Moje dieťa sa nevie zahrať samo

Z pohľadu matky násť-ročného syna odpoviem, že áno, príde, až to Zorke možno bude ľúto, že už ju syn až tak nepotrebuje 🙂

Ale chápem, že neustále vyžadovanie si „spolupráce“ zo strany našich potomkov je únavné a občas by sme potrebovali, aby nás niekto vymenil – zastúpil.

Z pohľadu psychologičky musím však dodať, že v tomto veku je to absolútne normálne vývinové štádium, ako našich detí, tak ich hry a celého zdravého vývinu dieťaťa vo všeobecnosti.

Batoľa potrebuje na hru partnera

Často počúvam rodičov, ktorí sú presvedčení, že od toho či onoho veku by sa dieťa malo vedieť zabaviť samo. Nakúpia hračky – edukatívne, interaktívne, zabezpečia dieťaťu niečo, čo reklama prezentuje ako nevyhnutné a potrebné pre správny a všestranný vývin dieťaťa a ono nič. Stále príde a ťahá mamu za gate, že ju by práve v tejto chvíli potrebovalo.

Potom rodičia váhajú, najmä ak vidia iné deti v ich okolí, ktoré sa možno sami prehrajú o 10 minút dlhšie než to ich batoľa, či niečo robia zle. Či sa mu hádam od narodenia nevenovali príliš intenzívne. Či prípadne to dieťa nie je hyperaktívne a nebudú mať problém aj v škole …

Veľká väčšina dvojročných detí sa nevie hrať samých, ak – tak nie príliš dlhý čas. Je to jednak o pozornosti, ktorú takto staré dieťa dokáže udržať pri jednej aktivite veľmi krátky čas. A jednak je to tiež o jeho fantázii, ktorú nevie naplno rozvinúť a nevie, čo všetko by s tými krásnymi hračkami mohlo robiť.

Dieťatko potrebuje pozorovať dospelého alebo staršie dieťa, aby malo nejaký vzor v hre – ako viem chodiť s tým krásnym autíčkom po koberci, ako viem skladať kocky na seba až z nich bude vysoká veža … Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním.

Ako dieťatku pomôcť, aby zvládlo samostatnú hru

Ako sa s dieťaťom hrávate? Hoci máte pocit, že ste sa s ním hrali celý čas, čo nespalo, naozaj je to tak? Pokúšali ste sa neustále niečo dorobiť a dieťa sa len tmolilo za vami a „otravovalo“?

Aj hra chce svoj čas, sústredený čas len na dieťa a hru. Pokúste sa teda venovať čas a svoju pozornosť naozaj len hre s dieťaťom, bez mobilu v ruke 🙂

Ak si myslíte, že dieťa má problém hrať sa samo, chvíľu ho pozorujte a sledujte, čo s hračkami robí.

Ak napr. vidíte, že dieťa vezme hračku, hrá sa s ňou 30 – 120 sekúnd a odhodí ju nabok, môžete ju vziať a začať sa s ňou hrať sami. Ukázať dieťaťu, čo všetko sa s ňou dá robiť – vydáva zvuky? Dá sa rozobrať? Dá sa poskladať? Môžem s ňou chodiť po izbe?

Pokiaľ vidíte, že dieťa sa aj tak venuje inej aktivite, inej hračke, nemusíte ísť za ním a nasledovať ho zakaždým, keď zmení činnosť. Zrejme by ste z toho boli frustrovaní. Zároveň by ste ho naučili očakávať, že vy ho budete stále nasledovať. Ak ale ostanete sedieť s prvou hračkou a budete pokračovať vo vašej hre, ukazujete dieťaťu, že je možné vydržať pri jednej činnosti dlhší čas.

A čo je najdôležitejšie, ukazujete dieťaťu, že môžete byť s ním, prítomní, aj bez toho, že by ste sa s ním hrali.

Pre rodičov je celkom zaujímavé odpovedať si aj na otázku, kedy sa idú s dieťaťom hrať, či až keď sa hry domáha, alebo aj predtým – než o ňu požiada. Niekedy deti nadobúdajú pocit, že pokiaľ si o ňu nepovedia, tak pozornosť rodičov mať nebudú.

Môžete preto skúsiť začať hru aj vtedy, pokiaľ dieťa samo nebolo iniciatívne. A samozrejme, dieťa by vždy malo dostať odpoveď na svoju prosbu – aj keď ešte nemú, tým poťahaním za gate a strčením kocky do našej dlane …

Čím bude dieťatko staršie, bude pre neho jednoduchšie pochopiť, že dospelák má aj inú robotu, ako sa s ním hrať – napr. mu pripraviť obed alebo čajík, alebo povysávať vysypané cornflakesy …

Ak vás dieťa volá k hre, choďte a venujte mu intenzívnych 5 – 7 minút (za predpokladu, že v tej chvíli naozaj viete všetko iné odložiť). Potom mu povedzte niečo v duchu: „Teraz musím ísť pripraviť raňajky a potom sa spolu znova zahráme.“

Ak dieťa protestuje, môžete ho vziať so sebou k práci, ktorú idete robiť – veľa vecí v domácnosti môže dieťa „robiť“ s vami – v tomto veku ich naše dospelácke „hračky“ lákajú pomerne intenzívne. Môžu vysávať, zametať zmetáčikom, miešať v miske pomyselné cesto, utierať dlážku … Niekedy to však chce viacej trpezlivosti na našej strane, než na nich 🙂

No a samozrejme, ako ste sľúbili, tak aj neskôr urobte. Keď dorobíte svoje, vráťte sa k dieťaťu s vetou: „už som urobila svoju prácu, teraz sa s tebou môžem opäť hrať.“

Ak vás táto téme zaujíma, tak nás čítajte budúci týždeň – bude to o základných zásadách hry s malým batoľaťom.

(16 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...