Novorodenec do troch mesiacov: aký má režim, ako spí a čo s ním robiť, keď je hore?

Prvé tri mesiace majú v živote dieťaťa výnimočné postavenie. Dieťa nadväzuje vzťah s rodičmi a s okolitým svetom, učí sa základným procesom – ako spať a tráviť.

Je dobré, ak v tomto období čo najviac prispôsobíme rytmus a priebeh našich dní potrebám bábätka. Sledujme, ako prechádza z bdenia do spánku, z hladu do nasýtenia, z pokojného bdenia a záujmu k príliš veľkému rozrušeniu.

Ak pozorujeme veľké extrémy v prechodoch medzi bdením a spánkom, signalizuje to, že nervový systém dieťaťa sa nevie plynule prispôsobovať signálom z vnútorného a vonkajšieho prostredia.

Inými slovami – podnetov obklopujúcich dieťa je príliš veľa a ono ich nevie adekvátne spracovať. Príkladom je situácia, kedy sa dieťa upokojí iba pri určitom druhu vonkajšieho stimulu, napríklad, keď ho vozíme v aute, v kočíku a pod. 

Aktívne a pasívne bdenie

V prvom období života (prvé tri mesiace) väčšinou dieťa bdie iba krátke časové úseky. V čase bdenia je dobré sa s ním hrať, dotýkať sa ho, rozprávať mu a využívať najmä kontakt očí (zrkadlenie). Je dôležité pozorovať rytmus pozornosti dieťaťa:

• rozlišovať chvíle, kedy je bábätko aktívne bdelé a pozoruje vonkajšie prostredie – to je najlepší čas na spoločné „hranie“
• a rozlišovať chvíle, kedy je bábätko síce bdelé, ale jeho pozornosť je nasmerovaná dovnútra. Vtedy je najlepšie dieťa nerušiť. Táto oddychová fáza môže prejsť opäť do aktívnejšieho bdenia alebo do aktívneho odpočinku – spánku.

Necitlivý prístup k rytmu vonkajšieho a vnútorného zamerania dieťaťa môže u dieťaťa narušiť prirodzenú schopnosť modulácie jeho vnútorných potrieb (spánok, prijem potravy, vylučovane a pod.).

Vonkajšie a vnútorné zameranie¹

Okolo tretieho mesiaca sa pozornosť dieťaťa začína prenášať častejšie von, do najbližšieho okolia.

V tomto období sa objavuje prvý úsmev, ktorý dáva našej spoločnej komunikácii celkom iný rozmer.

Väčšina detí v treťom mesiaci ľahšie drží hlavičku, tvár začína nadobúdať jasnejšie črty a v pohľade môžeme rozpoznať určitý zámer.

Toto obdobie môže byť vhodné na postupné zavádzanie určitých pravidiel, ktoré sa môžu týkať frekvencie jedenia, spania a bdenia a pod. ²

Práve v tomto období je veľmi dôležité sledovať správanie dieťaťa a odhaliť kľúče k porozumeniu toho, čo prežíva.

Mám na mysli ochranu dieťaťa pred väčším množstvom podnetov, aké je pre neho príjemné. Ak sa nám podarí vysledovať chvíľu, kedy sa dieťa potrebuje otočiť od podnetov a odpočinúť si a my mu to doprajeme, sme ma najlepšej ceste k tomu, aby sme podporili jeho vlastnú reguláciu aktivity a odpočinku. 

¹Vnútorné zameranie – pozornosť obrátená dovnútra, do vnútorného prostredia, vnímanie a preciťovanie seba samého.

Vonkajšie zameranie – pozornosť zameraná na vonkajšie prostredie, vnímanie a interakcia s okolím.

² Časovanie pravidelnosti v denných činnostiach je u detí veľmi indviduálne. Niektoré majú pravidelný rytmus viac menej od narodenia, niektoré sa prispôsobia rytmu až v druhej polovici prvého roku.

Rozlišovanie toho, čo sme my a čo nie sme my

Vývin v prvom roku života môžeme vnímať aj ako proces stelesňovania, čo je spôsob osamostatňovania, oddeľovania. Je to preciťovanie síl v našom tele. Aby sme mohli sami seba stelesniť, potrebujeme poznať to, čo nie sme my:

Predstavme si malé bábätko okolo 1 – 2 mesiacov, ako kopká nožičkami a máva ručičkami. Niekedy si náhodne buchne do nosa, niekedy do hračky alebo do postieľky. Takto to ide deň za dňom, až kým si jedného dňa nevšimneme, že si dieťatko obzerá svoju ruku.

Tu sa udiala tá zmena, že dieťa poznáva, že ten pohybujúci sa predmet prináleží k nemu, môže ho ovládať, že je to jeho ruka. Ak sa tento základný proces neodohrá, dieťa resp. dospelý nevie rozlíšiť hranicu medzi sebou a okolitým prostredím (na fyzickej aj psychickej úrovni). 

Zmysly a ich úloha vo vývine

Vzťah s okolitým svetom nadväzujeme prostredníctvom zmyslov. Vývin zmyslov  postupuje od zmyslov vnímajúcich vnútornejšie podnety k vonkajším. Postupnosť je nasledovná: dotyk – hmat, pohyb, čuch, chuť, sluch a zrak. 

Keď sa vrátime k príkladu s rukou, je to najskôr dotyk ruky o ústa, pohyb ruky, jej vôňa a chuť a nakoniec vizuálny vnem ruky, ktorý dá celkový obraz mojej ruky.

Využitím postupnosti vývinu zmyslov môžeme podporiť moduláciu vonkajšieho a vnútorného zamerania.

Mimoriadne stimulované sú zrakové vnemy

Zrakové vnemy sú v našom civilizovanom svete od malička u detí mimoriadne stimulované, čo spôsobuje nasmerovanie pozornosti smerom von. Preto dotyk a pohyb (ale aj čuch, chuť a sluch) môžu u detí vzbudiť záujem o preciťovanie vlastného tela cez príjemné pocity, s čím súvisí trénovanie pozornosti na vlastné telo, na seba, čo je základom pozornosti aj vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu. 

Pri narodení a v prvých mesiacoch po narodení dieťa využíva na komunikáciu s prostredím najmä rannejšie zmysly, ktoré mu poskytovali informácie ešte v maternici, dotyk (hmat a pohyb), čuch a chuť, ktoré sú maximálne aktívne hneď po narodení, aby dieťa mohlo prijímať potravu.

Vráťme sa k vnímaniu cez ostatné zmysly

Myslím si, že pre rodičov je veľmi dobré sa vrátiť k vnímaniu cez dotyk, pohyb, čuch, chuť a zvuky aby sa mohli so svojim bábätkom dorozumieť. 

	Prečítajte si viac o jednoduchom cvičení, ktoré vám umožní preciťovať vnímanie vaše i vášho dieťatka.

Autorka: Mgr. Art Anna Sedláčková, ArtD., Pedagóg vývinového pohybu IDME v systeme BMC, Babyfit o.z., www.babyfit.sk, napísala pre www.babetko.sk   sériu článkov o psychomotorickom vývine, ktorá začína obdobím šestonedelia až po obdobie 9. mesiaca života dieťaťa.