Trucovanie v obchode

MikSa 5
obchod

Pomerne často sa môžeme stretnúť v obchode s deťmi, ktoré sa hádžu o zem len preto, aby im rodičia kúpili nejakú hračku alebo aspoň oné “niečo” (je jedno čo, hlavne aby kúpili).

Rodičia sú v týchto situáciách väčšinou bezradní. Nevedia, čo si s dieťaťom počať: nakričať na dieťa, dať mu jednu na “zadok” ? – to radšej nie. Dieťa si veľmi dobre uvedomuje, že rodič nechce v obchode upútať pozornosť a preto sa radšej, v záujme mieru, vzdá. A dieťa boj vyhráva.

Aj môj syn sa mi pokúsil predviesť spomínané divadielko, ale zistil, že týmto “cirkusom” u mňa nič nedosiahne. Pomaly som sa k nemu naklonila, zdvihla som mu hlavu a povedala som mu: “Počúvaj ma dobre , miláčik,…”, a s tónom hlasu, ktorý dobre poznal (a môžem vás ubezpečiť, že to nebol nežný tón, ale tón “hnevajúcej sa” mamičky) a môj hlas znel neoblomne:… “ ak neprestaneš, končíme s nákupmi, ideme von a tam vonku si to s mladým pánom vyjasníme.” Môj syn naďalej pokračoval, plač nemal konca kraja a všetci si viete domyslieť, ako to skončilo…

Na ďalší deň, pretože som nechcela pridlho čakať, aby zostalo v jeho pamäti všetko čerstvé, som mu oznámila, že sa musím vrátiť do nákupného centra, aby som dokončila nákupy, ktoré som nemohla včera urobiť kvôli jeho “vystúpeniu”. Jasne som mu dala najavo, že také správanie nebudem viac akceptovať. Pozrel sa na mňa pohľadom “veď uvidíme…”. Povedala som mu, že ak sa bude správať tak ako včera, vrátime sa domov, zavolám opatrovateľku, a kým nebude dosť veľký, aby sa vedel v obchode slušne správať, viac tam so mnou nevkročí. Vo svojej hlavičke si asi povedal: “ja ju poznám, neurobí to…”. Hneď pri prvom pokuse si to vyskúšal, keďže som to dopredu tušila, vôbec som neotáľala a odišli sme z obchodu tak rýchlo, že ostal v šoku. Po príchode domov, som zavolala opatrovateľku a hneď nato som odišla.

Môžem vám z vlastnej skúsenosti povedať, že keď niečo sľúbime a dodržíme, dieťa pochopí, že je v jeho záujme, aby s nami “nežartoval”.

Treba sa však snažiť vždy dodržať to, čo hovoríme, lebo ak tak neurobíme, dieťa začne rozhodovať za nás, čo sa bude diať. Rodič musí dieťa už od najmladšieho veku učiť spôsobom správania sa a musí ostať vždy dôsledný v tom, čo sľúbi aj splniť.

Aby dieťa vedelo rešpektovať pravidlá, ktoré sme ustanovili a ktoré musia byť jasné a presné, musí ich vedieť dodržať aj rodič.


Podľa francúzskej autorky článku Claire Pimparé, preložila MikSa

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. TEMA – AKCNE DETI V OBCHODE.

    Mame dievca ma 4 roky, vola sa Miska. Berieme ju do obchodu sporadicky, ale ked uz niet pomoci, tak ide s nami. Musim sa priznat, ze takýto vystup som este s dcerou nezazil. Je pravda, ze ked chodime po obchode, sem tam “zavrzuka” ale rxchlo to otocim iny smerom.

