Lateralita, úchop či dyspraxia. Poznáte termíny z jemnej motoriky?

O jemnej motorike sa dnes hovorí veľa. Ak sa však vyskytne problém, a vy sa s dieťaťom dostanete k odborníkovi, ľahko sa stane, že namiesto slov ceruzka a papier vás zasype množstvom odborných termínov.

Ktoré by ste mali poznať?

Kliešťový úchop – palec proti ostatným prstom

Dieťa sa nerodí ako Picasso. Práve naopak. Po narodení má bábätko päste pevne zovreté a palec je v nich ukrytý.

Ak mu do dlane vložíme prst, zovrie ruku. Nechce nám tým dať najavo, že  nás registruje, ide len o reflex, ktorý o pár mesiacov zmizne.

Dieťa začína s úchopom predmetov v štvrtom mesiaci, pričom spočiatku používa dlaňový úchop bez použitia palca. Najprv sa predmety snaží chytiť oboma rukami.

Od siedmeho mesiaca začne dieťa používať nadhmat a hrkálku či macka chytí medzi vystretý palec a ukazovák.

V desiatom mesiaci sa uchopenie vyvinie úplne. Dieťa zvládne kliešťový úchop, pri ktorom dokáže oproti sebe postaviť ohnutý palec a ukazovák.

V tomto období dokáže obľúbenú hračku nielen uchopiť, ale aj pustiť.

Na prvý pohľad samozrejmosť, a predsa trvá takmer rok, kým sa palec postaví oproti ostatným prstom, čo je základným predpokladom rozvoja jemnej motoriky.

Senzomotorická koordinácia – spolupráca oka a ruky

Senzomotorická koordinácia, teda spolupráca oka a ruky, znamená zosúladenie zmyslových a pohybových orgánov.

Vyvíja sa postupne a pre detský mozog predstavuje veľkú prácu. Bábätko ho trénuje napríklad lozením. Spomedzi všetkých rozhádzaných hračiek si vyberie tú najzaujímavejšiu a vydá sa za ňou.

Prečítajte si aj: Čo o deťoch prezrádza spôsob hry?

Senzomotorickú koordináciu môžete precvičovať pomocou hračiek, ktoré prepájajú zrakové vnímanie a hmat.

Pre najmenšie deti sú vhodné napríklad dosky na vkladanie geometrických tvarov či interaktívne knižky.

Kinematická reťaz – svaly, ktoré umožňujú jemnú motoriku

Jemná motorika, to nie sú len prsty a zápästie. Aby mohlo dieťa kresliť, hrať sa či len miešať vareškou kocky v hrnci, je potrebné, aby sa zapojilo do práce veľké množstvo svalov. A to sú prakticky všetky, ktoré sa nachádzajú na trupe a horných končatinách.

Spoločnými silami vytvárajú konštrukciu svalov, šliach a kĺbov, ktorá sa nazýva kinetická reťaz.

Predstavte si dieťa s rozopnutými rukami. Kinetická reťaz začína pri pravom zápästí, prechádza k lakťovému kĺbu, pokračuje od jedného ramenného kĺbu k druhému, ľavému lakťovému kĺbu a zápästiu.

Predtým, ako sa podarí dieťaťu zvládnuť kliešťový úchop, musí sa celá kinetická reťaz zosúladiť. Pevnosť svalov trupu neovplyvňuje len motoriku, ale napríklad aj reč.

A kedy sa reťaz svalov a kĺbov posilňuje? Napríklad, keď sa deti učia loziť, štvornožkovať, alebo sa stavajú na nohy. Za všetkým môžeme hľadať cielený pohyb.

Lateralita – pravák či ľavák?

To, či budete mať doma ľaváka alebo praváka, sa rozhoduje počas druhého trimestra a lateralita sa rozvíja od prvých mesiacov po narodení až do nástupu puberty.

Väčšina rodičov ale nebude prekvapená, až 90% pupulácie tvoria praváci.

Lateralita znamená dominanciu používania pravej alebo ľavej mozgovej hemisféry. Pravá hemisféra riadi ľavú polovicu tela, ľavá hemisféra zasa pravú. Lateralita ovplyvňuje činnosť ďalších párových orgánov – očí, uší, nôh či rúk.

Prečítajte si aj: Nie som hyperaktívna matka

Okrem pravákov a ľavákov môžeme medzi sebou nájsť aj typy so skríženou či nevyhranenou lateralitou, ale aj takých, ktorý majú obe ruky rovnako šikovné. Tento typ laterality sa nazýva ambidextria.

Pokiaľ ide o výchovu pravákov a ľavákov, neostáva nám nič iné ako čakať, a ak sa ukáže, že máme doma ľaváka, pomôcť mu najmä s výberom pomôcok na písanie, ktoré sa vyrábajú už aj tento typ laterality.

Základom, ale to iste všetci rodičia vedia, je v žiadnom prípade ľaváka nepreúčať. Môže to zanechať vážne škody na jeho psychike.

Dyspraxia

Termín dysgrafia pozná asi každý rodič. Čoraz častejšie sa však stretávame aj s dyspraxiou. Ide o poruchu učenia, ktorú zapríčiňuje nepresná a nedostatočne rozvinutá koordinácia pohybov.

Dyspraxie sa prejavuje nielen v hrubej motorike, pri športe či obliekaní, ale aj v jemnej motorike.

Deti s touto poruchou majú často ťažko čitateľné písmo, kresby pôsobia plocho a nezrelo vzhľadom na vek dieťaťa. Majú problém zaviazať si šnúrky, používať drobné predmety či navliekať korálky.

Deti s dyspraxiou sú nepokojné a pri hre či učení neobsedia. Často bývajú citlivé, pretože vo vyššom veku si motorické rozdiely medzi sebou a rovesníkmi uvedomujú. To je aj dôvod nízkeho sebavedomia a strachu zo školy.

Pri podozrení na dyspraxiu sa nespoliehajte len na viac hier a športu, ale požiadajte o pomoc pediatra a neurológa. Čím skôr problém podchytíme, tým viac sa dá vyriešiť vhodným a plánovaným prístupom.