Aj ja už pôjdem do školy! (1.)

Škola – koniec hry?

Dieťa považujeme za pripravené na vstup do školy, keď má takú úroveň telesného, rozumového, citového a sociálneho vývinu, ktorá mu umožní bez problémov spĺňať požiadavky školy.

Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení (najmä ak predtým nenavštevovalo škôlku). Skončí sa obdobie bezstarostných hier (v znamení hesla „až keď sa dohráš“) a na rad prídu prvé vážne povinnosti.

Rozhoduje vek?

V našich podmienkach je vek rozhodujúcim kritériom na vstup dieťaťa do školy. Empiricky stanovená veková hranica má u nás storočnú tradíciu a väčšina šesťročných detí sa vie vysporiadať s novou sociálnou situáciou a spôsobom učenia. Hoci pre niektoré deti by bolo výhodnejšie, keby nastúpili do školy až v siedmom roku, ďalšie radšej pred dovŕšením šiesteho roku.

Sú však aj psychológovia a pedagógovia, ktorí nesúhlasia s vekovým kritériom (K. Ingenkamp, O.K. Moor, W. Correllom), pretože sa podľa nich deti dokážu učiť skôr, ak je učenie organizované iným spôsobom, v zmysle Bloomovho učenia (do 4 rokov sa vytvára 50 % inteligencie dieťaťa, do 8 rokov 30 % a od 8 do 17 rokov zvyšných 20 %.).

Pripravenosť je však predovšetkým pripravenosťou k požiadavkám školy na dieťa. Nároky na pripravenosť sú v rôznych dobách a v rôznych krajinách iné, sú dané rôznymi školskými systémami, ktoré sa líšia vo výučbových cieľoch i v didaktických metódach.

Nejednotnosť v pojmológii

Definícia školskej zrelosti

Školská zrelosť je z hľadiska vývinovej psychológie významným medzníkom. Je podmienená dosiahnutím telesnej, rozumovej, sociálnej, citovej a pracovno-motivačnej spôsobilosti dieťaťa. Z pedagogického hľadiska sa viac používa termín školská pripravenosť. Školská zrelosť je determinovaná určitými kľúčovými kompetenciami dieťaťa, ktoré viacerí autori definujú ako spôsobilosti človeka preukázať vedomosti, zručnosti a schopnosti v praktickej činnosti. (Zdroj: Guziová, Katarína: Kompetencie dieťaťa na záver predškolského obdobia. Predškolská výchova, 57, 2002/03, č.4, s.1-6.)

Školská spôsobilosť

Strešný termín, ktorý integruje pojmy zrelosť a pripravenosť vo vzájomnej súčinnosti, pričom do istej miery rozlišuje medzi tými schopnosťami a zručnosťami, ktoré dieťa dosahuje v prevažnej miere v procese zrenia a tými, ktoré dosahuje skôr pod vplyvom prípravy a nácviku pod vedením inej osoby. Z psychologického hľadiska sa uprednostňuje (p. Herényiová, FiF UK) pojem školská spôsobilosť.

Čo bude škola od prváčika požadovať

Dieťaťa má byť na takej úrovni telesného a psychického vývinu, aby sa bez problémov adaptovalo na prácu v škole. Budúci žiačik má ovládať určitý okruh vedomostí, konkrétnych predstáv a niektorých pojmov, má mať základné vedomosti o prírode, o ročných obdobiach, o živote a práci ľudí, o pracovných nástrojoch a o spôsoboch práce. Dôležité sú aj predpoklady k nadväzovaniu vzájomných vzťahov s inými deťmi, k spoločnej práci a hre, k vzájomnej pomoci a k vykonávaniu zverených primeraných úloh. Dieťa má byť schopné osvojiť si program Učebných osnov 1. ročníka (nájdete na internete).

Sociálna pripravenosť – tá najdôležitejšia?

(Die Soziale Schulreife, M. Pelcová a K. Pennig)

Socializácia dieťaťa sa uskutočňuje už od jeho narodenia (rodina, priatelia, vrstovníci a pod.). V primárnej detskej socializácii je sociálna pripravenosť chápaná ako schopnosť adaptácie na špecifické podmienky školského prostredia.

Od dieťaťa sa požaduje:

1. aby plnilo požiadavky dospelého, (ochotne plnilo príkazy učiteľa, uznávalo jeho autoritu, aby bolo zdvorilé k učiteľovi, bolo citlivé na jeho hodnotenie),
2. aby vedelo spolupracovať so spolužiakmi,( aby vo vzťahu k žiakom bolo šetrné k ich výsledkom práce, aby bolo citlivé na súlad a poriadok v triede, nesprávalo sa agresívne k spolužiakom, aktívne sa zúčastňovalo na živote triedy, vedelo hodnotiť kolektívnu prácu spolužiakov, ako aj aby vedelo prijímať hodnotenie, aby malo schopnosť hodnotiť svoje i cudzie správanie a zaujímať postoj k hodnoteniu iných — veľmi citlivý ukazovateľ úrovne pripravenosti dieťaťa k vstupu do školy zo sociálnej stránky).

Ako sa teda pripravovať na 1. triedu?

Príprava detí na školu, leží najmä na pleciach rodiny, neočakávajte od materskej školy zázraky, okrem toho v materských školách nie je v súčasnej dobe povinná systematická predškolská výchova.

Dôležitá je „domáca“ príprava. Dieťa potrebuje mať dobré vzťahy v rodine, aby si vedelo vytvoriť dobrý vzťah aj k učiteľovi a k spolužiakom, má poznať morálne a etické hodnoty, malo by si zvyknúť plniť určité drobné povinnosti v domácnosti (uložiť veci, vyniesť smeti a podobne).

Kvalitne organizovaná príprava na školu by mala obsahovať nasledovné aktivity: