Dá sa naučiť chodiť na nočník skôr, keď nepoužívame jednorazové plienky?

Naše mamy nás zvyčajne nedojčili dlhšie ako 3 mesiace, vraj mali málo mlieka, zato mali ohromne veľa roboty s plienkami. Tými látkovými. Bolo ich treba nielen prať, ale aj vyvárať, žehliť. Plienok bol stále plný balkón, zdobili každý byt s malými deťmi, namiesto ťahavých muškátov.

Musela to byť otročina, ktorá keď sa spojí s pulírovaním svadobného príboru a iných zvyklostí tej doby, zrejme naozaj nedávala našim mamám veľa možností na to, aby si len tak sadli na gauč, vyložili nohy a listovali Burdu pomedzi dojčenie. A tak nečudo, že sa nás snažili zbaviť plienok čím skôr, aby mohli žiť zase aj ony ako tak „normálne.“

Okolo roka na nočníku

Je zaujímavé, že už okolo roka sme vraj my, deti, ktoré ešte nepoznali výdobytky jednorazovej plienky, už sedeli na nočníku, niektoré dokonca skôr ako pred prvými narodeninami.

„Na všetko má rozum, len nie na nočník,“ sťažovala sa sestra v jasliach mojej mame. Do jaslí som chodila od roka, ako to bolo v tej dobe normálne, a normálne bolo vraj aj to, že pri nástupe do jaslí sa očakávalo, že dieťa bude – povedané súčasným slovníkom – odplienkované.

Mama sa vraj bránila, že doma to už viem a nechápala, prečo mi to nejde tam. Ale vraj som bola veľmi šikovná, takže po období prvých chorôb a tony antibiotík, ktoré boli tiež v tej dobe normálne, som sa to do leta naučila tak, aby ani v jasliach neboli sťažnosti.

Rok, dva, tri…

Rok, či necelý rok je dnes na odplienkovanie veľmi skoro a paušálne sa spomína obdobie 2 až 3 rokov, keď by súčasné dieťa mohlo byť pripravené chodiť na nočník. Nezabudne sa dodať, že je to ohromne individuálne.

Dokonca ani nie je vhodné, aby sme vôbec prísne hovorili o vekových hraniciach, keď majú deti veselo sedieť na nočníku. Dôležité je sledovať signály a pripravenosť dieťaťa a „poskytnúť mu podporu a povzbudenie počas celého procesu.“

Lenže, aký je rozdiel medzi našou generáciou, od ktorej sa očakávalo, že bude bez plienky v roku, a tou dnešnou, ktorá je posunutá niekde až o celé dva roky neskôr? Kedysi bez plienok do jaslí, dnes sme radi, keď to stihneme do škôlky…

Keby sme chceli moralizovať, môžeme povedať, že nemáme na učenie na nočník nervy, trpezlivosť a čas (tak ako nemali naše mamy na dojčenie, hm…), tak to odkladáme, naťahujeme.

Prípadne vieme hľadať vinníka v tom, že od začiatku sme stavili na skratku – na jednorazovú plienku. Tá totiž, na rozdiel od látkovej, do ktorej sme robili svoje potreby my ako bábätká, takmer nijako nedáva dieťaťu spätnú väzbu o jeho vylučovacích procesoch.

Superplienka. To je tá chyba?

Dnešné jednorazovky sú naozaj také „dokonalé,“ že poskytujú bábätkám totálne pohodlie, luxus pocitu sucha, bez konfrontácie s nepohodou, nepríjemnou vlhkosťou, chladom.

Bábätko si priebežne ciká do plienky, ktorá mu všetky jeho cikpauzy láskavo absorbuje, nafúkne sa pri tom do veľkosti lopty, s ktorou môžete pokojne niekomu rozbiť hlavu, keď to preženiem… ale okrem toho, že je plienka nechutne nasiaknutá a veľká, dieťa spravidla netuší, v čom si „hovie.“ Necháva ho skôr v presvedčení, že to, čo sa deje v jeho tele, nemá žiadne následky.

Práve uvedomovanie si súvislostí – cikal som, som mokrý, tu chýba. Žeby to bola tá chyba?

Radšej bez plienky?

Existujú rôzne teórie, ako napríklad EC (Elimination Communication), ktoré rodičov povzbudzujú nepoužívať plienky, ale čo najskôr, od narodenia učiť deti na nočník, práve s ohľadom na to, že tieto deti sa potom naučia pýtať na záchod skôr, ako ich rovesníci s plienkami, no nie je to pravidlo.

Pri tejto metóde sa rodičia snažia rozpoznávať signály dieťaťa, ktoré naznačujú potrebu vyprázdniť sa a poskytujú mu príležitosť, aby potrebu vykonalo – mimo plienky. Napríklad držia dieťa nad nočníkom alebo wc, keď vidia, že dieťa je pripravené vyprázdniť sa.

Rodičia, ktorí sú zástancami tohto prístupu tvrdia, že dieťa je schopné naučiť sa chodiť na nočník skôr, pretože s ním pravidelne, od narodenia, pracujú na tom, aby si dieťa svoje potreby uvedomovalo a aby sa ich naučilo ovládať. Dieťa spoznáva svoje telo, učí sa vyjadrovať potrebu vyprázdnenia a postupne získava kontrolu nad svojim močovým mechúrom a črevami.

Nemožno však s istotou tvrdiť, že deti, ktoré nepoužívali jednorazové plienky, budú automaticky chodiť na nočník skôr. Tak ako máme deti, ktoré ešte v 4 rokoch nosia plienku, aj táto metóda môže byť úspešná u niektorých detí a u iných vôbec.

Aj keby sme chceli jednoznačnú odpoveď, či jednorazové plienky brzdia proces odplienkovania, nebude to platiť univerzálne. To, kedy bude dieťa pripravené chodiť na nočník, závisí od mnohých faktorov, vrátane individuálneho vývoja, fyzickej a emocionálnej zrelosti.

Kedy je dieťa pripravené na nočník?

Schopnosť udržať moč a stolicu sa vyvíja oveľa skôr, ako dieťa dokráča vykonať potrebu na toaletu. Je to proces, ktorý si vyžaduje nevyhnutný vývoj nervovej sústavy a psychickú a emočnú zrelosť.

Psychická zrelosť znamená, že dieťa ovláda sťahovanie a uvoľňovanie zvieračov. To je niečo, čo ho nedokážete naučiť. Dieťa sa učí samo rozpoznať pocit plného močového mechúra. Postupne si spojí okamih, že sa mu chce cikať s tým, že musí ísť na nočník skôr, že bude neskoro. Keď dokáže ovládať zvierače, vie ich aj uvoľniť tam, kde sa to má robiť, na nočníku alebo na záchode.

Inteligenčná zrelosť predpokladá, že dieťa chápe, čo sa od neho očakáva. Dieťa musí vedieť, na čo slúži nočník alebo záchod a musí mať záujem túto činnosť urobiť. Keď je pripravené, zvládne túto fázu celkom prirodzene. Inak ho budete len zbytočne nútiť do niečoho, na čo nevyzrelo.

Nátlaky, ktoré zvyknú rodičia robiť na dieťa, bývajú hlavným dôvodom, prečo deti odmietajú chodiť na nočník. Myslite na to, keď budete mať ťažkú chvíľu a budete si zúfať, prečo to vaše dieťa ešte stále nechodí na wc a pýtať sa, kde urobili „súdruhovia“ chybu.