Staráme saDenný režim a návyky

Dilema mamičiek - nechať dieťa spávať vo vašej posteli?

 Marcela Beňová   25.07.2018   0

Po príchode novonarodeného bábätka sa zmení veľa vecí. Čerstvá mamička sa nechce dieťatka ani na chvíľu vzdať a túži ho mať pri sebe neustále. Hneď prvý večer, ktorý strávi žena po pobyte v pôrodnici sa objaví veľká dilema - nechať dieťatko spať pri sebe alebo ho na noc ukladať do vlastnej postieľky?

shutterstock

 

Spoločné spanie má svoje výhody

Bábätko strávilo s matkou deväť mesiacov, preto je preň intenzívna blízkosť veľmi prirodzená. Rovnako to cítia mnohé mamičky. Chcú si dieťa pri spaní pritúliť, dávať naň pozor, v noci ho nadojčiť a reagovať na jeho plač, kedykoľvek to bude potrebovať.

Maličké bábätko sa takmer nehýbe a poslušne pri mame leží celú noc. V noci sa spočiatku budí na plač, ale to sa dá odpustiť, pretože pravidelné dojčenie je alfou a omegou jeho života.

Výhody v spoločnom spaní vidí aj dvojnásobná mamička Pavlína:

„Mám dvoch chlapcov a obaja spia s nami v posteli. Jeden má dva a druhý štyri roky. Nevidím v tom problém, miesta máme hromadu. Raná sú úžasné. Do vlastných postieľok pôjdu, keď príde správny čas. Užívam si to a chlapci spia bez strachu a prirodzene.“

Naviac mama si ušetrí nespočetné množstvo energie, ktoré by ju stálo vstávanie z postele a nočné prechádzky po spálni. Plačlivé bábätká zas v blízkosti matky neprežívajú stres z odlúčenia, majú kvalitnejší spánok a spoločné spanie im pomáha k lepšej adaptácii. 

Mamičky, ktoré spia spoločne so svojím novorodencom, zdôrazňujú, že tak rozvíjajú silnejšiu a intímnejšiu väzbu, sú oveľa citlivejšie na potreby dieťaťa a samozrejme, spoločný spánok je jedným zo základných pilierov vzťahovej výchovy.

„Malá spí so mnou od narodenia. Možno je to chyba, ale máme spolu veľmi silné puto. Keď spí popoludní sama, stále ju kontrolujem. Keď sa v noci prevaľuje, tak sa dobre nevyspím, každý jej pohyb ma prebudí.

Možno je lepšie neučiť do spoločnej postele, ale zato sa dlhšie vyspíme. Keď zaplače, položím na ňu ruku a spí ďalej,“ hodnotí spánok v spoločnej posteli mamička Vladka.

shutterstock

 

S vekom pribúdajú komplikácie

Po prvých mesiacoch, keď sa mama aj dieťa prispôsobujú spoločnému fungovaniu a bábätko si ešte len hľadá denný a nočný režim, prichádzajú prvé noci bez vstávania a nočného dojčenia. Mamička sa konečne vyspí, ale tu sa začína nový problém. Dieťa zvyknuté na manželskú posteľ si už noc bez matky nedokáže predstaviť. 

Malý spoluobyvateľ manželskej postele si neraz na spanie s rodičmi zvykne tak, že potom odmieta spať vo vlastnej posteli. To so sebou prináša stavy nervozity a vyčerpania.

Mama a otec, unavení po celom dni, sa nedokážu vyspať, pretože dieťa v spánku „putuje“ po celej posteli, neraz zobudí mrnkaním oboch rodičov a tí sa dolámaní po celej noci začínajú takéhoto spôsobu spania obávať.

Niektoré deti sa po roku, keď zaspávali pri mame, odmietnu zahniezdiť vo vlastnej posteli, nieto ešte vo svojej izbe. Mnohé deti sa takto zvyknú usídliť v spálni na celé roky. Zlú skúsenosť so spoločným spaním má aj mamička Alžbeta.

„Ja som spávala s bábom v objatí. Myslela som si, že mu to nemôže uškodiť, práve naopak. Až po čase vidím, že to bolo zlé rozhodnutie. Malý má sedem rokov a spí stále so mnou.

Neviem, ako ho naučiť spávať samého. Skúšala som to všelijako, ale vždy bol do hodiny pri mne. A navyše vždy musí mať ruku pod hlavou, ako keď bol maličký. Takže za mňa po vlastnej skúsenosti dieťa samé v postieľke.“

shutterstock

 

Vo vlastnom hniezde

Každá mamička sa nakoniec o spoločnom spánku rozhodne podľa toho, čo jej bude našepkávať vlastná intuícia a samozrejme, podľa nočného spánku bábätká.

Niektorí drobci nabehnú po pár mesiacoch na vlastný režim a vo chvíli, ako ich položíte do postieľky, spi ako anjelici. Iní nebudú v noci bez mamy ani za svet. No a nájdu sa aj deti, ktoré zaspia len pri mame, ale potom ich stačí preniesť do vlastnej postieľky, kde vydržia až do rána. 

Určitou alternatívou pre každú mamu, ktorá sa chce vyspať, ale nechce nechávať dieťa v postieľke samé, je doplniť manželskú posteľ o bočnicu. Tá je podobná detskému hniezdu, ale jedna jej strana zostáva otvorená.

V bočnici bude dieťatko spať vo vlastnom priestore, avšak stále v blízkosti mamy, ku ktorej sa môže kedykoľvek pritúliť. A rodičom tak zostane dostatok priestoru na spanie vo vlastnej posteli.

S bočnicou má skúsenosť aj mamička Eva: 

„Na bočnicu nedám dopustiť od narodenia. Syn sa budil päťkrát za noc a v postieľke nedokázal zaspať. Tak sme kúpili bočnicu a prisunuli ju k posteli. Malého som v noci uspávala dojčením, neskôr len držaním za ruku.

Trvala som na tom, aby mal svoj priestor, aj keď pri nás. Aj vďaka tomu sa od roka a pol rýchlo naučil na vlastnú posteľ. Dobre, možno k tomu pomohla aj prikrývka a vankúš s Peppom Pigom.“

A aký je váš názor na spoločné zaspávanie s deťmi? Trváte na vlastnej postieľke, alebo sa o miesto v manželskej posteli radi podelíte?

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 3.0 z 5. Celkom 3 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Marcela Beňová

Vášnivo rada píšem, inšpiráciu zbieram najmä doma. V tom mi pomáhajú moje dve malé slečny. Voľné chvíle trávim najradšej pri knihách, kvalitných filmoch a na dobrodružných výpravách s rodinou. Nikdy neodmietnem kávu a dobrý rozhovor.
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP

Mikulášska súťaž o balíčky:

Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised