Nepokojnému bábätku rajský plyn?!?

Máte nepokojné dieťa? Dajte mu plyn. Plyn rajský. A bude sa mať ako v raji.

Českými médiami prebehla správa, ktorá hovorila o úžasnej možnosti pre rodičov, ako upokojiť a utlmiť malých pacientov. Rajský plyn by podľa nej mohol nahradiť bolestivé injekcie alebo tabletky.

zdroj: nemocnica Nový Jičín

Plyn miesto náruče milujúcej osoby?

Okrem toho, že už fotka, ktorá sprevádzala túto správu v médiách, mi príde hrozná – opäť na nej v situácii, kedy treba utíšiť dieťa, je pri ňom zdravotník a nie jeho matka či otec. Neberme teraz do úvahy situáciu, kedy je pre matku nemožné sa o dieťa postarať (je v bezvedomí, je po chirurgickom zákroku …).

Koľkí z nás boli „vyhostení“ od vyšetrenia vlastného dieťaťa napr. pri hospitalizácii v nemocnici (mňa chceli, z vizity v detskej fakultnej nemocnici, keď sme boli hospitalizovaní pri nalomení stavca našej dcéry ..), koľké z nás stáli na chodbe pôrodnice a identifikovali plač svojho dieťaťa, ktoré sestry zobrali na hromadné kúpanie? Alebo na očkovanie? Alebo na odber krvi? Alebo pri zubárskom ošetrení?

Klinická psychologička Michaela Mrowetz k tejto informácii z českých médií hovorí:

„Postupu utišovania dieťaťa úplne chýba podpora rodičov v tom, aby dieťa počas bolestivého zákroku držali v náručí, v kontakte koža na kožu, dojčili – ak je dieťa dojčené. Toto všetko sú spôsoby upokojovania dieťaťa, ktoré vedú k zníženiu vyplavovaného kortizolu zvyšovaním vyplavovania oxytocínu, čo je postup efektívny pre zvládanie bolesti pri nevyhnutnom zákroku.

Poškodzujúci postup, ktorý ponúka nemocnica dokumentuje patologická fotografia zachytávajúca separované dieťa so zdravotníkom. Rodičia absentujú, posilňuje sa kolektívna trauma zo separácie.

Empatické a kontaktné vzťahové rodičovstvo pozná efektívne spôsoby zvládania bolesti, ritualizácia rodičovskej blízkosti a stereotypné správanie rodiča ako osoby zvládajúcej s dieťaťom bolesť – trikrát pofúkame, trikrát dáme pusinku, trikrát pomenujeme realitu: bude to bolieť, môžeš kričať, budem s tebou, spolu to zvládneme.

Efektívnou sa javí podpora kompetentného správania pri zvládaní bolestivého zákroku v rodičovskej náruči.“

Michaela Mrowetz ďalej odporúča, aby dieťa (akokoľvek staré) vždy malo pri bolestivom zákroku blízku, milovanú osobu, čo by u menších detí mali byť vždy rodičia, u väčších detí to môžu byť aj zvieratá. Pripomína, že oxytocín a opioidy vyplavované do tela pri tesnom kontakte s milovanou osobou pôsobia ako anestetikum.

Podobne, ako by tomu malo byť pri ošetrovaní novorodenca po pôrode – teda vždy na tele matky.