Včeličky alebo známky?

Eva Pavlíková 3

Pred pár dňami sme uverejnili článok o „Známkach a známkovaní“, pod ktorým ste rozbehli horúcu debatu o tom, ako malých školáčikov hodnotiť. Známkovanie verzus slovné hodnotenia učiteľa, čo očakávajú rodičia, a ako to vidí učiteľ. Ako mamina prváčky som veľmi nakopnutá dozvedieť sa viac. Preto som sa pýtala ďalej pani učiteľky – Miriam Vyparinovej.

Je učiteľkou na základnej škole v malej obci už sedem rokov. Našla som ju vo fóre na babetku. Práve sa pripravuje druhý krát stať mamičkou.

Ako zvyčajne hodnotíte svojich žiakov Vy?

Okrem klasického hodnotenia používam aj slovné hodnotenie, ktoré popisuje individuálny pokrok každého dieťaťa. Slovné hodnotenie musí obsahovať vždy niečo pozitívne a ja to musím nájsť. Dieťa je slovami konkrétne povzbudené k ďalšiemu zlepšeniu. Zároveň to pôsobí ako spätná informácia pre rodičov. Sú to spojenia ako:

Záleží na fantázii učiteľa.

A čo tie obligátne včeličky a usilovné mravčeky?

Samozrejme že pri svojej práci používam aj pečiatky. Pre mojich žiakov je to silná motivácia . Ak je žiak motivovaný, pôsobí to na neho veľmi pozitívne a všetko sa odzrkadlí v jeho práci a vedomostiach.

Nepoužívam konkrétne pečiatky ako náhradu za známku (ako to robia niektorí učitelia – majú včielku ako jednotku, žabku ako dvojku, slona ako päťku…). U mňa si prvý žiak, ktorý je s prácou hotový a jeho práca je bezchybná, poprípade s malou chybou a pekne napísaná, vyberie pečiatku zo škatuľky. Tou pečiatkou sú na danej hodine ohodnotení aj ostatní žiaci. A tak sa vlastne pretekajú, kto vyberie pečiatku.

Pri väčších kontrolných prácach (testoch), dostávajú najlepší, ale aj tí, ktorí sa od predchádzajúcej kontrolnej práce zlepšili samolepku do odkazníka a môžu si vybrať pre seba potlesk (tie sme si spoločne vymysleli: indiánsky, klasický, prstový,…).

V každej triede sa ale môže vyskytnúť žiačik, ktorý je iný. Nestíha za ostatnými deťmi, má viditeľné problémy.

Ak má učiteľ pochybnosti o žiakovi, pošle ho so súhlasom rodičov na špeciálne pedagogicko-psychologické vyšetrenie. Špeciálny pedagóg potom oznámi škole odborný záver, s konkrétnym rozpisom problému žiaka. Navrhnú tiež riešenie problému, možnú ďalšiu spoluprácu so špeciálno-psychologickou poradňou. Medzi iným odporúčaniami môže byť i odporučenie na špeciálne hodnotenie žiaka podľa daných metodických pokynov.

S akými konkrétnymi poruchami, alebo problémami ste sa u vašich žiakov stretli a ako ste k nim pristupovali?

Mala som žiačku s poruchou čítania. Tú som nehodnotila, ale ak som videla, že sa zlepšila, známku dostala. Bola to pre ňu veľká motivácia. Pri povinnom čítaní som jej vybrala inú vhodnú knihu. Pri testoch som jej vždy samostatne prečítala zadania. Na vysvedčení bola hodnotená. Spolužiaci boli vždy o všetkom informovaní. Nestretla som sa s výsmechom, skôr s pomocou.

Pri poruchách písania som nehodnotila diktáty známkou. Napísala som len počet chýb a pri oprave sme si chyby dôkladne vysvetlili. Žiak, ak sa mu podarilo diktát napísať na 1-2, známku dostal. V slohu alebo pri prepisovaní textu písal takýto žiak menej slov alebo viet.

U zajakavého žiaka bolo odporúčanie neskúšať slovne, ale žiak skúšaný chcel byť, dožadoval sa odpovedať ústne. Ak sa prihlásil, vždy som ho vyskúšala a poskytla som mu na odpoveď viac času. Mal na výber aj písomnú odpoveď, ale on odmietal.

