Nechať dieťa pri zaspávaní vyplakať?

Spánok malých detí je nekonečnou témou na výmeny názorov, na hádky, na hľadanie „spánkových koučov“, na pokusy na vlastných deťoch.

Dostal sa nám do redakcie preklad článku, ktorý popisoval výskum austrálskych pracovníkov, ktorí učili rodičov, aby nechali svoje deti vyplakať pri zaspávaní. Pri jeho čítaní ma miestami mrazilo – nuž ale výskum je výskum … napadali mi dve myšlienky.

Jedna bola o tom, či by som svoje deti „poskytla“ na takýto výskum. Napriek tomu, že sme sa kedysi s kamarátkami psychologičkami v študentských rozmaroch zabávali na tom, ako na svojich deťoch budeme robiť svoje longitudinálne štúdie – určite by som svoje deti na takéto čosi nedovolila použiť.

Dávno dokázané

Druhá myšlienka, ktorá mi napadala, sa týkala výsledku výskumu, ktorý testoval metódy, ktoré boli už predtým veľa razy spracované. Aj na našich stránkach máme k spánku a rôznym nácvikovým metódam niekoľko článkov. Trošku mi to prišlo ako výskum pre výskum – ktorý aj tak potvrdil dávno dokázané.

Výskum hovorí o údajne novej metóde tréningu spánku, počas ktorého by rodičia mali nechať svoje dieťa plakať, až kým nezaspí. Štúdia tiež tvrdí, že táto metóda nespôsobuje bábätkám stres alebo trvalé citové problémy.

Na výskume spolupracovalo 43 párov rodičov, ktorí mali deti vo veku 6. – 16. mesiacov a tieto deti mali problém so spánkom.

Vo výskume porovnávali 3 skupiny detí. Metóda Crying it out bola odskúšaná na 1/3 rodičov. Spočívala v tom, že rodičia museli opustiť miestnosť, kam uložili spať svoje dieťa, do jednej minúty od uloženia dieťaťa do postieľky. Pokiaľ dieťa začalo plakať, mali čakať dlhšie a dlhšie kým sa vrátili to izby za ním.

	Chcete sa dozvedieť viac o Cry-it-out metóde?

Ďalšia tretina rodičov mala s deťmi skúšať novšiu metódu – Bedtime fading. Táto metóda odporúča dať dieťa do postele skôr, ako obvykle zaspí a umožňuje rodičovi zostať v miestnosti, kým dieťa zaspí.

Posledná tretina rodičov tvorila kontrolnú skupinu a nepokúšali sa nijako trénovať spánok svojich detí. Namiesto toho dostali informácie o dojčenskom spánku (z článku nie je jasné, o aké informácie išlo).

Čo ukázala štúdia po 3 mesiacoch spánkového tréningu?

Vedci zistili, že v prvej skupine bolo zaspávanie detí o 15 minút rýchlejšie, ako u detí v tretej skupine. Deti v druhej skupine zaspali asi o 12 minút rýchlejšie v porovnaní s treťou skupinou. WAW – ušetrili sme 15 minút a riešili pritom niekoľkohodinové plače malých detí…

Spoluautor štúdie, psychológ Michael Gradisar, hovorí, že rodičia, ktorí absolvovali s deťmi nácvik prvou či druhou metódou, zvládli i ďalšie problémy, ktoré súvisia s detským spánkom –  údajne sa znížil počet prípadov, keď sa deti prebudili v noci a zlepšila sa ich celková doba spánku.

Spánkový tréning bez stresu?

Autori za najdôležitejší aspekt štúdie označujú fakt, že oba typy tréningových metód sa ukazujú byť pre deti bezpečné z krátkodobého i dlhodobého hľadiska. Vedci tvrdia, že hladiny kortizolu – stresového hormónu, boli počas výskumu u detí nižšie.

„Niektorí odborníci tvrdia, že detský stres sa v priebehu času pri používaní týchto techník zvyšuje a deti začnú mať problémy so správaním. No štúdia dokazuje jasný opak, čo znamená, že nepreukázala žiadne účinky na detský stres. Deti v prvých dvoch skupinách mali menej stresu než deti v kontrolnej skupine“, povedal ďalší spoluautor Weinraub.

Gradisar a jeho kolegovia zistili, že rok po tréningoch spánku všetky deti, vrátane tých v kontrolnej skupine, spali približne rovnaký čas. Podľa ich názoru je to spôsobené tým, že dĺžka spánku, ktorý organizmus potrebuje, je podmienený aj vekom. WAW – čo dokázala analýza?

Detská lekárka Dr. Tanya Altmann radí rodičom začať spánkový tréning dieťaťa takmer od narodenia. Podľa nej treba začať už u novorodencov, pre ktorých je pohodlné a bezpečné prostredie pre spánok detská postieľka alebo kočík… Podľa Altmannovej od 2. až 3. mesiacov by rodičia mali dať dieťa do postieľky vtedy, keď sú ospalé, nie až potom, čo už zaspali.

	Prečítajte si aj: Nechajte ho vyplakať!

Nuž neviem, ako som poznamenala v úvode, názorov na spánok a zaspávanie je veľa – môj osobný i odborný je odlišný, ale každý si asi musí nájsť to svoje. To čo ma na tomto výskume dráždi, je fakt, že ako prirodzené prostredie pre dieťa určuje detskú izbu či postieľku a nie rodičovskú náruč (mám na mysli u novorodencov, či úplne malých detičiek). A myslím, že nezohľadňuje (alebo len veľmi málo) dojčenie a zaspávanie pri dojčení.

Naozaj si nemyslím, že pri spánku, zaspávaní, budovaní spánkových asociácii dieťaťa, je dobré nechať ho vyplakať. 

Spracované s použitím: edition.cnn.com – preklad Natália Horváthová

(6 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...