„No-tears“ alebo metóda bez sĺz

Mgr. Katarína Greškovičová 7

Po kontroverznej metóde „cry-it-out“ (metóde kontrolovaného plaču), ktorú spropagoval hlavne Ferber (avšak má už nasledovníkov, ktorú ju zjemnili a „poľudštili“), vznikol prístup „no-tears“ (bez sĺz).

„Vznikol“ je však silné slovo, pretože táto metóda využíva všetko, čo je pre dieťa a rodiča prirodzené. Byť blízko pri dieťati, túliť ho, dojčiť, hladkať, jednoducho vyjadrovať mu lásku fyzicky.

Môžeme povedať, že pri tejto metóde sa snažíme načúvať svojim inštinktom. Ak si však niekto myslí, že táto metóda bez sĺz je skutočne bez sĺz, veľmi sa mýli. Aj pri tejto metóde deti plačú. Rozdiel je len v tom, ako rodičia na tento plač reagujú.

Zástanci tejto metódy tvrdia, že ukladanie na spánok je skvelou príležitosťou na vytvorenie puta a vzťahu s dieťaťom vďaka jemným a príjemným zaspávacím rituálom.

Pri tejto metóde rodičia okamžite odpovedajú na detský plač (tzn. prídu za ním, oslovia ho a pod.) a snažia sa svoje dieťa upokojiť rôznymi aktivitami– dojčením, hojdaním, zdvihnutím dieťaťa a podobnými fyzickými aktivitami. 

Tento prístup vytvára pozitívne spánkové asociácie a do budúcna zdravé spánkové  návyky. Odporcovia „no-tears“ však vytýkajú tejto metóde, že vytvára dieťa závislé na rodičoch, ktoré sa nevie samé upokojiť. 

Tréning „no-tears“  v porovnaní s „cry-it-out“ trvá dlhšie. Na druhej strane je však menej traumatický ako pre dieťa tak aj pre rodiča. Jedna z najvýraznejších predstaviteliek tohto prístupu Pantley argumentuje, že spánkové režimy nemôžete meniť bez dvoch vecí: plaču alebo času. Ona osobne si vyberá radšej čas.

Tipy a triky pre lepšie spanie a zaspávanie podľa metódy bez sĺz:

1. Využite biologické hodiny vášho dieťaťa – biologické hodiny vášho dieťaťa majú silný vplyv na fázu spánku alebo bdenia. Pomôžte preto dieťaťu vytvoriť si vnútorné hodiny podľa toho, ako nastavíte čas spánku a vstávania. Dávajte ho spať, keď je unavené a zároveň unavte ho, aby išlo spať.

2. Dodržujte stále rovnaký čas spania a vstávania – ukladajte dieťa spať skoro (od 18:30 do 19:30 hod).  Nenechávajte ho hore dlho, pretože potom je už veľmi unavené, aby zaspalo. Všímajte si, kedy je unavené a hneď ho dajte do postieľky. Ak vaše dieťa chodí spať  o 21:30 hod, posuňte čas každý deň o niekoľko minút dopredu (napr. štvrť  hodinu). Zmeny robte postupne a pomaly, aby sa dieťa stihlo adaptovať na nový režim.

3. Zaveďte pravidelné spánky počas dňa – denné spánky sú tým dôležitejšie, čím je dieťa mladšie. S postupom dňa môžete sledovať zmenu nálad  svojho dieťaťa. Ak začína byť okolo obeda alebo po obede mrzuté, nesústredené, pomalšie, veľa sa potkýna a pod., je už zjavne unavené. Takémuto dieťaťu treba ešte poobedňajší spánok.

4. Zaveďte rovnaký zaspávací rituál, pretože rituál poskytuje bezpečnosť. Rovnaký zaspávací rituál pomôže vášmu dieťaťu  prejsť zo stavu bdenia cez upokojenie do stavu zaspávania alebo spánku. Okrem toho jednotlivé úkony (kúpanie, obliekanie, dojčenie, masáž apod.) pomôžu aj vám. Môžete zapnúť autopilota v čase, kedy ste najviac unavená.

5. Vymyslite si nejaké kľúčové slová, ako ich Pantley nazýva, ktoré budú signálom pre vaše dieťa, že je čas ísť spať. Opakujte ich zakaždým, keď treba dieťa upokojiť.

6. Vytvorte príjemné prostredie – miesto, kde dieťa spí, je veľmi dôležité. Zamerajte sa na samotnú postieľku, jej matrac,  perinky, teplotu izby, pyžamo, samotnú izbu a pod. Všetko by malo byť príjemné a malo by dieťatko vítať.

7. Poskytujte správnu výživu – jedlo môže ovplyvniť hladinu energie a ospalosti. Pred spaním sa preto vyvarujte jedlám, ktoré majú vysoký obsah cukru a proteínov. Správna dávka vitamínov tiež pozitívne ovplyvňuje spánok dieťaťa. Okrem toho dieťaťu doprajte dostatočne veľa jedla a tekutín počas dňa, aby sa počas noci nebudilo hladné.

