Zamyslenie sa

Chcem sa s Vami podeliť o myšlienky, ktoré sú venované všetkým rodičom. Keď sa nad nimi zamyslíte, sú krásne, hlboké a dotknú sa každého milujúceho rodiča. Je na nich kus veľkej pravdy. Mali by sme popremýšľať a priznať si, kde robíme pri výchove svojich detí chybu. Poučiť sa z vlastných chýb, objať naše poklady a ísť ďalej v ústrety krásnemu životu…

Deti sa učia tomu, s čím žijú

Ak deti vidia kritiku,

      učia sa odsudzovať.

Ak deti žijú s nepriateľstvom,

      učia sa bojovať.

Ak deti žijú so strachom,

      učia sa stále niečoho obávať.

Ak deti žijú so súcitom,

      učia sa ľutovať samy seba.

Ak deti žijú s výsmechom,

      učia sa byť plaché.

Ak deti vidia žiarlivosť,

      učia sa, čo je to závisť.

Ak deti žijú s pocitom hanby,

      učia sa cítiť vinu.

Ak deti žijú s toleranciou,

      učia sa byť trpezlivé.

Ak deti niekto povzbudzuje,

      učia sa byť presvedčené.

Ak deti niekto chváli,

      učia sa vážiť si.

Ak deti pociťujú uznanie,

      učia sa mať rady samy seba.

Ak sú deti akceptované,

      učia sa nájsť vo svete lásku.

Ak deti žijú tam, kde sa rozdáva,

      učia sa byť štedré.

Ak deti žijú s úprimnosťou a čestnosťou,

      učia sa, čo je pravda a spravodlivosť.

Ak deti žijú v bezpečí,

      učia sa dôverovať sebe a ľuďom okolo seba.

Ak deti žijú s priateľstvom,

      učia sa, že svet je krásne miesto, 

      kde sa oplatí žiť.

Ak deti žijú v atmosfére pokoja,

     učia sa mať pokojnú myseľ.

S čím žijú vaše deti?

                                                                       Dorothy L. Nolte¹

Posledná otázka je veľmi dôležitá: S čím žijú vaše deti? S láskou, porozumením, toleranciou, radosťou? S hnevom, hádkami, neporozumením, bitkou? Ako ich pripravíme na život? Akí z nich budú ľudia? Je to na nás – rodičoch. Spravme všetko pre to, aby z našich detí boli šťastní a láskaví ľudia.

(¹ Canfield,J., Hansen, V.,M.: Slepačia polievka pre dušu, vydavateľstvo SOFA, Bratislava, 1996)