Po kontroverznej metóde „cry-it-out“ (metóde kontrolovaného plaču), ktorú spropagoval hlavne Ferber (avšak má už nasledovníkov, ktorú ju zjemnili a „poľudštili“), vznikol prístup „no-tears“ (bez sĺz).
„Vznikol“ je však silné slovo, pretože táto metóda využíva všetko, čo je pre dieťa a rodiča prirodzené. Byť blízko pri dieťati, túliť ho, dojčiť, hladkať, jednoducho vyjadrovať mu lásku fyzicky.
Komentáre k článku
Ďakujem za tento článok aj reakcie mamičiek, nakoľko ma to podporilo v tom, o čom som bola vnútorne presvedčená, čím som sa pri staršej dcére aj akosi podvedome riadila, no o čom som pri mojej malej nezbednici začala pochybovať. A síce, či je správne uspávať ju častokrát aj hodinu. Moje pochybnosti pramenili z toho, že je pri zaspávaní až priveľmi akčná. Ešte raz ďakujem a som si už úplne istá tým, že metódu vyplakania nebudem ani skúšať. Čas nevrátim a pre nás obe je momentálne najdôležitejšie aby cítila moju lásku a blízkost, aby bola spokojná a v pohode a pre mňa je podstatné nepremeškať ani okamih kým mi to umožní a dovolí
Ja som tuto metodu pouzivala automaticky bez toho ze by som o nej vedela, nenecham predsa dieta vrestat a ja budem niekde sedet a cakat kedy prestane, to su este socialisticke metody ktore mi vtlkala svokra do hlavy ze nechaj ho vyrevat lebo si zvykne na ruky a pod. Zjavne ked som bola ma nechavali vyrevat kedze do 3 rokov som poriadne nespala len revala,v jaslach som revala a este dlho som bola dost nesamostatna a cakala co povie mama a bez mamy sa nikam nepohla lebo sebavedomie nula bodov.
Mam podobnu skusenost ako pehava. Mala som 3 deti za 2,5 roka a vacsinou sa mi podarilo uspat ich bez placu. Taktiez su teraz az prilis samostatne a zivotaschopne. Podla mna je to aj cesta ako sa mamicka prinuti sama seba odychnut. Ja som poobede chodievala s detmi spavat. Malinku som dojcila a starsim rozpravala rozpravku. Pospali sme si vsetci styria a lahsie sa ten kolotoc potom zvladal. Samozrejme boli dni, zvlast ked sme niekam museli ist, alebo mali starsi zdravotne problemy, ked babatko plakalo az kym nezaspalo, lebo som zatial riesila nieco akutnejsie. Ale nikdy to nebolo planovane a organizovane.
neviem si dosť dobre predstaviť uplatňovanie tejto metódy pri dvojčatách. Prípadne čo so starším dieťaťom, čo má takisto svoje nároky. Dokedy sa tá metóda používa?
Ťažko povedať, ako dlho to trvá. Môj prvý synček zaspával výhradne na rukách približne do päť mesiacov, samozrejme na prechádzke zaspal v kočíku, ale doma len na rukách. Potom už bol dosť veľký, nevedel si nájsť na rukách príjemnú polohu a tak zo dňa na deň začal zaspávať v postieľke sám, iba s cumľom.
Druhá dcérka tak isto, pri zaspávaní dokonca musela byť v izbe sama, inak by sa chcela hrať.
Tretia dcérka sa nosiť nechcela, stačilo nadojčiť a položiť.
Ako by som však s takýmito nosivcami fungovala keby som mala dvojčiatka, tak to si neviem predstaviť ani ja. asi by som si poplakala spolu s nimi.
Jsem velmi ráda, že čtu o této metodě, bylo mi vždy vyčítáno, že děti neusínají sami, ale nechtěla jsem je nechat vyplakat, takže jsme vždy byli někdo s nimi. Jsou samostatní, nejsou závislí na rodičích, i když je jim naše blízkost příjemná. Jsem za tuto metodu na 100 procent. určitě se mi to jednou vrátí.
tak takto fungujem s deťmi už 15 rokov a hoci to chce čas a rešpektovanie aj osobnosti dieťaťa /tiež máme aj spavcov aj nespavcov/, žiadne z nich nie je závislé na rodičoch – ba skôr naopak, sú neuveriteľne samostatní /až príliš 🙂 na môj vkus) a vedia si sami obhájiť svoju pozíciu kdekoľvek. Pre mňa je vzťah a jeho budovanie aj pri zaspávaní viac, ako “akože” získaný čas…. lebo všetko má svoj čas… a ak ma dieťa potrebuje, hoci je to náročné, viem, že sa mi to raz vráti.