8. Pomôžte svojmu dieťaťu byť zdravé a fit – doprajte dieťaťu veľa dennej fyzickej aktivity, ale pred spaním sa jej vyvarujte, keďže pohyb je stimulujúci a dieťa nabudí miesto toho, aby ho uspalo.

„No-tears“ = základná výbava rodiča

„No-tears“ môžete začať so svojim dieťatkom od narodenia, nakoľko je prirodzená a nevyžaduje nič špeciálne. Akú techniku z metódy bez sĺz si zvolíte, je len na vás. Či využijete uspávanie dieťaťa na rukách, dojčenie, či masáž.  Čokoľvek, čo dieťaťu, vám a vašej rodine vyhovuje. Každé dieťa je iné a aj v tej istej rodine treba na rôzne deti „iný meter“. 

Odporúčania a linky

  • https://www.pantley.com/elizabeth/
  • https://www.askdrsears.com
  • https://sk.wikipedia.org/wiki/Biela

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (18 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ďakujem za tento článok aj reakcie mamičiek, nakoľko ma to podporilo v tom, o čom som bola vnútorne presvedčená, čím som sa pri staršej dcére aj akosi podvedome riadila, no o čom som pri mojej malej nezbednici začala pochybovať. A síce, či je správne uspávať ju častokrát aj hodinu. Moje pochybnosti pramenili z toho, že je pri zaspávaní až priveľmi akčná. Ešte raz ďakujem a som si už úplne istá tým, že metódu vyplakania nebudem ani skúšať. Čas nevrátim a pre nás obe je momentálne najdôležitejšie aby cítila moju lásku a blízkost, aby bola spokojná a v pohode a pre mňa je podstatné nepremeškať ani okamih kým mi to umožní a dovolí smile

  2. Ja som tuto metodu pouzivala automaticky bez toho ze by som o nej vedela, nenecham predsa dieta vrestat a ja budem niekde sedet a cakat kedy prestane, to su este socialisticke metody ktore mi vtlkala svokra do hlavy ze nechaj ho vyrevat lebo si zvykne na ruky a pod. Zjavne ked som bola ma nechavali vyrevat kedze do 3 rokov som poriadne nespala len revala,v jaslach som revala a este dlho som bola dost nesamostatna a cakala co povie mama a bez mamy sa nikam nepohla lebo sebavedomie nula bodov.

  3. Mam podobnu skusenost ako pehava. Mala som 3 deti za 2,5 roka a vacsinou sa mi podarilo uspat ich bez placu. Taktiez su teraz az prilis samostatne a zivotaschopne. Podla mna je to aj cesta ako sa mamicka prinuti sama seba odychnut. Ja som poobede chodievala s detmi spavat. Malinku som dojcila a starsim rozpravala rozpravku. Pospali sme si vsetci styria a lahsie sa ten kolotoc potom zvladal. Samozrejme boli dni, zvlast ked sme niekam museli ist, alebo mali starsi zdravotne problemy, ked babatko plakalo az kym nezaspalo, lebo som zatial riesila nieco akutnejsie. Ale nikdy to nebolo planovane a organizovane.

  4. neviem si dosť dobre predstaviť uplatňovanie tejto metódy pri dvojčatách. Prípadne čo so starším dieťaťom, čo má takisto svoje nároky. Dokedy sa tá metóda používa?

    1. Ťažko povedať, ako dlho to trvá. Môj prvý synček zaspával výhradne na rukách približne do päť mesiacov, samozrejme na prechádzke zaspal v kočíku, ale doma len na rukách. Potom už bol dosť veľký, nevedel si nájsť na rukách príjemnú polohu a tak zo dňa na deň začal zaspávať v postieľke sám, iba s cumľom.
      Druhá dcérka tak isto, pri zaspávaní dokonca musela byť v izbe sama, inak by sa chcela hrať.
      Tretia dcérka sa nosiť nechcela, stačilo nadojčiť a položiť.
      Ako by som však s takýmito nosivcami fungovala keby som mala dvojčiatka, tak to si neviem predstaviť ani ja. asi by som si poplakala spolu s nimi.

  5. Jsem velmi ráda, že čtu o této metodě, bylo mi vždy vyčítáno, že děti neusínají sami, ale nechtěla jsem je nechat vyplakat, takže jsme vždy byli někdo s nimi. Jsou samostatní, nejsou závislí na rodičích, i když je jim naše blízkost příjemná. Jsem za tuto metodu na 100 procent. určitě se mi to jednou vrátí.

  6. tak takto fungujem s deťmi už 15 rokov a hoci to chce čas a rešpektovanie aj osobnosti dieťaťa /tiež máme aj spavcov aj nespavcov/, žiadne z nich nie je závislé na rodičoch – ba skôr naopak, sú neuveriteľne samostatní /až príliš 🙂 na môj vkus) a vedia si sami obhájiť svoju pozíciu kdekoľvek. Pre mňa je vzťah a jeho budovanie aj pri zaspávaní viac, ako „akože“ získaný čas…. lebo všetko má svoj čas… a ak ma dieťa potrebuje, hoci je to náročné, viem, že sa mi to raz vráti.

Pridaj komentár