    Raz sa nam stala takato prihoda, z ktorej ponaucenie mam stale v zalohe. Tato prihoda sa prvy krat stala cca rok, mozno vias dozadu. Boli sme na nakup cela rodina. Kedze Miska je zive dieta, tak som s nou lietal po hypermarkete, aby nezacala vrzukat. Vozil som ju v kociku hore-dolu, aby som ju nejak zaujel. No a co cert nechcel, zastavili sme sa aj v hackarstve. Kedze mame nejake kocky z lega, tak sa jej zaacila sada z lega. Ukazala na nu, tak som jej ju podal, nech si ju aspon pozre, ked ju nekupime. (stala 1.100,-). Miska si ju obzerala z kazdej strany a sup s nou do kosika so slovani “to sa mi paci, bereme”. No a teraz nastal problem, vyvalit tisicku za pat kociek alebo ju nejak ukecat. Jedine co ma v tej chvili napadlo sa jej opytat: ” .. a kartu (platobnu) mas?”, “..ako chces zaplatit, ja tolko penazi nemam”. Miska len pokrutila hlavou, ze nema so smutnymi ocami sme lego vratili do regalu. Oddelenie sme opustali s krasnymi detskymi vyhrazkami typu: “..nabuduce si tu kartu zoberiem..” :-)))

    Po case som ju zasobil nejakymi kartami, ale su pekne ulozene a na nase stastie ich zabuda doma.

    Nechcem sa hrat na supermana, ale mozno tomu prispelo aj to, ze sa hravala na obchod. Kde sa kupuje a predava. Mozno si to v tej malej hlavicke dala nejak dokopy ze to pochpolia.

    Tolko postreh. Pekny den.

  2. No jo, ale to je to, co jsem psala – u nás pomáhá ignorovat, ale to se NEDÁ na rušných místech, kde je to o život (klasicky uprostřed křživatky, grrr). No jo, nezbývá mi, než doufat, že jednou z toho vyroste ;o)

  3. Renata, presne! Este pridam jednu malu poznamku. Trucovanie je vlastne emocionalny vylev. Deti maju popletene pocity a nevedia sa s nimi vysporiadat, tak ich vyleju v “neorganizovanej” forme. Ja ako rodic mam povinnost mojmu dietatu vysvetlit a ukazat ako sa s tymito pocitmi vysporiadat, nie bit alebo trestat ho za to, ze to nevie.

    A presne ako hovoris, kolko krat mam ja chut Zurit tak isto ako ona. A kolko snahy to da, aby som to neurobila. Ked je to take tazke pre mna (a kolko krat sa mi to nepodari!!!), predstavte si, ake tazke je to pre deti! A mame ich trestat za to, ze nevedia nieco, co ani my poriadne nevieme?????

  4. Na “trucovanie” platia niektore vyskusane rodicovske “triky”, o ktorych sa tu trochu hovorilo, pridam svoju trochu do mlyna: 1. predchadzat situaciam, kedy k trucovaniu moze prist: Najjednoduchosie je, ist nakupit bez dietata; ak musite is do obchodu s dietatom, dieta ma byt najedene; najlepsie ak bolo predtym na ihrisku a spokojne dokaze sediet v kosi a nema prilis vela energie, ale nesmie byt ani velmi unavene, to by bolo len horsie; je dobre, mu vopred oznamit, ze pojdeme na nakup; dat mu nejaku cinnost, ak sa da – nosit veci do kosika alebo ak sedi v kosiku, tak mu dat knizku, alebo nieco, co ho zabavi, rozpravat sa s nim; popripade mu slubit, ze ak sa bude slusne spravat v obchode, tak bude potom moct robit nejaku oblubenu cinnost (kreslit, ist do parku, hrat sa s kamaratom). 2. Ak uz k trucovaniu dojde napriek vasej obrovskej snahe predist mu, tak si dieta si VOBEC nevsimat, NEZVYSOVAT HLAS, maximalne mu oznamit, ze idete dalej nakupovat = ono pochopi, ze nema zmysel trucovat, ak tam predsa nie ste a nevidite ho, vy ste publikum. Samozrejme sa da ignorovat, len na bezpecnom mieste, alebo ho musite na bezpecne miesto odtiahnut. Ak si vyskusate sposob ignoracie, uvidite, ci sa vase dieta po chvilke zodvihne zo zeme, pride sa vami a bude kludnejsie, alebo bude aspon schopne komunikovat. Velmi dolezite: NEVSIMAJTE SI OKOLOSTOJACICH CUDZICH LUDI! Vase dieta je pre vas najdolezitejsie, riesite situaciu, ako najlepsie viete, moze vam byt uplne jedno, ci si myslia cudzi ludia, aj tak ich uz nikdy v zivote neuvidite, ale s vlasnym dietatom budete do konca zivota, cize ono je v tomto momente podstatne. Ti, co mali deti, vedia o co ide a ti, co deti nemali, tak tym sa to jednoducho aj tak neda vysvetlit, takze okoloiducich cudzich ludi uplne vypustite z hlavy. A dalsia dolezita vec; nenechajte sa vyvjest z miery = nezvysujte hlas, NEBITE HO, nespravajte sa ako “zlostou sialeny rodic”. Uvedomte si, ze taketo spravanie je pre dieta zaujimave – aj nabuduce sa bude chciet presvedcit, ci budete vrieskat,a tak sa znovu hodi o zem (oni su totiz experimentatori).

