Materské mlieko podporuje zdravý vývin dieťaťa, zvyšuje imunitu a znižuje riziko veľkého počtu ochorení vrátane detskej obezity. Napomáha utvárať väzbu medzi matkou a dieťaťom.
Predĺžené dojčenie viac ako jeden rok má potom dlhodobé pozitívne psychosociálne dôsledky. Americká akadémia pediatrov odporúča doplnkové dojčenie ešte najmenej do 18. mesiaca. Ak nechá matka voľbu na dieťa, odstavia sa niektoré deti skôr a iné až v treťom roku.
Matkin prsník poskytuje dieťaťu aj najlepšie potešenie v jeho emocionálnych potrebách. Niektoré štúdie ukazujú, že dojčenie dokonca znižuje intenzitu bolesti. Dojčiaca matka má teda počas doby laktácie výhodný spôsob utíšenia dieťaťa pre spánok i v bolestiach.
iStock 3. Bez umelého mlieka Ekologický prístup k dojčeniu vylučuje súčasné kŕmenie z fľaše. Dojčiaca matka ju nepotrebuje. Novorodenec zmätený striedaním prsníka a fľaše môže mať problémy pri dojčení , pretože oboje vyžaduje iný spôsob satia.
Matka, ktorá nahradí dojčenie fľašou, obmedzí satie a produkcia mlieka klesne. Lieky je dieťaťu možné podávať do úst lyžičkou alebo injekčnou striekačkou (bez ihly).
4. Bez hodiniek a plánovaných intervalov dojčenia Dojčiť ekologicky znamená nechať dieťa sať tak často a tak dlho, ako samo chce. Najčastejším dôvodom predčasného odstavenia dieťaťa býva obava matky, že nemá dostatok mlieka a dôvodom tejto obavy je, že dieťa chce piť často.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné. Je teda úplne normálne, že dojča pije v kratších intervaloch. Málokedy bude robiť trojhodinovú prestávku medzi kŕmením. Pokiaľ priberá na váhe, má dosť. Keď však skutočne nastane laktačná kríza, je nutné zvýšiť frekvenciu dojčenia. Vtedy je potrebné dojčiť každú hodinu alebo aj častejšie, prikladať pri každom dojčení niekoľkokrát striedavo k obom prsníkom. Počas niekoľkých dní produkcia stúpne.
Systém štvorhodinových intervalov má zmysel len pri kŕmení z fľaše, aby sa predišlo prekrmovaniu alebo podvýžive. Časté dojčenie v krátkych intervaloch najlepšie prispieva k predĺženiu neplodnosti. Ekologické dojčenie sa vyhýba pravidelným intervalom a reaguje na momentálne potreby dieťaťa. Výnimku tvoria deti, ktoré stále spia a nepriberajú. Matka ich musí na kŕmenie budiť; odporúča sa cez deň každú hodinu a v noci každé dve hodiny. To by malo situáciu zlepšiť v priebehu jedného týždňa.
iStock 5. Sme si blízko aj v noci Pokiaľ je to možné, malo by dojča spať v posteli rodičov alebo časť noci s nimi a časť na matraci či v postieľke vedľa ich postele. To umožní časté nočné kŕmenie s minimálnym prerušením spánku matky aj dieťaťa.
Matka nepriľahne dieťa, pokiaľ nieje pod vplyvom liekov na spanie, alkoholu nebo iných drog. Je však nutné zaistiť, aby sa dieťa nemohlo zakliesniť medzi matrace, alebo matrac a rám postele. Mohlo by sa dusiť.
6. Matka si musí oddýchnuť aj počas dňa Dojčiaca matka si potrebuje nájsť čas na odpočinok počas dňa. Dieťa i matka môžu zaspať pri poludňajšom kŕmení spolu. Matka načerpá energiu a dlhšie satie dieťaťa stimuluje jej hormóny k predĺženej neplodnosti.
7. Matka berie dieťa všade so sebou Prirodzená materská starostlivosť sa vyhýba všetkému čo oddeľuje matku od dieťaťa vo dne i v noci. Nenecháva ho v starostlivosti iných. Nemalo by ju to však izolovať od spoločnosti. Jednoducho zoberie svoje dieťa všade so sebou. Keď je oddelenie nevyhnutné, nemalo by byť dlhšie ako jednu alebo dve hodiny.
Dieťa potrebuje blízkosť matky k správnemu psychickému vývinu. Blízkosť dieťaťa a možnosť dojčenia u nej podporuje predĺženú neplodnosť po pôrode . Nežnou fyzickou blízkosťou bábätko nerozmaznáva, ale dáva mu tým sama seba. Vytvára pozitívne puto, prostredie pokoja a bezpečia. Nebezpečenstvo rozmaznávania je skôr v tom, ak dieťa dostáva veci bez obmedzenia.
iStock Ekologické dojčenie a (ne)plodnosť Štúdie, ktoré Sheila Kippleyová cituje, ukazujú, že matky, ktoré sa riadia týmito zásadami, môžu očakávať predĺženú neplodnosť po pôrode priemerne 14,5 mesiaca. Škála možností je široká podľa citlivosti organizmu ženy. Rekord, ktorý uvádza, je 42 mesiacov.
Pokiaľ príde menštruácia v prvých troch mesiacoch, spravidla jej nepredchádza ovulácia, takže je možnosť otehotnenia takmer nulová. Vo štvrtom až šiestom mesiaci je možnosť otehotnenia pred prvou menštruáciou asi 1%. Po šiestom mesiaci sa zvyšuje na 6%.
Po menštruácii sa predpokladá postupný návrat k normálnym cyklom. Návrat plodnosti je možno rozpoznať sledovaním telesných príznakov: hlien maternicového hrdla, zmeny maternicového krčku a bazálna teplota. Tieto príznaky sa dajú hodnotiť podľa symptotermálnej metódy.
Zdroj: www.lpp.sk