Nosí moja babka okuliare?

Keď dieťa dospieva, často sa pozerá do svojej minulosti, skúma, ako sa mení, na koho sa podobá, hľadá súvislosti s tým, ako sa menili jeho rodičia, prarodičia.

Sama si pamätám, že v období dospievania som si často prezerala rodinné fotografie u starých rodičov. Ako veľmi bolo pre mňa v tom období dôležité utvrdiť sa, kam patrím, kto je moja rodina, moji predkovia.

Deti v náhradných rodinách väčšinou túto možnosť nemajú. Často nemajú žiadne fotografie zo svojho útleho detstva, nieto ešte obrázky svojej biologickej rodiny.
Fotografie našich rodín si pozerajú so záujmom, ale akoby to zároveň bolo objavovanie toho, že im niečo chýba – teda väzby bytostne späté s ich biologickou rodinou a jej predkami. Ako vyzerá moja mama? Podobám sa na ňu? Čím bol môj dedo? A čo babka? Zdedila som niečo po nich?

Nebude mu mať kto pripomenúť

Čím staršie je dieťa, ktoré je do rodiny prijaté, tým má viac zážitkov, na ktoré raz bude spomínať, ale nebude mu ich mať kto pripomenúť, oprášiť. A vtedy prichádzajú ďalšie otázky. Mal nás vôbec niekto rád? Pamätá sa na mňa niekto? Alebo sa o nás starali len preto, lebo to bola ich práca?
A vám neostáva nič iné než hľadať s dieťaťom jeho minulosť. V súdnom rozhodnutí nájdete nejakú adresu rodičov. Ale prídete na miesto a tam nájdete len zbúranisko, nijakú minulosť. Pátrate po domovoch, ale tam nájdete len pár strohých záznamov.
Keď bola dcéra menšia, hovorievala, že je mimozemšťan. Vždy sme to brali ako vtipnú poznámku, ako dôkaz živej fantázie.
Teraz s odstupom času začínam chápať, ako sa asi cítila.
Bola naučená na iné prostredie, na iných ľudí, iné správanie, nepodobala sa na nás. Proste asi sa cítila v neznámom prostredí ako mimozemšťan.

Až rokmi dospievania, ošľahaná vetrom a búrkami, prichádza na to, čo našla a získala, ale aj na to, čo stratila.
Myslím si, že minulosť, či už stratená alebo neporozumená, má veľký vplyv na to, že sa naše deti nevedeli začleniť do spoločnosti, nie vždy “zapadli”, hoci sme sa o to tak veľmi usilovali.
Ak nám záleží na budúcnosti našich detí, musia si nájsť svoju minulosť, aby sa s ňou vysporiadali a mohli si budovať svoju vlastnú budúcnosť.

Národ bez histórie zaniká, nemá z čoho čerpať ani na čom stavať.

Človek bez minulosti blúdi, nevie sa zaradiť, akoby nemal z čoho čerpať ani na čom stavať.

Beata Konkoliová

Zdroj: Nebyť sám