Beznátlaková komunikácia

Beznátlaková komunikácia (tiež niekedy nazývaná „Súcitná komunikácia“) je spôsob interakcie s okolím, ktorý sa dá používať v akejkoľvek situácií, či už pri deťoch, v partnerských vzťahoch, s kamarátmi ale aj v práci.

Tento typ komunikácie nám poskytuje vhľad do toho, ako používame (často nevedome) pri komunikácií s inými ľuďmi staré naučené vzorce obrany, odporu, protiútokov a privádza do našich vzťahov väčšiu harmóniu a pochopenie. 

Uvedomenie si našich mechanizmov manupulácie a obrany v každodennej komunikácií a vedomá snaha zdravšieho spôsobu fungovania vnáša do života väčšiu jasnosť, porozumenie,  súznenie, vzájomný rešpekt a spoluprácu.

Komunikácia v rodine- s našim partnerom a deťmi- býva často náročná. Do našich najbližších vzťahov vkladáme množstvo energie a komunikácia je často emocionálne vyčerpávajúca, lebo sa snažíme robiť všetko čo najlepšie. Zároveň však často fungujeme na nezdravých a neefektívnych vzorcoch správania, ktoré so sebou nosíme od detstva.

Ako sa teda vysporiadame s 2-ročným dieťaťom, ktoré vytrháva kamarátovi každú hračku, s ktorou sa hrá?

Čo povieme nášmu 4- ročnému dieťaťu, ktoré kričí v záchvate zlosti a odporu?

Ako sa rozprávame s 10- ročným dieťaťom o povinnostiach, ktoré si nesplnilo?

Aké spôsoby komunikácie podnietia, aby naše dospievajúce dieťa bolo k nám otvorené?

Princípy beznátlakovej komunikácie

Marshall Rosenberg- zakladateľ Beznátlakovej komunikácie pomenoval princípy beznátlakovej komunikácie nasledovne:

„Okrem postoja ignorácie a používania nátlakových taktík existuje ešte jeden prístup. Vyžaduje si uvedomenie jemného ale dôležitého rozdielu medzi našim zámerom priviesť ľudí k tomu, aby robili čo chceme my- ktorého zástancom nie som- a jasným a vedomým zámerom vytvoriť prepojenie, v ktorom sú potreby všetkých zúčastnených naplnené.“

Beznátlaková komunikácia poskytuje spôsob, ako udržiavať a podporovať hodnoty vzťahového rodičovstva počas celého detstva, dospievania a dospelosti. má so vzťahovou výchovou dve spoločné centrálne myšlienky:

• l        ľudské konanie je motivované snahou naplniť potreby
• l        blízke, dôverné vzťahy sú budované na vnímaní týchto potrieb.

Namiesto dôrazu na autoritu a disciplínu ponúka vzťahové rodičovstvo a beznátlaková komunikácia teoretické aj praktické oporné body pre podporu súcitných, silných a tvorivých detí. Takýto druh komunikácie ponúka rodičom dva základné nástroje, ktoré podporujú blízky vzťah: empatia a pochopenie pocitov  a potrieb iných a vyjadrovanie vlastných emócií. 

Každá interakcia, ktorú máme s našimi deťmi v sebe obsahuje správu o tom, kto sú, kto sme my a aký je život.

Rodič, ktorý vytrhne dieťaťu z ruky hračku, ktorú ono práve zobralo inému dieťaťu a povieme mu “Neber hračku”, učí svoje dieťa, že branie vecí je v poriadku – pre tých ktorí majú viac sily a moci. Naopak, mohol by slovami aj konaním komunikovať tri základné veci:

• l        chcem pochopiť potrebu, ktorá leží za tvojím konaním,
• l        chcem vyjadriť moje vlastné pocity a potreby
• l        chcem nájsť spôsob, aby boli tvoje aj moje potreby naplnené.

Tým, že vidíme pocity  a potreby, ktoré stoja za slovami a správaním našich detí im dávame cenné dary. Pomáhame im pochopiť ich, vyjadriť a nájsť spôsoby ako naplniť tieto potreby. Ukazujeme tým našim deťom dôležitosť empatie s druhými ľuďmi, dávame im víziu sveta, kde záleží na potrebách všetkých a pomáhame im vidieť, že mnoho z túžob a prianí, ktorých sa ľudia držia, sú iba stratégie dosiahnutia iných, hlbších potrieb.