Psychológ k článku o trestoch

PhDr. Kornélia Dibarborová 4

PhDr. Kornélia Dibarborová, detská klinická psychologička

DETSKÁ AGRESIVITA

To, že dieťa trestá hračku, určite istým signálom je a treba sa nad ním zamyslieť. To, že je bité alebo neprimerane trestané rodičmi, je len jedna z možností. Vo všeobecnosti je to len jeden z ventilov, ktorým si dieťa odreagúva svoje napätia, pocit bezmocnosti alebo jednoducho len „prehráva“ to, čo videlo v televízii, na piesku alebo u susedov. Zdrojom napätia bývajú často:

DETSKÁ LOŽ

Deti nereagujú klamstvom len na tresty, ale aj na prehnane autoritatívnu výchovu, na prehnane ochraniteľský prístup rodičov, na ich neschopnosť odhadnúť, kedy nastal čas, aby dieťaťu trošku povolili uzdu. Odhadnúť ten správny moment je veľmi dôležité a zároveň veľmi ťažké. Vyžaduje si to skutočný záujem o dieťa a hlavne čas a trpezlivosť na to, aby sme s dieťaťom debatovali. Problém býva zväčša v tom, že rodič automaticky preberie istý výchovný model, ktorý sa osvedčil v jeho základnej rodine a aplikuje ho. A keďže rodičia sú zväčša dvaja a vyrástli v dvoch rozdielnych výchovných modeloch, problém je tu!

Obaja však pozabudnú na jeden „detail“ a to je fakt, že spoločnosť sa pozvoľna, často nepostrehnuteľne mení a to, čo bolo v našich časoch nemysliteľné, je dnes normálne. Vychovať dieťa tak, aby spĺňalo naše predstavy o rebríčku hodnôt a o morálke a zároveň sa dokázalo začleniť do spoločnosti, ktorej je súčasťou. To je asi najťažšia úloha, pred ktorú sme my, rodičia, postavení.

AKÍ SME

Bolo by skvelé, keby mali všetci rodičia rovnaké záujmy a rovnaký názor na výchovu. Je to však nereálne. Vôbec neprekáža, ak sú záujmy aj názory na výchovu rozdielne, je to normálne. Dôležité je LEN to, či sa partneri dokážu rešpektovať, tolerovať a dohodnúť na kompromisoch. Vtedy je ich rôznorodosť pre dieťa obohatením a naopak výhodou, lebo denne dostáva lekcie, ktoré sa mu v živote zídu.

PhDr. Kornélia Dibarborová – z pohľadu psychológa k článku Skôr, než potrestáte

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Este som chcela doplnit, ona nielenze nesuhlasi na prvykrat, ale vobec. Precitala som si Vasu poradnu a som trochu kludnejsia :o) vidim, ze to detmi plieska jedna radost :o) A v jednom prispevku som nasla dokonca Vasu zmienku o znameni dietata, co ma velmi potesilo, lebo sa tomu aj ja venujem. Nasa Vika je Levica, doma neskutocne sebavedoma, v neznamom prostredi krotka, som velmi zvedava, ako ju budu hodnotit v skolke ked nastupi. Mala by nastupit do prvej triedy, ale su tam deticky mladsie od nej, take trojrocne a sami chlapci. Preto ma aj napadlo, ze by som s nou zasla k psychologovi, aby zhodnotil jej mentalny vek, ale asi pockam, kym do tej skolky nastupi a ako sa to tam bude vyvijat.

  2. Dakujem za odpoved pani doktorka. V podstate mi je jedno, ci to irituje babky, ony maju svoje hranice inde.Irituje to hlavne mna, kedze to trva uz od 20. mesiaca a teraz ma 3 roky a 5 mes. :o) myslim, ze sme nieco medzi, ako pisete… ani nepotlacujeme, ani nenechame cvicit. Zda sa mi to obdobie nekonecne a nemam uz tolko trpezlivosti, lebo mam aj viac povinnosti, kedze nam pribudol syncek (ten ma teraz 3 mesiace). Ide o to, ze Viki ma so vsetkym problem, s obliekanim, umyvanim zubov, strihanim nechtov, hocicim, co od nej chceme. V ziadnom pripade nehrozi, ze by s niecim suhlasila na prvykrat. A pritom sa snazim realizovat taketo veci nie v case, ked je niecim zaujata. Mali sme v poslednom case vela zmien – surodenec, stahovanie, ale nato sme ju dlho a starostlivo pripravovali. Mam pocit, ze vzdor vrcholi a ledva cakam, kedy skonci. Do skolky zatial nechodi, chystame sa. Ked nieco nie je podla nej, jaci, mrnci, to mi velmi vadi. Ucim ju, ze sa musi dohodnut. Kym som so vsetkym suhlasila, co vymyslela, bolo fajn, aj ona bola ustretova k mojim poziadavkam. Treba podotknut, ze nejdem proti sebe len aby som jej ulahodila. Ak s niecim nesuhlasim, neustupim. Bolo by to asi lepsie na osobnu debatu, neda sa to vsetko opisat.

  3. Zdravím Vás roxxi, Vaša otázka je predpokladám nasmerovaná na mňa.

    V poradni psychológa na „babetku“ som o období vzdoru písala veľa, je to dosť frekventovaná otázka. Ide o to, čo považujeme za potlačovanie. Ak je to trestanie a odopieranie lásky za každý prejavený vzdor, tak hrozí, že z dieťaťa vyrastie človek, ktorý sa v dospelosti bude báť prejaviť svoje pocity, potreby, požiadavky, lebo sa bude báť odmietnutia. Druhý extrém však je, nechať dieťa cvičiť s celou rodinou s ospravedlnením „chúďa, je v období vzdoru“. Takže ideále je niečo medzi tým. K presnejšej odpovedi by som potrebovala vedieť, aké prejavy Vášho dieťaťa babky iritujú, ako na ne reagujú a ako chcú, aby ste reagovali Vy – rodičia. A hlavne by som musela vedieť, o aké staré dieťa ide. Je rozdiel ak vzdoruje 2O mesačné a 4 ročné dieťa … Všetko dobré, K.Dib.

  4. Nase babky nevedia predychat Vikinkine obdobie vzdoru. Mna by zaujimalo, ako sa to prejavuje v dospelosti u cloveka, ktory v detstve nemal moznost si prezit svoje obdobie vzdoru (ak bolo unho potlacovane). Dakujem.

Pridaj komentár