Ako vyzerá prvé priloženie? Prieskum (3)

V dnešnom článku by sme vám chceli sprostredkovať skúsenosti mamičiek s podporou pri rozbiehaní dojčenia zo strany nemocničného personálu. Tiež budeme hovoriť o význame prvého priloženia, o tom ako by malo vyzerať a aká je realita v našich pôrodniciach.

Prvé priloženie

Máme samozrejme na mysli prvé priloženie dieťatka ku prsníku matky. O tomto kroku v adaptácií novonarodeného človiečika na život „vonku“ sa veľa hovorí, preto sa pokúsime zhrnúť jeho význam:

• Podporuje vznik primárnej väzby – ak matka môže dieťa ihneď po narodení uchopiť do náručia, objímať ho a ponúknuť prsník, nastáva vytváranie vzájomnej – primárnej väzby, kde sa toto konkrétne dieťa a táto konkrétna matka pre seba navzájom stávajú nenahraditeľnými. Obaja, ak pôrod nebol obzvlášť namáhavý, budú najbližšiu hodinu bdelí a budú sa spoznávať. Novorodenec zvykne byť v matkinej náruči pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia prebieha s menšou mierou stresu. Matka získava skúsenosť, že vie dieťa utíšiť a nasýtiť, čím sa stáva sebavedomejšou a kompetentnejšou do ďalších dní.
• Je to ideálny začiatok úspešného a dlhotrvajúceho dojčenia – ak dáme dieťa po narodení na brucho matky, aj samo sa reflexívnymi pohybmi, ktoré využívalo už v maternici, vie doplaziť k bradavke. Zároveň, keďže je tesne po pôrode hladina prolaktínu i oxytocínu (hormóny zodpovedné za tvorbu a spúšťanie materského mlieka) v tele matky vôbec najvyššia, je to jedinečný čas na stimuláciu tvorby mlieka. Podľa primárky Paulovej (Česká laktačná liga), dieťa od narodenia až do 30 – 120 minút po pôrode prežíva tzv. 1. aktívnu fázu, v ktorej skúma okolie, hladká rukami mamičku, snaží sa o prisatie k bradavke. Ak je mu to umožnené, bude mať väčšiu tendenciu sať počas prvých dní po pôrode, jeho adaptácia bude aktívnejšia, bude sa častejšie budiť, vypije viac kolostra a získa viac imunitných látok. Matka profituje z častejšieho satia tiež, pravdepodobne predíde bolestivému naliatiu prsníkov v začiatku tvorby prechodného mlieka na 3. až 5. deň po pôrode.
• Má vplyv na rýchle odlúčenie placenty, znižovanie krvných strát a dobré zavinovanie maternice – včasné priloženia bábätka k prsníku a následné uvoľňovanie oxytocínu, pomáha rýchlemu odlúčeniu placenty. Bábätko zároveň svojou hmotnosťou tlačí na vrchol maternice. Každé dojčenie vyvoláva sťahy maternice, ktorá sa tak rýchlejšie po pôrode zavinuje a znižuje sa množstvo krvných strát rodičky.

Myslíme, že je jasné, že ak všetko vyššie uvedené chceme realizovať v praxi, nepostačí na to minúta, dve, ani päť. Je veľmi dôležité, aby mama aj dieťa mali dostatok času (a tiež priestoru), aby priloženie realizovali. Aby sa neponáhľali, neboli v strese a aby im bola poskytnutá adekvátna pomoc, zo strany personálu na pôrodnej sále.

Keby sme brali za bernú mincu to, že sa v praxi dôsledne uplatňujú štandardy Ministerstva zdravotníctva SR, tak by sme tento článok vôbec nepísali. V štandarde č. 79 „O ošetrovaní fyziologického novorodenca“ sa totiž vyslovene hovorí, že: „sestra zabezpečí kontakt matky a novorodenca na pôrodnej sále v prvých hodinách po pôrode. Novorodenec z fyziologického pôrodu a bez záťažovej anamnézy zotrvá s matkou prvé hodiny po pôrode v blízkom kontakte.“  Tie prvé hodiny po pôrode bývajú zvyčajne dve. To je zároveň čas, ktorý musí rodička zotrvať na pôrodnej sále z dôvodu rizika možných komplikácií.

