Nedojčím, a všetci okolo mňa to riešia

Ako sa to stalo?

Prvorodené deti sú nevyspytateľné. Očakávate pokojné, vysmiate, sladké bábätko, ktoré sa na vás usmieva z perinky v drevenej kolíske.

Namiesto toho máte krikúňa, neposkladateľnú postieľku a po nociach googlite, ako na koliky a nočné (ne)spanie. Do toho dojčenie, alfa a omega správnej matky.

O dojčení prvorodených niečo viem. V pôrodnici všetko vyzeralo sľubne. Kým sme dieťa neodvážili. Ukázalo sa, že saje naprázdno. Doma sme sa po návrate z pôrodnice zdržali necelý víkend, a hneď v hneď v pondelok nás pediatrička nahnala späť do nemocnice.

Diagnóza: dieťa nepriberá, robte niečo. Po troch dňoch skúšania, odsávania, prikrmovania, kombinovania, revu a nervov sme zaviedli umelé mlieko, a bolo.

Šťastná matka a šťastné dieťa rovná sa fľaša mlieka. Obvolala som celú rodinu, že problém je vyriešený. Priberáme, ideme domov. A začal hon na nedojčiacu matku.

Pomoc príbuzných

Prvá prišla švagriná. Ledva som vošla do dverí s perinkou a taškou plienok, už ma čakala mužova sestra. Ako to, že sme sa dali nahovoriť na takú sprostosť? Vraj mlieko z fľaše!

Ona ho nikdy nepoužívala, pretože ničí detský žalúdok a vôbec, ako si k dieťaťu vyviniem vzťah. Sadla si ku mne, aby som pod jej pozorným okom dojčila, či skôr potila kvapky mlieka a pot.

Dostala som radu, že bábätku v žiadnom prípade nesmiem uľahčiť prácu – nadojčiť sa je jeho povinnosť. Žiadne odsávačky, pomôcky a umelé mlieko by mu neponúkla, trochu poreve a pochopí.

Prečítajte si aj: Mamy, ktoré koja, rýchlejše schudnú

Ledva som malého previnilca prebalila, už klopala svokra. V ruke držala odsávačku. Bola to pekná fialová vecička na ručné odsávanie.

Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na systém, ale prekvapivo to nebolo také strašné. Do večera som si veselo odsávala a mlieko kombinovala.

Raz šlo to z lekárne, potom od mamičky. Cítila som sa trochu ako kravička Milka, ale vravela som si: snahu mi nikto neuprie.

Ručná odsávačka problém nerieši

Keď som chcela odsávať na druhý deň, zistila som, že mám svalovicu. Len zvyšky pudu sebazáchovy mi zabránili požiadať muža, aby odsal mlieko za mňa.

Moja kamarátka mi raz hovorila historku o tom, že keď sa jej sestre narodilo dieťa a zabudla kúpiť mlieko, odstriekala si do kávy to materské. Tento príbeh mi aj po rokoch nedá spávať, budí ma zo sna a pohľad na dojčiacu ženu ma trochu desí.

Možno trauma spôsobená historkou z vysokoškolských čias môže za to, že nedojčím.

Napísala som tejto kamarátke, perfektnej bio eko mame so šatkou a láskou k dojčeniu. Prišla ešte v ten deň. Hodila nenávistný pohľad na mlieko z lekárne a vytiahla elektrickú odsávačku.

„S tou ručnou sa umoríš,“ vraví mi.

“Elektrická odsávačka vrčí ako kosačka, ale účel plní. Hlavne stále odsávaj. Stále, stále, stále. Materské mlieko je dar, poklad, zázrak,“ doloží pred odchodom.

Poradí mi, aby som umelé mlieko vyhodila, pretože by nás mohlo lákať porušiť rozhodnutie dojčiť. Nás? V duchu si predstavujem, ako novorodenec lezie v noci z postieľky a ako barman na kuchynskej linke šejkruje umelé mlieko.

Ukázať prsia na rodinnej oslave?

Dva mesiace po narodení nášho rebelujúceho dojčaťa, ktoré sa medzitým zamilovalo do umelého mlieka, sme na pár minút skončili na rodinnú oslavu.

Všetci chceli vidieť a pomojkať bábo. A ja som namiesto torty a kávy dostala podpásovku od tety Lenky.

Prečítajte si aj: Ako podporiť tvorbu mlieka?

„Akože sa nedojčíte? Ja mám tri vnučky a všetky boli dojčené. Tá najstaršia skoro do štyroch rokov.“

Muž sa zatváril, ako keby naša šesťdesiatročná teta povedala sprostý vtip – na tvári sa mu objavil výraz prekvapenia a zdesenia.

Sesternica Marika, ktorá sa dlhodobým dojčením zapísala aj do rodinnej knihy rekordov, sa naňho osopila.

Prsia nie sú na ozdobu

„Vieš, môj zlatý, prsia nie sú na ozdobu, ako ti naklamali reklamy s nahými modelkami. Prsia sú v prvom rade na dojčenie! To je najviac, čo môžeš dieťaťu dať!“

Jej manžel sa na mňa obrátil a dodal:

„Však ju tu pokojne nadojči, Marika ti s tým pomôže.”

Nech je dojčenie na verejnosti akokoľvek prirodzené, nedala som to. Marike aj ostatným som prezradila najväčšie tajomstvo môjho života – po troch úmorných týždňoch som to vzdala.

Uľavilo sa celej našej trojčlennej rodine. A čo na to príbuzní? Najprv nastalo ohromené ticho, a potom… hádajte, akú radu som dostala?

(11 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...