    Vacsinou, ignorovanie trucovania zabera, ale je male percento deti, ktore ked zacnu trucovat, dostanu sa do akehosi afektu a NEDOKAZU same od seba prestat, cize u nich ignorovanie nepomaha. V takychto pripadoch je najlepsie snazit sa mu pomoct – pokojne mu hovorit, ze chapete, ze sa zlosti (lebo ste mu nekupili…, ale neda sa, jednoducho mu to vysvetlite) a hlavne sa treba snazit odputat jeho pozornost, najlepsie funguju veci, ktore ho zaujimaju (pozri, vonku parkuje nakladiak, pojdeme sa na neho pozriet, alebo pomozes mi zaplatit peniazmi pri pokladni atd.). Odputanie pozornosti je priatel rodicov v tazkych situaciach.

    3. “slubit” nejaky neprijemny dosledok – okamzite odchadzame z obchodu (zo zoo, z ihriska), ak sa nevies spravat a dnes nepojdes na navstevu ku kamaratovi, alebo sa nebudes hrat s pastelkami (oblubena cinnost) ale budes upratovat hracky (neoblubena cinnost). Najdolezitejsie je, tento slub dodrzat a OKAMZITE konat, ak neposluchne, cize okamzite odist a vsetko dodrzat. Je to sice otrava, prerusit nakup atd., ale urcite sa vam to oplati, lebo vase dieta pochopi neprijemne dosledky.

    Mozem vam povedat, ze i ked toto vsetko viem, tiez musim velakrat ratat v duchu do 10, aby som “nevybuchla a nehodila sa o zem vedla mojho milacika a nezurila rovnako ako on, to by bol pohlad” ;-)) Prajem vela trpezlivosti.

  5. :o) Problém je, že mně když se dcera hodí na zem, tak nevidí, neslyší… Zdvihnout jí hlavu a něco jí říct? Hmmm, maximálně tak zvýší hlas, aby měla jistotu, že bude HLASITĚJŠÍ než já – a je jedno, jestli mluvím normálně, nahlas nebo třeba šeptem… Vlastně jí k běsu přivádí už jenom pouhý fakt, že se jí v takové chvíli DOTKNU. Takže mně se v podobných případech nejvíc osvědčilo dítě prostě překročit a jít si po svým :o) A zvláštní – v obchodě, kde si nezájem můžu s klidem dovolit, s sebou hodila na zem dvakrát a byl klid. Na místech, kdy si to dovolit nemůžu (rušná ulice, zastávka MHD…) a kde chtě nechtě vztekající se dítko musím nejdřív odtáhnout do bezpečí, tak tam si ty svoje vzteky dovolí… :o(

Pridaj komentár