Jacqueline Leigh je novinárka a mama dvoch detí, štvorročného chlapca a dvojročného dievčatka. Tak ako aj iní súrodenci, sa často hádajú.
Jacqueline sa do týchto sporov vždy miešala, reagovala na každý zádrhel medzi nimi, robila rozhodcu a sudcu, až si jedného dňa prečítala o francúzskej metóde, ktorá sa volá „Pauza“ a rozhodla sa, že ju vyskúša použiť. Ukázalo sa, že metóda je veľmi efektívna.
Moje deti majú štyri a dva roky, pre súrodencov možno „najnebezpečnejšie“ roky. Toto je obdobie, keď sa z lego kociek stávajú zbrane, kradnutie hračiek je norma a vrieskanie je hlasnejšie ako erupcia sopky. A ja sa pýtam, či toto niekedy prestane, či sa moje deti budú niekedy znášať.
V jednom kuse sa pristihnem v situáciách, ako im hovorím „Prestaň robiť zle sestre!“ „Prestaň mu kradnúť hračky!“ „Prestaň, vidíš, že plače!“
Je to naozaj vyčerpávajúce a frustrujúce, keď preberám na seba rolu rozhodcu, čo ešte zhoršuje situáciu a výsledkom sú nielen dve mrzuté deti, ale aj mrzutá mama.
Dá sa s tým niečo robiť – nič nerobiť
Musím sa priznať, že môj život je jednoduchší, odkedy som si osvojila populárnu francúzsku metódu, ktorú asi používa každá mama, len Francúzi boli prví, ktorí ju pomenovali.
Pamela Druckerman, autorka knihy „Francúzske deti nevystrájajú pri jedle,“ priviedla moju pozornosť na metódu, ktorá sa volá „Pauza.“
Pamela je Američanka, ktorá žije v Paríži so svojou rodinou. Podelila sa o veľa rozdielov medzi francúzskymi a americkými rodičmi, ale práve jej pauza ma skutočne zaujala.
Čo je vlastne tá Pauza?
„Pauza“ sa odporúča všetkým čerstvým mamám, ktorých bábätká nevedia prespať noc. Francúzske bábätká to dokážu do 2. mesiaca, takže na tejto metóde niečo musí byť.
Keď francúzske dieťa v noci plače, rodičia ich pár minút sledujú, ale nechajú ich tak, pretože vedia, že bábätká môžu v spánku robiť pohyby, vydávať zvuky, aj plakať. Keď ich nechajú pár minút tak, samé sa upokoja a znova zaspia, tvrdí Pamela.
V čase, keď som si jej knihu čítala, moje deti už neboli žiadne bábätká a dávno dokázali prespať celú noc. No prišlo mi to, že táto metóda by sa dala použiť bez ohľadu na vek detí a bez ohľadu na to, o aký problém ide. Či už je to spánok alebo záchvaty hnevu a súrodenecké hádky.
Napadlo mi:
čo ak sa prestanem miešať medzi svoje deti, čo ak prestanem robiť rozhodcu a jednoducho si dám „pauzu?“ Možno sa naučia aj samé, ako riešiť svoje veci. A vyšlo to!
Keď sa moje deti začali medzi sebou handrkovať, jednoducho som čakala a len som sa pozerala, nezasahovala som. Tak som sa naučila, že im stačia spravidla tri minúty, aby si problém vyriešili medzi sebou.
Buď začali medzi sebou vyjednávať ako prefíkané líšky alebo sa jeden vzdal a odišiel preč. Bolo naozaj len zopár škaredých situácií, kedy som zasiahla. Ale väčšinu to zvládli bezo mňa.
Keď sa do toho montujeme, zhoršujeme to
Rodičia väčšinou môžu za to, že hádky medzi deťmi ešte zhoršia. Pridajú im na sile.
Akonáhle zasiahnem v okamihu, keď sa moje deti začnú hádať, prispievam tak, že emócie sa zvyšujú – moje, aj detí. Potom sa situácie môžu vymknúť spod kontroly. Ak si však dám pauzu, zároveň je to šanca pre moje deti, príležitosť, aby sa samé vysporiadali so svojimi emóciami.
Táto metóda funguje aj na iné situácie, napríklad, keď si rozbijú koleno, padnú a podobne, vtedy jednoducho použijem svoju „pauzu.“
Dám im možnosť, aby sa z toho dostali bez toho, aby mali za zadkom mamu, ktorá ich bude ofukovať. Teraz ku mne s plačom pribehnú len veľmi zriedkavo a ja som vždy fascinovaná, že sú schopní sa jednoducho postaviť, oprášiť si koleno a ísť ďalej.
Pauza vás nerobí horším rodičom
Pauza funguje v krátkosti takto: keď má vaše dieťa záchvat hnevu, na ktorý nemá až taký pádny dôvod, len zastaňte, sledujte dieťa z bezpečnej vzdialenosti a čakajte.
Zvykla som čakať napríklad päť minút, kým som nabehla riešiť nejaký problém. Okamžite som však reagovala, keď jeden druhého udreli. No tých päť minút spravidla stačí.
Takže, nabádam vás k pauze – párkrát sa zhlboka nadýchnite, nechajte deti, nech si samé riešia svoje problémy, pretože potrebujú svoj priestor a čas, aby sa to naučili. Je to súčasť ich vývoja.
Zapamätajte si, že pauza vás nerobí horším rodičom. Ale múdrym rodičom detí, ktoré sa naučia byť odolné, naučia sa, ako sa majú zastať samých seba na školskom dvore, naučia sa aj upokojiť. Takto deťom skutočne pomôžete, aby si vedeli pomôcť bez vás, ako prežívať menší stres v každodenných situáciách.
(10 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)
Loading...
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Byť mamou je ako mať dve práce na plný úväzok
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Večierka pre tínedžerov
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží