Aké sú najčastejšie riziká privčasného odstavenia?
Riziká a ich dôsledky (chorobné prejavy) sú v zásade dvojakého druhu. Také, ktoré sa prejavia:
- bezprostredne – čoskoro po odstavení
- v neskoršom veku – ako dôsledok chýb vo výžive dieťaťa
1. Chorobné prejavy bezprostredne:
Zdravý vývoj, ba i život dieťaťa pri umelej výžive ohrozujú predovšetkým bakteriálne a vírusové infekcie, ktoré vždy majú ťažký priebeh. Ich častý vznik a ťažký priebeh podmieňuje nedostatok obranných látok (neobsahujú ich ani najdrahšie výrobky) ale tiež to, že s umelou výživou sa ľahko dostanú do tráviaceho systému dojčiat choroboplodné mikróby. Tieto sa dostávajú do mlieka pri príprave stravy nedostatočne čistými rukami a tiež z cumľov, fľašiek, hrnčekov. Okrem toho sa môžu dostať baktérie, vírusy a ďalšie škodlivé látky (dusičnany) do umelej výživy hygienicky závadnou vodou, ktorá sa použije na rozrobenie sušeného mlieka. Umelá výživa nevhodného zloženia spolu s opakovanými infekciami má často za následok podvýživu, chudokrvnosť, zaostávanie v telesnom i duševnom vývoji detí. Tieto riziká možno znížiť:
- dôkladným umývaním rúk pred prípravou jedla
- dôkladným umývaním (kefou) fliaš, cumľov a následným vyvarením
- prípravou mlieka tesne pred kŕmením (v mlieku sa baktérie rýchle rozmnožujú)
- vždy s hygienicky nezávadnou, prevarenou vodou
Keďže udržanie dokonalej čistoty fliaš vyžaduje viac námahy a času, odporúča sa čo najskôr používať pri kŕmení plastový pohárik, hrnček namiesto fľaše. Takýto spôsob je lepší aj z hľadiska podpory vývoja lícnych svalov dutiny ústnej.
2. Chorobné prejavy v neskoršom veku, začínajúce v detstve:
Po privčasnom odstavení a nevhodnej umelej výžive je zdravie dieťaťa ohrozené viacerými chorobnými stavmi, ktoré sa prejavia neskôr, niekedy až v dospelosti. Sú to: Alergie – predovšetkým na bielkovinu kravského mlieka, z ktorého sú vyrábané takmer všetky umelé mlieka. Príznaky alergie bývajú rôzneho druhu, s postihnutím kože, tráviaceho a dýchacieho systému. Zistilo sa, že výlučné dojčenie do 6. mesiacov malo ochranný vplyv na výskyt a priebeh alergie aj u detí s dedičnou záťažou.
Nadváha až obezita – pri prirodzenej výžive dieťa pije vždy toľko, koľko práve potrebuje, nikdy nie je prekŕmené. Pri kŕmení z fľaše je ľahko možné dodať mu väčšie množstvo, alebo nevhodný druh mlieka. O to viac, že ideálom mnohých matiek je bucľaté, pokojné dieťa. Nadváha až obezita sa často vyskytuje už koncom prvého roka u mnohých privčas odstavených detí a väčšinou pretrváva až do dospelosti.
Vysoký krvný tlak, ktorého najčastejšou príčinou je vysoký príjem sodíka v strave. Materské mlieko má nízky obsah sodíka, ale pri umelej výžive a včasnom prikrmovaní ( nezriedka okolo 3. mesiaca) nevhodnými potravinami, solenými podľa chuti matky, príjem sodíka prudko narastá.
Aj pri stále častejšom výskyte diabetu, aterosklerózy a ich dôsledkov, vážnych chorôb srdca v dospelosti býva jednou z príčin nesprávne stravovanie už v najmladšom veku. A to nielen pre účinky nevhodnej výživy, ale aj osvojením si určitých vzorov chovania, stravovacích návykov, ktoré často pretrvávajú celý život.
Spracované podľa publikácie „Chcete mať zdravé dieťa?“ od autoriek
MUDr. Viery Haľamovej, doc. MUDr. Marty Benedekovej CSc. A MUDr. Anny Vajdovej, vydal UNICEF.
Vydal Slovenský výbor pre UNICEF
Milé dámy,
s veľkým záujmom som si prečítala článok a musím podotknúť, že všetci zabudli na jednu veľmi dôležitú vec “gény”. Každý z nás niečo zdedí a nedá sa s tým nič robiť. Moja známa kojí syna 8 mesiacov a aj napriek tomu sa dostal do nemocnice skoro na mesiac. Keď má matka alergiu môže počítať s tým ze to zdedí aj jej dieťa.