Ďakujem za tento článok aj reakcie mamičiek, nakoľko ma to podporilo v tom, o čom som bola vnútorne presvedčená, čím som sa pri staršej dcére aj akosi podvedome riadila, no o čom som pri mojej malej nezbednici začala pochybovať. A síce, či je správne uspávať ju častokrát aj hodinu. Moje pochybnosti pramenili z toho, že je pri zaspávaní až priveľmi akčná. Ešte raz ďakujem a som si už úplne istá tým, že metódu vyplakania nebudem ani skúšať. Čas nevrátim a pre nás obe je momentálne najdôležitejšie aby cítila moju lásku a blízkost, aby bola spokojná a v pohode a pre mňa je podstatné nepremeškať ani okamih kým mi to umožní a dovolí
Ja som tuto metodu pouzivala automaticky bez toho ze by som o nej vedela, nenecham predsa dieta vrestat a ja budem niekde sedet a cakat kedy prestane, to su este socialisticke metody ktore mi vtlkala svokra do hlavy ze nechaj ho vyrevat lebo si zvykne na ruky a pod. Zjavne ked som bola ma nechavali vyrevat kedze do 3 rokov som poriadne nespala len revala,v jaslach som revala a este dlho som bola dost nesamostatna a cakala co povie mama a bez mamy sa nikam nepohla lebo sebavedomie nula bodov.
Mam podobnu skusenost ako pehava. Mala som 3 deti za 2,5 roka a vacsinou sa mi podarilo uspat ich bez placu. Taktiez su teraz az prilis samostatne a zivotaschopne. Podla mna je to aj cesta ako sa mamicka prinuti sama seba odychnut. Ja som poobede chodievala s detmi spavat. Malinku som dojcila a starsim rozpravala rozpravku. Pospali sme si vsetci styria a lahsie sa ten kolotoc potom zvladal. Samozrejme boli dni, zvlast ked sme niekam museli ist, alebo mali starsi zdravotne problemy, ked babatko plakalo az kym nezaspalo, lebo som zatial riesila nieco akutnejsie. Ale nikdy to nebolo planovane a organizovane.
neviem si dosť dobre predstaviť uplatňovanie tejto metódy pri dvojčatách. Prípadne čo so starším dieťaťom, čo má takisto svoje nároky. Dokedy sa tá metóda používa?
Ťažko povedať, ako dlho to trvá. Môj prvý synček zaspával výhradne na rukách približne do päť mesiacov, samozrejme na prechádzke zaspal v kočíku, ale doma len na rukách. Potom už bol dosť veľký, nevedel si nájsť na rukách príjemnú polohu a tak zo dňa na deň začal zaspávať v postieľke sám, iba s cumľom.
Druhá dcérka tak isto, pri zaspávaní dokonca musela byť v izbe sama, inak by sa chcela hrať.
Tretia dcérka sa nosiť nechcela, stačilo nadojčiť a položiť.
Ako by som však s takýmito nosivcami fungovala keby som mala dvojčiatka, tak to si neviem predstaviť ani ja. asi by som si poplakala spolu s nimi.
Jsem velmi ráda, že čtu o této metodě, bylo mi vždy vyčítáno, že děti neusínají sami, ale nechtěla jsem je nechat vyplakat, takže jsme vždy byli někdo s nimi. Jsou samostatní, nejsou závislí na rodičích, i když je jim naše blízkost příjemná. Jsem za tuto metodu na 100 procent. určitě se mi to jednou vrátí.
tak takto fungujem s deťmi už 15 rokov a hoci to chce čas a rešpektovanie aj osobnosti dieťaťa /tiež máme aj spavcov aj nespavcov/, žiadne z nich nie je závislé na rodičoch – ba skôr naopak, sú neuveriteľne samostatní /až príliš 🙂 na môj vkus) a vedia si sami obhájiť svoju pozíciu kdekoľvek. Pre mňa je vzťah a jeho budovanie aj pri zaspávaní viac, ako “akože” získaný čas…. lebo všetko má svoj čas… a ak ma dieťa potrebuje, hoci je to náročné, viem, že sa mi to raz vráti.