U týchto žiakov s poruchami učenia som v učive vyberala čo je a čo nie je pre nich dôležité, aby sa zbytočne nezaťažovali a aby pri tom množstve na učenie nezanevreli. Jednoducho si niektoré cvičenia v pracovných zošitoch škrtli. To isté som im urobila aj v testoch. Mali upravenú stupnicu hodnotenia. Postupne ku koncu roka sa nárok na prácu zvyšoval, až žiak zvládol to, čo jeho spolužiaci.

O všetkom ale musí byť informovaný rodič. Bez jeho spolupráce by bola práca učiteľa zbytočná.

Čo znamená pojem „integrácia detí s poruchami učenia“ ? Je to to, o čom ste práve rozprávali?

Musím ale podotknúť, že títo žiaci u nás v škole neboli „integrovaní“, všetko toto bolo po dohode so špeciálnym pedagógom.

„Integrovaný žiak“ musí mať svoj špeciálny študijný plán, ktorý si zhotoví učiteľ. Ten môže o pomoc pri zhotovovaní planú požiadať špeciálneho pedagóga.

foto: Otília Ferenčíková

pozn. redakcie:

Konkréte pokyny a metodické usmernenia z Ministerstva školstva SR na tému hodnotenia detí nájdete tu: https://www.modernaskola.sk/site/index.php?Tmpl=un&m=text&Itemid=618

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...
Author image

Eva Pavlíková

Do tejto stránky som sa prerodila. Postupne - pôrodmi mojich štyroch detí. A tak sa na svet pozerám očami rodiča. Čo na mysli, to na klávesnici.

články autora...

Komentáre k článku

  1. Mám dvoch žiakov prváka a druháčku.S p.uč. prváčika som nadmieru spokojná.Tá ich hodnotí za každú vykonanú prácu, čím ich posúva dopredu.Druháčka už v prvej triede mala problémy s p.uč.Nie že by ich ona hodnotila za každú maličkosť,skôr ich utápala a utápa ich aj teraz v druhom ročníku.Nám na prvom rodičovskom združení povedala, aby sme si kúpili pečiatky a my im ich dávali a hodnotili.Naučila ich žalovať pre každú maličkosť.Dcéra je s nej nervózna a už bola aj na liekoch.Na začiatku 1.ročníka jej z hudobnej výchovy vytrhla stránku len preto, že sa jej to nepáčilo nakreslené.Dcéra je dosť citlivá a nepomohol ani rozhovor s p. uč.Matematiku im vysvetlí na jednom príklade a o viac sa nestará.Ten kto nepochopil má smolu.A keď nevie ešte na neho nakričí.Všetko ju musím učiť doma.

  2. Ahoj R, to o som pises je system, ako nas ucili pred x rokmi, teda za socializmi. MAla som dojem, ze dnes sa uz deti v skolach ucia inym sposobom. Nemam to este overene, nakolko nemam tak velke deti ale tajne dufam, ze sme uz inde. ALebo sa mýlim?

  3. Mam slabsiu formu disortografie, ale ulavy som nemal ziadne. Bol to des. Nie dost mimo normu, aby to niekto poriadne skumal, ale dost mimo, aby som sa trapil. Jediny diktat, ktory som napisal lepsie, bol ten, ktory ostatni nenapisali dobre. A ten ucitelka teda vsetkym nepocitala.

     

    Este dnes nechapem naco mame taky zlozity pravopis. Podla mna by bolo hodnejsie kultivovat gramatiku a ustny prejav, nie drilovat blbosti (zbytocne zozlozitene, aby si nejaky pseudo vedec vydobil ostruhy dokazovanim, ze slovencina ma stare korene prejavujuce sa v nefunkcnych vynimkach)

     

    Dnes ma neplatia za uzasny pravopis, ale za idei. Pravopis mi skonroluje kazdy super ziak zo zakladky, ale pouzit mozok sa tam nenaucil. A nie je to v tom, ze na slovencine sa neda cibrit mozok. Rimsky velikani by vas hnali s takym nazorom.

     

    Len jeden priklad za vsetky: Obsah knihy. Kriticke pohlady na nazory v knihe vyslovene. Su na hodinach pritomne? Nie su. Na hodinach literatury sa studenti ucia desat viet, ktore im niekto nadiktuje. Nikdy si nevyskusali napisat takych 10 viet samostatne. A co je cennejsie? vediet 10 krat tisic viet, alebo napisat jeden taky 10 vetovy celok samostatne? Nebudem vas trapit. Ja som konformny s najvacsimi myslitelmi nasich cias. Napriklad krasne to vyjadril A. St. Exupery. Citadela kap 35 v povodnom vydani. (raz samostatne je viac 🙂

Pridaj komentár