Čo dávajú deťom starí rodičia?

Ako školáčka som mala rada knihu Vajce a ja. Zo všetkého najviac sa mi páčili historky, ktoré popisovala hlavná hrdinka zo života so starou mama. Jej babka bola tá najstrelenejšia osoba na svete.

Pod vankúšom schovávala cukríky, nútila deti nosiť zásterky a celé prázdniny im čítavala rozprávky. Neustále ich strašila, ochraňovala a povzbudzovala.

Bola láskavá, starostlivá a rozmarná. A hoci si neviem predstaviť, ako na niektoré nápady reagovala jej nevesta, vnúčatá ju zbožňovali. Lebo dobrý starý rodič dokáže dať vnúčatám neskutočne veľa.

Starí rodičia schovávajú kopec tajomstiev

Ako decko som bola neporiadna a pod maminou poriadkumilovnou rukou som trochu trpela. Preto mal život u babky neskutočné čaro.

Kým našu mamu postihol už v deväťdesiatych rokoch syndróm minimalizmu, babka bola presný opak. V pivnici, na povale, pod obrovskou posteľou a v skriniach sa váľali tisícky (nepreháňam) pokladov.

Babka nemala problém svoje vnúčatá nechať prehrabávať staré šperkovnice, škatule, krabice.

Vyťahovali sme nočné košele, objavili porcelánovú bábiku, s ktorou sa nikdy nikto nehral, skúšali si svadobný závoj a do jednej porozbíjali vianočné gule, ktoré prababke poslali príbuzní z Ameriky.

Dokonca sme objavili zaprášenú zbierku Brava, ktorá nás úprimne šokovala.

Prečítajte si aj: Deti u babky, rodičia na rande

A babka? Mykla plecom a poslala nás kresliť do zošitov, ktoré jej zostali po deťoch.

Starí rodičia neriešia bio – eko – raw

Kým mama ma učila, že do vývaru patrí petržlenová vňať a do vody na umývanie okien trocha octu, babka vedela dať praktickému vzdelávaniu grády.

Poslala nás vnúčatá do záhrady nakopať zemiaky, ktoré sme na podstienke škrabkali nožom, lebo babka neuznávala klasické škrabky. Vraj sú pre grambľavých.

Potom zapojila fritézu a my sme s obdivom civeli na zázračný prístroj, ktorý premenil našu celodennú prácu na hranolky. Babka nás potom nechala s majonézou v ruke sedieť pri večernom filme a vyjesť celú misu.

Hranolky sme mali, kedykoľvek sme si zmysleli, a z prázdnin sme sa vracali guľatí a spokojní. Dodnes viem spraviť neprekonateľné hranolky a bráni mi v tom len zaprášená váha pod posteľou.

Spomeniem si na to vždy, keď vidím, ako mojim deťom starí rodičia otvárajú termix a namiesto grilovanej zeleniny vyprážajú syr. Lebo detstvo treba vedieť „osladiť“.

U starých rodičov vládne iný režim

U babky a dedka vždy vládli svojské pravidlá.  Každé ráno sa povinne pil hrnček mlieka. Po daždi sme von chodili v škaredých gumákoch, ktoré nosili ešte ich deti.

Okrem toho babka verila na piatkové šišky, sobotné kúpanie a zavárané uhorky pri nedeľnom obede. Starí rodičia sa netrápia pravidlami, ktoré vládnu doma. Nechajú deti spať do obeda, pozerať telku do polnoci, dokonca aj programy, ktoré by rodičovskou kontrolou neprešli.

 Dedko neodkladá kofolu len na Vianoce a babka pošle vnukov namiesto do Lidla na záhradu, kde sa brodia jahodami a zbierajú jablká.

Prečítajte si aj: Deti sa len hrajú na zážitky bez toho, aby ich naozaj prežívali

Hoci sú dnešné babky modernejšie, pre vnúčatá je stále dobrodružstvo vymeniť domáci režim za ten prázdninový.

Starí rodičia riešia naozaj dôležité veci

Ako rodičia chtiac či nechtiac vystavujeme deti veľkému tlaku. Chceme, aby mali dobré známky. Aby vedeli po anglicky. Chceme, aby objavili, čo ich baví, aby mali koníčky, aby sa rozvíjali, samostatne rozmýšľali, našli tých správnych kamarátov.

Tlak na kvalitu vzdelania a osobnosť je čoraz vyšší. Niet sa čo diviť, že toľko detí prežíva rovnaký stres ako dospeláci. Kde inde môžu byť ešte deťmi, ak nie pri starých rodičoch?

Babky a dedkovia vedia, že známky nie sú všetko. Prajú si, aby boli vnúčatá zdravé. Aby sa usmievali a pobehovali po dvore bez toho, aby podávali nejaký výkon.

Aby ich detstvo trvalo čo najdlhšie, pretože im nič neutečie. To je v dobe, keď deti chodia na krúžky už od plienok a namiesto kvietkov zbierajú ceny, veľmi vzácne.

Babka s dedkom učia vnúčatá rozumieť svojim rodičom

Je jedno, aká je mama prísna a koľko času oco trávi v práci. Pre starých rodičov sú to navždy ich deti, ktoré učili chodiť a balili im prvú tašku do školy.

Keď strávia vnúčatá zopár prázdninových týždňov u babky a pochodia chvíľu v rodičovských topánkach, ľahšie budú mamám a otcom rozumieť. Budú môcť prespať v našej starej detskej izbe, čítať po večeroch knižky, ktoré sme milovali, a počuť kopu príbehov z nášho detstva.

Moja kamarátka mi rozprávala, že si ako dieťa nebola s mamou blízka. Až kým jej babka neporozprávala o maminom detstve. Ako početná rodina nemali veľa peňazí a jej mama sa musela veľa učiť, aby mala dobré známky a mohla si raz splniť sen a ísť na dobrú školu.

Často musela svoj čas rozdeliť medzi školu a starostlivosť o malých súrodencov. Už ako dieťa bola prísna a nevedela sa spontánne tešiť. To jej zostalo, aj keď sa stala mamou.

Moja kamarátka však dodnes rozpráva historky z jej detstva, ktoré jej opisovala babka s dedkom, a ktoré medzi ňou a mamou roztopili ľady. Aj keď je jej mama stále prísna a trochu chladná, pre ňu je obrovským vzorom – vďaka babke a dedkovi.