté motýliky a jeho Obi už vystrčil nôžku. Vliezol pod perinu, pritúlil sa ku mne chrbtom a rozprávali sme sa o tom, ako asi bude jeho motýlik vyzerať.

Príroda má svoje spôsoby, ktoré nás často prekvapia. Niekto je v kukličke dva týždne a niekto osem rokov.

Zuzana
Zdroj: Nebyť sám 4-5/2005

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...