Kto by to nepoznal? Dieťa nechce ísť spať, chce sa hojdať, dojčiť, hrať sa s maminými vlasmi, hladkať ockovu ruku, a keď naveľa naveľa po hodine uspávania konečne zaspí a vydýchnete si, že tú tortúru už máte za sebou, počas noci sa dieťa zobudí niekoľko krát a dožaduje si znova podobné uspávanie. A tak stále dokola. Nikto sa nemôže dobre vyspať. A spánok je predsa jedna z našich najzákladnejších potrieb.
Čo s tým?
Teraz máte dve možnosti: buď budete pokračovať ako superhrdinovia (veď to prejde, dieťa vyrastie, ja to vydržím, musím byť dobrou mamou/otcom,..) alebo niečo spravíte. A to niečo sa nazýva nahradenie nesprávnych spacích návykov správnymi alebo tréning spania. V našej kultúre sme nastavení zväčša zvládať, nespať, a naozaj dať zo seba fyzické i psychické maximum. V Británii alebo Nemecku je najobvyklejší postup prístupom Cry -it-out. O čom to je?
Cry it out alebo No tears
Vo všeobecnosti sú dva smery tréningu spania. Prvý sa v angličtine nazýva „cry-it-out“ (metóda kontrolovaného plaču), druhý smer „no-tears“ (metóda bez sĺz).
- „Cry-it-out“ je akákoľvek metóda používaná pri tréningu spania, pri ktorej rodičia nechajú dieťa plakať určitý čas pred tým, ako ho upokoja.
- „No-tears“ prístup predstavuje akúkoľvek spánkovú metódu, pri ktorej rodičia okamžite odpovedajú dieťaťu, keď plače.
„Cry-it-out“ alebo metóda kontrolovaného plaču
Ľudia si väčšinou myslia, že pri metóde „cry-it-out“ rodičia nechajú svoje dieťa plakať samé v postieľke v izbe až dovtedy, kým vyčerpaním nezaspí alebo sa nepovracia a podobne.
Je pravda, že ho nechajú plakať, ale len na určitý, vopred stanovený čas pred tým, ako ho prídu uistiť a upokojiť. Napríklad otec príde po troch minútach a pohladká dcérku a povie jej, že teraz je čas ísť spať a keď sa vyspinká, tak sa spolu budú hrať.
Táto metóda predpokladá, že „vedieť sám zaspať“ je zručnosť ako ktorákoľvek iná a keď dáte dieťaťu príležitosť, naučí sa ju. Ak dieťa vie, ako sa upokojiť samé, urobí tak, keď sa v noci zobudí.
Plakanie tu nie je cieľom, ale, bohužiaľ, je zvyčajne nevyhnutným sprievodným javom. Zástanci však tvrdia, že krátkodobý stres sprevádzaný prejavom sĺz je vysoko prevážený dlhotrvajúcimi výhodami – spokojné dieťa a rodič, pretože sa všetci dobre vyspia.
Každé dieťa sa vie naučiť spať
Jeden z najznámejších predstaviteľov „cry-it-out“ metódy je pediater Richard Feber. Ferberov prístup je tak známy, že sa stal synonymom pre „cry-it-out“ metódy.
My si tu však rozoberieme metódu iných autoriek – Kast-Zahn a Morgenroth, ktoré napísali knižku „Jedes Kind kann schlafen lernen“ (Každé dieťa sa vie naučiť spať“). Autorky vychádzajú z Feberovej metódy, ale ich prístup je už jemnejší. Zdôrazňujú, že rôzne návyky pri zaspávaní môžu viesť k rôznym problémom počas spánku.
Rodičia často neurčia žiadny denný a nočný rytmus a pravidelnosť, ktoré deti potrebujú, aby si mohli nastaviť vnútorné hodiny. Dôležité je preto upraviť aj čas, kedy deti chodia spať, prípadne ich budiť, keď spia dlho alebo keď doháňajú nočný spánok počas dňa. Podľa nich, neskorý spánok počas dňa vedie vždy ku problémom s večerným zaspávaním a nočným spánkom. Podporujú rituály pri zaspávaní a nezabúdajú ani na pozitívny kontakt s dieťaťom pri ukladaní do postieľky- posilní to v ňom pocit bezpečia a istoty.
