Sedím na lehátku a sledujem deti. Najmä svoje. Ale len trochu, jedným očkom. Nie som hyperaktívna matka.
Znervózňuje ma, keď okolo mňa pobiehajú ženy, ktoré sa ani v pohode slnečnej nedele nedokážu na chvíľu posadiť a nechať decká len tak byť.
Hlavne na nič nezabudnúť
Hneď vedľa mňa sa usadí mamička so synom a dcérou – dvojičkami. Aj s mužom, ale ten si nemohol dať pohov ani na chvíľu, a utekal sa postaviť do radu na džúsy.
Milujem takéto rodiny. Hneď poznáte, že ide o hyperaktívnu mamičku, ktorá venovala pzornoť každému detailu. Zladené osušky, klobúčiky, dokonca mali všetci plavky s plameniakmi.
Decká sa chceli rozbehnúť do vody, ale mali smolu. Mama ich chytila za ruku a navliekla im nielen rukávniky, ale aj kolesá. Bezpečnosť na prvom mieste, len keby voda v bazéne nesiahal deťom po kolená a dvojičky nemali aspoň šesť.
„A neopovážte sa zas ponárať hlavu pod vodu!“ zahučí mama, až ma trhne, a verím tomu, že ani ja sa neodvážim.
Mamička potom chytí deti a natrie ich opaľovákom tak, že sa nespália celé leto. Alebo už nikdy. Decká si mysleli, že ak celú prípravu pretrpia, príde čas na kúpanie – ale to ani náhodou.
Nasledovali špeci čiapky do vody, špeci papučky na kúpanie (čo vyzerali ako členkové ponožky) a na záver hektoliter vody, lebo pitný režim.
Čo potrebujú deti do vody?
Ako mama flákačka som vystavená úplne inému pohľadu ako zladeným a komplet vybaveným deťom. Našej staršej už sú plavky evidentne malé, mladšej zase veľké. Rukávniky odhodili na kraj bazéna, rovnako ako svoje formičky.
Okamžite si vo vode vytipovali decko s najkrajšími hračkami, skamarátili sa s ním, a potom ho postupne odstrihli od hry. Nešťastné dieťa urazene sedí vedľa nich a ktovie, čo si myslí.
Baby však odrazu prestala výbava do vody zaujímať a pustili sa do obľúbenej hry na morskú pannu.
Prečítajte si aj: Ako obliecť bábätko v lete, aby sa neprehrialo
Predstierali, že sa potápajú a vyzerali pri tom, akoby sa topili. Plavčík opakovane nespokojne vyskočil zo stoličky a pohľadom hľadal rodičov. To mal ale smolu. Muž zaspal s uterákom na očiach a ja som sa schovala za časopis.
Mama, pomoc
„Mámááá!“ ozve sa z bazéna.
Tá mamááá som ja. Nemusela som ani vstávať, mladšie dieťa už stálo pri mne. Spálený nos, pery trochu fialové od chladnej vody, z vlasov na časopis kvapkala voda.
„No čo?“
„Prstík!“
Naša slečna vystrčila prostredník ako pravá pubertiačka a ukázala mi, čo sa stalo. Nešlo o žiadne blbé gesto, ale o porezaný prst.
„Daj jej na to lepku,“ vraví muž spod uteráka. Lepka je rodinný výraz pre náplasť.
„Nemám lepku!“ vravím obom.
„Nemáš lepku?“ pýta sa muž s ironickým úsmevom, opäť natiahne uterák na oči a problém tým preňho končí.
Viem, čo tým chce povedať. Ja proste nikdy nemám to, čo práve treba.
„Vy so sebou nenosíte náplasť? ozve sa z vedľajšieho sedadla.
Mamička, ktorú som pred chvíľou s takým záujmom sledovala, pokrúti hlavou.
„Ja sa bez náplaste z domu ani nepohnem.“
Chvíľu čakám, či nám chce podať pomocnú ruku, no len dodá:
„Mimochodom, mali by ste to dieťa natrieť aspoň päťdesiatkou, keď je tak teplo.“
Viesť k samostatnosti
Bez odpovede sa obrátim na našu mladšiu a pošlem ju za plavčíkom. Nech si problém vyrieši, keď sa doňho dostala.
Prečítajte si aj: Na dovolenke s malými deťmi si oddýchnete lepšie ako za slobodna
Náš štvorročný poklad už vie, čo a ako. S pohľadom, ktorý by jej závidel aj kocúr zo Shreka sa priblížila k maturantovi v bielom tričku a nastrčila ruku. Chalanisko vyskočil, vytiahol z lekárničky náplasť, prst oblepil a pridal aj lízatko.
Myslela som, že už nebudem riešiť len kávu v kelímku a článok o letných dovolenkách, ale omyl. Tentokrát ma vyruší mamička – lehátková suseda.
„Prepáčte, ale mohla by ste požiadať svoje dieťa, aby LÁSKAVO prestala liať mojej dcére na vlasy vodu? Má ich kučeravé a nemám rada, keď si ich namočí. Tak mohla?!“
Odložím časopis a spoza slnečných okuliarov škúlim na detský bazén. Chvíľu som sa naľakala, že starší nezmar sa pokúša dievča utopiť kvôli krajším hračkám do vody. Ale nie, normálne sa oblievali vodou, smiali a blbli.
Prečítajte si aj: Deti na palube lietadla
„Nemohla,“ oznámim mamičke.
Nie som mama, čo rieši za decká každý boľavý prštík a chráni ich pred slnkom, vánkom, chlórom, dokonca ani pred konfrontáciou s inými mamičkami.
Pani v plameniakových plavkách sa postavila na kraj bazéna a pustila sa do výchovy môjho dieťa. Započula som slová nemôžeš, voda, vlasy a oblievať.
A potom výkrik a pohoršený hlas mamičky: „ No chápeš, to decko ma normálne oblialo!“
No nevravím, že byť hyperaktívnou mamičkou sa neoplatí?
