7. – 9. mesačné bábätko: sedenie

Mgr.art Anna Sedlačková, ArtD. 0

Sed je mimoriadna poloha a medzník vo vývine dieťaťa. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou.

U väčšiny bábätiek v období 7. – 9. mesiaca roka môžeme vidieť snahu pozorovať svet z polohy sedu. Čiže otázky typu, či môžem dávať dieťatko sedieť, sú veľmi časté.

Shutterstock

Vie sa vaše dieťa posadiť?

Pri tejto otázke sa zvyknem venovať sedu trochu obšírnejšie. Poloha sedu je pre dieťa prirodzená a veľmi výhodná. Preto sa milujúci rodičia snažia dieťatku „pomôcť“ naučiť ho sedieť. Často ho obložia vankúšmi aby si pri páde neublížilo.

Asi z tónu mojich slov cítite, že toto nie je práve to, čo by som odporúčala. Rodičom k tejto problematike najskôr poviem toto: Dieťa má zvládnutý sed vtedy, keď sa vie posadiť samé.

Rovnako ako pri otáčaní sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát je nám práve ten proces zmeny polohy veľmi jasný, u sedu tento proces nepovažujeme vo všeobecnosti za taký dôležitý.

Možno aj pediatri sa skôr spýtajú: „Vaše dieťatko už sedí?“ a nie „Vie sa vaše dieťatko už posadiť?“

 

Nezávislý sed – zvládne to samé

Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé.

Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás.

Musí trénovať

Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu.

Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu.

Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk.

Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.

Shutterstock

Keď vedia sedieť, vedia aj padať

Deti, ktoré sa posadia sami si trénujú aj tzv. ochranné reakcie – reflexné pohyby, ktoré zabezbečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. 

Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať – vedia sa zachytiť.

Ako sa vyvíja sed u detí, ktoré posadíme my

Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované.

Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách.

To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici.

To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov.

Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8 mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí.

Keď sa stretneme vidím, že dieťa sedí vystreto ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali.

Často rodičia aj cítia, že dieťatko by sa chcelo vybrať do priestoru samé, ale nevedia mu pomôcť. Niektorí ho postavia a chodia s ním za ruky (ale o tom až niekedy inokedy).

Shutterstock

 

Sed ako súčasť pohybového kontinua

Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore.

To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch.

Ako môžeme pomôcť dieťatku, ktoré iba sedí?

Tento proces má dve fázy:

  • prenášanie váhy v sede
  • samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku.

Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne.

Prenášanie váhy v sede a následný pohyb zo sedu

Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú – vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu.

Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo resp. aby sa následkom vychýlenia  neaktivizoval úľakový reflex.

Vhodné je si sadnúť s nohami mierne roznoženými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu – „múrik“.

Takto to skúste

Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu.

Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu.

Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku.

Je to proces

Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví!

Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napr. hračka, ktorá hrká.

Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť.

Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité aby sme dieťa podopierali v oblasti pása.

Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu.

Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.

Materiál pripravila Mgr. art Anna Sedlačková ArtD., občianske združenie Babyfit, www.babyfit.sk

Seriál článkov Anky Sedláčkovej o psychomotorickom vývine v prvom roku života: 

Šestonedelie – obdobie vylaďovania

Prvé tri mesiace

Prvé tri mesiace – pohyb a poloha

Obdobie 4. – 6. mesiaca – najharmonickejšie  v 1. roku bábätka

Obdobie 4. – 6. mesiaca – pretáčanie z bruška na chrbátik

Obdobie 4. – 6. mesiaca – dieťatko by malo byť v polohe na brušku spokojné a aktívne

Obdobie 4. – 6. mesiaca – hračky a hry

Keď bábätku nejde pretáčať sa z chrbátika na bruško

7 – 9. mesačné bábätko: plazenie

7 – 9. mesačné bábätko: lezenie

7 – 9. mesačné bábätko: sedenie

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (17 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Author image

Mgr.art Anna Sedlačková, ArtD.

Mgr. Art Anna Sedláčková, ArtD., Pedagóg vývinového pohybu IDME v systeme BMC, Babyfit o.z., www.babyfit.sk, napísala pre www.babetko.sk   sériu článkov o psychomotorickom vývine .

články autora...

Pridaj komentár