Prieskum podpory dojčenia na Slovensku (1)

V marci 2008 sme na stránkach www.babetko.sk uverejnili dotazník o podpore dojčenia. Získali sme 1499 odpovedí (ďakujeme všetkým mamičkám, ktoré nám venovali svoj čas) a postupne by sme v sérií článkov chceli prejsť jednotlivé časti dotazníka, ponúknuť Vám nejaké čísla a grafy, ale hlavne sa chceme zamerať na praktické odporúčania, ktoré z výpovedí mamičiek vyplynuli. Veríme, že nasledujúce riadky budú pre Vás zaujímavé a pre mamičky – čakateľky budú aj zdrojom nových informácií a skúseností.

Tu je prvá téma:

Príprava žien na dojčenie a postoje k dojčeniu a ako tieto dve veci  môžu ovplyvniť úspešnosť dojčenia.

Z demografických údajov o respondentkách prieskumu vyberáme:

ich celkový počet bol 1499. Najstaršia mamička mala 45 a najmladšia 19 rokov. Všetky ženy, ktoré vyplnili dotazník, sme rozdelili do štyroch skupín podľa veku, aby sme mohli odsledovať, či sa nejako menia postoje a rozhodnutia v súvislosti s vekom.

Najviac mamičiek sme v našom prieskume zaznamenali z Bratislavského kraja (31%), ostatné kraje boli rovnomerne zastúpené 10%.

Čo sa týka vzdelanostnej úrovne, rozloženie bolo nasledujúce:  

Ak mamička v čase vypĺňania dotazníka ešte dojčila, chceli sme vedieť ako dlho plánuje pokračovať. Najfrekventovanejšia bola odpoveď AKO DLHO BUDE MAŤ DIEŤA ZÁUJEM, ktorú najčastejšie uvádzala skupina najstarších žien. Uvádzali to o 20% častejšie ako skupina najmladších žien. Zaznamenali sme tiež odhodlanie viacrodičiek dojčiť celkovo dlhšie ako prvorodičky.

V úvode sme spomenuli, že budeme venovať príprave na dojčenie a či a ako môže ovplyvniť jeho úspešnosť. Aby sme boli presné, netvrdíme, a ani to z výsledkov prieskumu nevyšlo, že len ak sa nastávajúca mamička pripravuje, bude dojčiť svoje dieťa a nikdy inak.

Ale z našich skúseností z praxe, ako aj z vašich odpovedí vyplýva, že ak žena absolvuje nejakú prípravu, má väčší pocit istoty, cíti sa kompetentnejšia a pripravená zvládať prípadné problémové situácie. Ak navyše prípravu na dojčenie absolvuje aj s partnerom, prípadne mamou alebo svokrou, predchádza tak zneisťovaniu zo strany dobre to mysliaceho príbuzenstva.

Aký je postoj samotných mám.

Keďže sme za posledných 40 rokov stratili pozitívne vzory, musíme sa umeniu dojčiť vlastné deti učiť. Žiaľ, na inštinkt sa v tomto smere spoliehať nedá. Asi 50% žien má nejaké problémy s dojčením už v pôrodnici, zväčša pomerne ľahko zvládnuteľné – ak viete, ako na ne, prípadne ak vaša pôrodnica disponuje laktačnou sestrou, ktorá vám dokáže poradiť.

Na Slovensku máme výhodu, že vyše 96% žien dojčiť chce. V našej vzorke 78,8% mamín o inej možnosti ani neuvažovalo. Čo je krásne číslo! Takže odhodlanie máme a na tom treba budovať. Zo žien, ktoré vyplnili náš dotazník, chodilo na prípravu na dojčenie iba niečo málo cez 28%. Najaktívnejšie k takejto forme prípravy pristupovali ženy 25 – 34 ročné, ktoré ju navštevovali dvakrát častejšie než ženy nad 35 a pod 24 rokov.

Veľmi veľa žien si k dojčeniu študovalo rôznu literatúru, knihy, internetové stránky a diskusie. Bolo to takmer 42%. Túto záležitosť pred pôrodom neriešilo 29,5% žien, a to najčastejšie preto, že si nemysleli, že môžu nastať nejaké problémy (35,1% zo žien, ktoré odpovedali na túto otázku); alebo si povedali, že problémy budú riešiť až keď sa objavia (29,4%), 18% žien už úspešne dojčili prvé alebo viac detí. Celkovo je skúsenosť viacrodičiek realistickejšia, očakávajú problémy a menej dajú na mienku okolia (rodina, gynekológ).

Iba 18% nastávajúcich mamičiek malo príležitosť dozvedieť sa niečo o dojčení na samostatnom stretnutí v rámci psychoprofylaktickej prípravy na pôrod. A iba 5,7% žien strávilo pri tejto téme viac než dve hodiny. Veľa, málo? Nám sa zdá, že je to dosť málo na to, aká je to obsiahla téma a na čo všetky by maminky mohli byť pripravené. Možno si veľa z nich myslí, že v prípade problémov dostanú rady priamo v pôrodnici a preto nemajú potrebu nejako extra sa pripravovať.

No skúsenosti mamičiek hovoria o inom (vyberáme z reakcií v prieskume): „Na oddelení v pôrodnici nebola laktačná sestra, resp. nebola nám taká predstavená, vždy to bola len službukonajúca sestra… .Nikto nám neukázal polohy na dojčenie, že treba nastriekať trošku mliečka do pusinky, aby dieťa začalo ťahať, neukázal starostlivosť o ubolené bradavky, ako odsávať, kedy a prečo…“  alebo „Laktačnú sestru (staršia pani), ktorá ma zaúčala dojčiť a tej to aj išlo, som videla iba raz. Bohužiaľ. Určite by mi pomohlo, keby chodili častejšie a venovali sa mi. Čakala som viacej ochoty a času zo strany laktačných sestier. A podpora sestry, keď videla, ako sa malému nedarí prisať? Pozrela z diaľky, hm… to asi nepôjde a odišla… to nikomu silu nepridá, a hlavne nie mamičke vyšťavenej po pôrode.

Samozrejme, česť výnimkám a úžasným, obetavým sestričkám a lekárom! Žiaľ, máme pocit, že množstvo práce, ktorú musia za svoju službu zvládnuť, je natoľko valcujúce, že niekedy aj keby veľmi chceli, tak sa nestihnú venovať všetkým mamičkám, ktoré to aktuálne potrebujú. Možno je toto špecifikum veľkých pôrodníc, kde sa na niektorých miestach rodí dvojnásobné množstvo detí, než na ktoré sú kapacitne dimenzované. V každom prípade sa často stretávame práve s podobnými skúsenosťami, ako mali mamičky uvedené vyššie.

Autorky sú lektorkami Kurzov aktívneho rodičovstva
www.dietaaja.sk

Prieskum sa realizoval za podpory:

Hlavný mediálny partner: Mama a ja
Mediálny partner: www.rodinka.sk
On-line verzii dotazníka pomohla vzniknúť firma SEAL IT Services, s.r.o.
 

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...