Realita je však iná. Sami sme to zažili – pri počte našich detí 4 (všetko fyziologickí novorodenci) bola naša úspešnosť len 25%. Mamičky v našom prieskume sú na tom však horšie. Len necelých 9% (131) z nich si mohlo vychutnať prvé okamihy s bábätkom ešte na pôrodnej sále. U tretiny prebehlo prvé priloženie „z rýchlika“, formálne – a ďalšia tretina žien si bohužiaľ nemala možnosť priložiť bábätko bez udania dôvodu. Nasledujúci graf ukazuje názorne:

O čo všetko tak prichádzajú matky aj deti je jasné, keď sa vrátite k prvým riadkom tohto odseku …

Rooming – in

Dnešnou témou je rozbiehanie laktácie (dojčenia) a ďalším významným faktorom, ktorý ho môže ovplyvniť, je možnosť pobytu mamičky s dieťaťom na jednej izbe – rooming in. Ak matka má možnosť sledovať prejavy dieťatka, môže ho dojčiť podľa jeho potreby a nie podľa stanoveného režimu. Táto možnosť je pre dostatočný rozvoj mliečkotvorby nepostrádateľná.

Viac než 86% mamičiek z našej vzorky túto možnosť malo. Medzi pôrodnice, kde ešte možnosť rooming – in systému nie je, patrí napr. Čadca, Trstená, Prešov (obe pôrodnice), Michalovce. Veľa mamičiek uvádzalo skutočnosť, že nemohli mať dieťa pri sebe, lebo bola preplnená pôrodnica. Mamy ležali na gynekologickom oddelení a deti museli byť na novorodeneckom.

Myslíme si, že čas, ktorý ubehne medzi samotným narodením bábätka a chvíľou, kedy môžu byť mama a jej dieťa opäť spolu, je pre správne naštartovanie dojčenia rovnako významný. Ak je všetko v poriadku, dieťa by matke mali priniesť 6 – 8 hodín po pôrode. Ako to dopadlo v našom prieskume, vidíte v tomto grafe. Takmer 40% žien malo dieťatko pri sebe do 8 hodín po pôrode, ďalších 13,5% do 12 hodín.

Horšia situácia bola v skupine žien, ktoré rodili sekciou. Keď po vaginálnom pôrode máte dieťa natrvalo pri sebe v priemere po 8 hodinách, po cisárskom reze je to ešte o desať hodín neskôr.   9% žien si však musí počkať až do tretieho dňa.

Na čo pamätať pri prípadnom oddelení dieťatka od matky:

• Ak z nejakého dôvodu musí byť bábätko od vás oddelené, začnite 6 – 8 hodín po pôrode odsávať mliečko (každé tri hodiny, 15 – 20 minút každý prsník).
• V prípade, že oddelenie od dieťaťa spôsobili kapacitné dôvody oddelenia šestonedelia, buďte iniciatívna, choďte na novorodenecké oddelenie a nadojčite dieťa priamo tam.
• Ak si dieťa nemôžete priložiť na prsník (lebo má napr. infúziu), malo by byť kŕmené vašim odsatým MM, a to niektorým z alternatívnych spôsobov (striekačka, Finger feeder, cievka, lyžička). Dieťa by nemalo dostať fľašu, pretože princíp pitia z nej je iný, ako princíp satia z prsníka. Deti potom môžu byť zmätené a môžu sa tiež odmietať prisať na prsník.

V ďalšom pokračovaní nášho seriálu sa budeme venovať inštrukciám k priloženiu bábätka k prsníku a čo všetko je v tejto súvislosti dôležité vedieť. Budeme sa tiež hovoriť o najčastejších problémoch s dojčením v pôrodnici.

Autorky sú lektorkami Kurzov aktívneho rodičovstva
www.dietaaja.sk

Prieskum sa realizoval za podpory:

Hlavný mediálny partner: Mama a ja
Mediálny partner: www.rodinka.sk
On-line verzii dotazníka pomohla vzniknúť firma SEAL IT Services, s.r.o.

(3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)

Loading...