Ja mám 3 mesačného syna a čo sa týka kojenia užili sme si toho neúrekom a veru nikomu to neprajem. Takže aspon stručne moja story: Môj synček má veľmi silný sací reflex ale aj napriek tomu si nevedel vytiahnuť viacej ako 30ml. Niekedy som ho kojila aj hodinu a keď sme skončili tak sme mohli začať odznova. Stále plakal od hladu a ja som nevedela čo s tým. Bradavky som mala krvavé a popraskané a keď začal ťahať krv tak som si povedala dosť. Začala som si mliečko odstriekavať a dávala som mu ho z flaše. Keď sa mi bradavky po týždni zahojili tak sme to skúsili s kojením odznova. Znova plač. A tak odstriekavame dodnes. Teraz ho občas kojím cez klobúčik (2-3 krát denne) a už sa konečne naučil vytiahnuť si dosť mliečka.
No stane sa že mám málo môjho mliečka tak ho dokrmujem Nutrilonom. Nenechám predsa vlastné dieťa plakať od hladu.
Preto by som chcela poukázať na to že vôbec nepochybujem o tom že materské mlieko je najlepšie pre dieťaťko ale každé kojenie je iné tak isto ako každý pôrod je iný.
Keď matka pociťuje pri dojčení stres tak ho prenáša aj na dieťa a to je niekedy horšie ako keby dostalo umelú stravu.
Všetkým kojacim matkám prajem veľa trpezlivosti pri kojení a tým nekojacim odkazujem nevešajte hlavu sú aj horšie veci. Poznám ženy čo nemohli kojiť a keď dodržiavali zásady správnej výživy u nekojených detí tak nemali s nimi žiadne problémy. A nezabúdajme na to že to čo zdedíme žiadne kojenie nezmení.
Kedže viem že materské mlieko je preňho najlepšie tak ho dostáva odstirekané z flaše Druhá strana pohľadu je aj tá že kojenie by nemalo byť stresom pre matku.Každé bábätko ma iny sací reflex a niektoré aj po hodine a pol kojenia nespapajú viac ako 30 ml.
Vela knih, prednasok v materskych centrach, clankov v casopisoch, na nete a pod. sa vyjadruje k podporovaniu dojcenia, k rizikam predcasneho odstavenia :-), ale nikde som doteraz “nenarazila” na seriozne rady o odstavovani batoliat. Pisem o tom v suvislosti s mojim vlastnym problemom – chcem odstavit 18 mesacnu dcerku, ktoru dojcim min. 4-krat denne a viackrat v noci (hoci predpokladam, ze vtedy si to vyzaduje viac-menej kvoli upokojeniu). Cim je Zuzanka starsia, tym viac je na mne (aj vdaka dlhemu dojceniu) zavisla, tym viac si pyta “Hamini” aj cez den, cize nam “nehrozi” ta radost, ze by sa odstavila sama a dobrovolne ako niektore deti. Nevadilo by mi dojcit dlhsie, keby sme nemali dni, ze nezje skutocne viac ako tri susta denne, ostatne si nahradza mater.mliekom. Taktiez doteraz v noci spi so 4-10 zobudeniami, co nas, rodicov, znacne vycerpava. Pocula som o mnohych sposoboch odstavovania, s ktorymi nie velmi suhlasim (potieranie bradaviek niecim dietatu neprijemnym, zname “nechanie vyplakat”…), no tieto sposoby bytostne neuznavam. Pytam sa Vas a zaroven pekne prosim o radu, da sa odstavit dieta v takomto veku nejakym menej drastickym sposobom, pri ktorom by co najmenej trpeli dieta i matka? Alebo sa musim zmierit, ze inak to skutocne nejde a prehodnotit svoj postoj a citenie? Vdaka za rady i pomoc.
Suhlasim s tebou, Renata. S tymi umelymi mliekami som to vobec nechcela mysliet nejako agresivne voci tebe. Ale myslim, ze sa chapeme
Dakujem za odpoved, ja poznam odporucania Unicefu a WHO, len mi to vymedzenie chybalo v clanku pre ostatnych citatelov. A pokial ide o to “odstrasujuco”, s vyrobou umeleho mlieka nemam nic spolocne, len mi nedalo, aby som nepoukazala na ten ton clanku, pretoze som si pri jeho citani predstavila mamicky, ktore svoje dieta nemozu dojcit ani tych 6 mesiacov, ci uz preto, ze stratili mlieko po chripke, po strese alebo mali problemy hned od zaciatku s jeho tvorbou – osobne take poznam (i ked k nim nastastie nepatrim a dojcim 11 mesiacov). Tieto mamy maju vycitky svedomia, trpia tym, ze dojcit nemozu, i ked to nie je ich vinou. Nuz a takyto clanok im pokojne spanie nepripravi. Ano, su to fakty, no i tie sa podla mna daju podat trochu tolerantnejsie vzhladom k situacii.
Tento clanok je napisany dostatocne odstrasujuco, takmer takym sposobom, ako by kojenie malo byt jedinou a osvedcenou zarukou zdraveho vyvinu dietata. V ziadnom pripade nespochybnujem nezastupitelny vyznam kojenia, ale zaujimalo by ma, co autorka nazyva “privcasnym” odstavenim, kedze to tu nikde nespecifikuje a je to myslim si zasadne dolezite vymedzenie pre cely tento clanok.