Ako na „cry-it-out“ metódu?
Tu je pár tipov, keď chcete vyskúšať metódu „cry-it-out“:
1/ Vek dieťaťa
Dieťa musí byť fyzicky a emocionálne vyspelé, aby bolo schopné prespať celú noc. Túto metódu nemôžeme skúšať na trojmesačnom bábätku, ktoré sa ešte dojčí počas noci.
Vo všeobecnosti sa odporúča začať až po šiestom mesiaci. Čiastočne aj preto, že nikdy neviete presne, prečo sa dieťa v noci budí. Ak je vo vývojovom špurte, môže byť mimoriadne hladné. A čiastočne aj preto , že deti mladšie ako šesť mesiacov veľmi dobre reagujú na druhý- „no-tears“ prístup.
Čo môžete však urobiť, keď máte dieťa mladšie ako šesť mesiacov je, že budete dodržiavať pravidelnosť pri dojčení a spaní. Je pravda, že do pol roka sa spánok veľmi mení, ale dá sa odsledovať a trošku tým aspoň podporiť.
2/ Priebeh a plán
Premyslite si postup príchodov a odchodov, koľko to bude trvať prvú noc, druhú a pod. Intervaly sa zvyšujú každú nasledujúcu noc, napríklad prvú noc začnete s 5 minútami, ďalšiu s 10 a podobne. Kast-Zahn a Morgenroth odporúčajú nasledovne:
Dieťa uložte do postieľky, pohladkajte a uistite ho o svojej láske. Môžete hovoriť zakaždým jednu formulku: „Maminka Ťa má veľmi rada. Som tu pre Teba. Teraz je čas spať. Dobrú noc.” Keď dieťa uložíte do postieľky, už ho nezdvíhajte na ruky. Keď sa vraciate do izby dieťa upokojiť, tiež ho už nezdvíhajte, len povedzte formulku a zostaňte krátko, napr. dve minúty.
3/ Tímová práca – už len vydržať
Zjednoťte sa na pláne a priebehu s priateľom, manželom,…
Keď raz začnete s metódou, vydržte. Pre dieťa nie je dobré, keď ju robíte štyri dni, potom to už nevydržíte, vrátite sa ku starým spôsobom uspávania a potom to znova skúsite. Je len z toho zmätené, nemá sa o čo oprieť a nevie, čo očakávať.
Prvé dni sa pripravte na to, že nebudete dobre spať, lebo dieťatko sa bude často budiť a môže byť nepokojné. Keď to nejde, počkajte niekoľko týždňov a skúste znova. Pri kríze si treba uvedomiť cieľ – aby vaše dieťa a vy dobre spalo.
Čo zvážiť pred tým, ako začnete skúšať cry-it-out
Ak sa rozhodujete, či metódu „cry-it-out“ vyskúšať, berte do úvahy vek dieťaťa, dieťa samotné (či je v dobrej nálade, či nie je choré) a samozrejme vás či vašu rodinu (či ste už na pokraji svojich síl a pod.).
Na základe týchto informácii sa môžete rozhodnúť, či chcete vyskúšať metódu, ktorá je rýchlejšia, ale s viac slzami, alebo tú pomalšiu s menej slzami – ak ste priklonení viac druhej možnosti, potom si prečítajte viac o metóde „no-tears“.
Referencie a odporúčania:
- https://www.babycenter.com/0_baby-sleep-training-cry-it-out-methods_1497112.bc?showAll=true
- https://en.wikipedia.org/wiki/Ferber_method
- https://weissbluthmetoda.wordpress.com/
- https://www.mamadar.sk/fotky8875/Kazde-dieta-sa-vie-naucit-spat.pdf
- https://www.familienkongress.de/fk03/PDFs/Kast-Zahn.pdf
- Richard Feber (2006): Solve Your Child´s Sleep Problems
