Dobre si na ten pohľad pamätám dodnes, hoci je to pomaly 20 rokov:
„Ja ti vôbec nič k týmto mojim deťom necítim. Všetci vravia, že ich musím strašne ľúbiť, lebo sú krásne, malinké a potrebujú ma. Ale ja necítim nič, fakt. Je to strašne únavné sa o nich starať. Keby už boli konečne veľkí!“
Keď „automatika“ zlyhá
Nie, v hre nebola žiadna popôrodná depka, ani nejde o sociálne vyšinutú osobu, ba nie je ani len mentálne postihnutá. Jednoducho je to človek ako my všetky – s bežnou inteligenciou, humorom, svojím pohľadom na život a jeho hodnoty, a do manželstva vstupovala s tým, že deti prídu a nebránila sa im. Tak ako to teda s tým materským pudom je či nie je?
Podľa všetkých písaných a nepísaných pravidiel aj vedeckých výskumov je istý inštinkt a ochrana, ktorý rovnako ako ostatné živé bytosti tu na zemi má človek, aby sa postaral o svoje mláďatá.
Podľa psychologičky Lenky Čadovej však jedným z mechanizmov, ktoré príroda automaticky zariadila, je fakt, že každé mláďa tomu svojmu dospelému jedincovi príjemne vonia a tak je pre neho „milšie“ sa oň starať. Táto vôňa mláďat totiž obsahuje v sebe látky, ktoré potláčajú agresívne správanie sa dospelých jedincov voči tým malým a zároveň vyvolávajú pocity nehy.
Prvé, čo teda potrebujú na vybudovanie vzájomného vzťahu matka a dieťa – a to obojstranne – sú práve tie jemné dotyky a nežné správanie sa, čo je jedným z predpokladov „naskočenia“ materského pudu ako láskyplnej väzby matky k dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Chceli ste hodiť plačúce dieťa o stenu?
Civilizácia, ktorá ničí materský pud?
Zdá sa, že práve tu je pes zakliateho či neexistujúceho materského pudu zakopaný! V moderných civilizáciách sú dievčatá čoraz menej – oproti tým jednoduchším kultúram či národom – pripravované na pozíciu matky a manželky.
Hry s bábikami už nie sú takou samozrejmosťou, ako kedysi, vrátane prirodzeného prostredia viacgeneračných rodín, spolužitia súrodencov aj s rodinami v pevnom vzťahu. Nehovoriac už o počte detí, kde tie staršie prirodzene boli včlenené do prijímania nového života ako aj do starostlivosti o súrodencov.
Pre dnešné dievčatá prevládajú skôr prevládajú tvorivé či počítačové hry, hlavolamy, kadernícke hlavy, detské šminky či iné novodobé hry pre dievčatá, ktoré však neskôr môžu len veľmi ťažko aplikovať na malom bábätku.
V spojení s prípravou – a vážnou – na svoj kariérny post podľa prirodzených daností a inteligencie dievčatka stále výchova k materstvu absentuje, čoho dôsledkom je šok z pocitov po narodení vlastného dieťaťa a v lepšom prípade omeškané budovanie vzťahu medzi matkou a jej potomstvom.
Šoky
Podľa slov mnohých žien ich na túto rolu – na rozdiel od roly profesionálnej, za ktorú sú platené – nik nepripravoval, čo viedlo k rozpakom, neistote a nedôvere v samu seba aj k onomu malému stvoreniu, ktoré toľko vyžadovalo úplne nezištne, len tak, bez poďakovania či slovka uznania. Častokrát potom novopečené mamičky prepadajú pocitom úzkosti, viny, strachu a menejcennosti práve preto, že žiadny prevratný pocit voči svojmu dieťatku nezažívajú.
ked sa narodila sara, bola som rada, ze porod mam za sebou. bola som na smrt vycerpana. priniesli ju, prilozili a ja som nic necitila. bola som rada, ze mozem oddychovat. ale ono to prislo. postupne, krasne. dnes ma sara dva roky a bezhranicne ju milujem. myslim, ze kazda matka miluje svoje dieta. problemom je len unava, ktoru kazda z nas niekedy pocituje. musime si najst cas aj na oddych… a bude fajn
NIkdy som nenosila deti v šatkach a nosičoch, je to taky modny hit, niekomu to vyhodnuje a niekomu nie. Tiez mam na to svoj ortopedicky nazor, ked dieta takmer vobec nie je v polohe lezmo, co potrebuje v utlom veku….
Toto by som teda nevypichovavala do dvoch zakladnych bodov spolu s dojcenim… non.
Mas pravdu mafia. Matka moze mat dobry vztah s dietatom, aj ked dieta nebolo prilozene po porode atd. Moze mat pocit, ze jej ukradli porod a tym jej stazili poporodny vztah s dietatom, ale to je debata o niecom inom. Naopak, aj matka ktora ma idealnu podporu pre vztah s babom to moze vsetko okamzite doslova sabotazovat, vztah sa nevytvori a ona sa stazuje ze to proste nejde, ze vztah nema, ze dieta je deno denny rusivy komponent v jej zivote. Vela zalezi od jej psychickej vyzretosti uz do casu pred porodom, ta sa neda vytvorit prvym prilozenim novoredenca.
myslím, že aj “slabšie a lenivejšie povahy” by to mali ľahšie, keby mali možnosť využiť hormonálnu predispozíciu pre vytvorenie vzťahu – najmä hneď po pôrode kontaktom kože na kožu atď. a tiež stále dosť absentuje spoločenské zázemie podporujúce materstvo ako také či konkrétnu matku…
Ono to nie je jednoduche- zena, ktora zavisela na podpore od druhych vidi dieta ako tyrana, ktory ju prisiel obrat o cas a energiu. Dieta place- nemoze ho odlozit a ist prec, ma nervy, place, niekto jej pride na pomoc a zacne ju nie ze doplnat ale doslova nahradzat. Mozno si to tazko predstavis, ale ani sebalepsia hormonalna konstelacia ci optimalne podmienky pre bonding neznamenaju vela, ak si ich zena proste nevyberie. Strach, podrazdenost a hnev prevazia a spustia opacny vztah.
Materstvo na kazdu vplyva inac. Prave riesim problemy mladej matky ktora sa bori s negativnymi myslienkami typu nozik a moje 2 mesacne dieta. Dieta moze odhalit a vyskusat na maximum matkine slabosti povahy a jej skusenosti. Ak je matka slabsia a lenivsia povaha, dieta v nej spusta kopu negativnych emocii.