Prečo sa deti nevedia hrať?

Dieťa má príliš veľa hračiek

Ak pozorne sa dívame na hru dieťaťa, zistíme, s ktorými hračkami sa nehrá, ktoré sú preň príliš zložité či jednoduché, o ktoré nemá záujem.

Nemajme strach všetky neaktuálne hračky odložiť preč z dosahu dieťaťa a ponechať len tie, ktoré pri hre využíva. Môžeme ich odložiť napr. do pivnice či ku starým rodičom a po čase sa k nim opäť skúsiť vrátiť. Predmet, ktorý dieťa spoznalo a pomocou hry zvládlo, stráca preň na príťažlivosti.

V hračkách je neporiadok

Sú nahádzané vo veľkých škatuliach jedna cez druhú. Sú nekompletné, rozbité, pomiešané. Pre dieťa stratili svoju príťažlivosť. Dieťa si nevie samo dať rady s ich roztriedením. Hračky je potrebné mať roztriedené podľa druhov či náplne hry a uložiť do škatúľ, košíkov či na poličky. Iba ak ich dieťa vidí konkrétne pred sebou, dokáže si vybrať to, o čo má práve záujem na hranie.

Hračky sú nekvalitné

Nekvalitne vyrobené hračky – napr. stavebnice, ktoré po spojení nedržia, prípadne sa len veľmi ťažko do seba zapájajú, ťahacie hračky, ktoré sú nestabilné a stále padajú, zle vyrezané vkladacie tvary, ktoré do podkladovej dosky nezapadajú – sú pre dieťa len zdrojom frustrácie. Nebojte sa nekvalitné hračky vyhodiť a radšej sa zamerajte pri svojej kúpe naozaj na kvalitné, hoc i drahšie hračky.

Hračka nebola dieťaťu dostatočne predvedená

Vo väčšine prípadov treba dieťaťu hračku najprv ukázať, porozprávať mu o nej, predstaviť, predviesť, postupom času ukazovať na jej ďalšie možnosti. Mnohé hračky dieťa bez rodiča vysype a rozhádže po zemi.

Dieťa sa však chce naučiť sa hrať s novou hračkou. Ukážte mu preto, ako hračka funguje, ukážte mu možnosti hry s ňou, dajte mu názorný návod, ako sa vkladajú dieliky do vkladačky, či ako sa skladá skladačka a stavia železnica. A až potom nechajte dieťa, aby ju objavovalo svojím vlastným tempom a spôsobom.