Sledovali 100 detí, ktoré boli kŕmené fľašou, pohárikom alebo sondou – čiže vedeli presne, aký objem mlieka dieťa vypilo. Tieto deti vážili pred a po kŕmení a sledovali, aký výsledok poskytne váha.
Záver z ich štúdie hovorí, že „Skúška dojčenia vážením je nepresná metóda na určenie príjmu mlieka, môže dôjsť k navýšeniu alebo naopak k podhodnoteniu až o 30 ml, pravdepodobne spôsobenému nie príliš citlivými váhami.“
Autori dodávajú, že váženie je príliš nepresné na to, aby mohlo byť klinickou metódou.
Takáto skúška neberie do úvahy aktuálnu potrebu dieťaťa čiže hlad, únavu a denný rytmus. Kontrolné dojčenie nezohľadňuje ani to, že množstvo vypitého mlieka je rôzne v rôznu dennú dobu. A do úvahy treba brať príjem za celých 24 hodín, nie pri jednom kŕmení.
To, čo je ešte rizikové, že na niektorých pracoviskách stále prihliadajú na dodržiavanie tzv. Finkelsteinovej formule, ktorá hovorí o tom, že dojčené dieťa by prvý deň malo vypiť 10 ml na jedno dojčenie, druhý deň 20 ml na dojčenie … až 70 ml na 7. deň. Toto je prekonaný postup (str. 129) a nemali by sme od dieťaťa očakávať nejaké konkrétne „výkony“ pri jednom kojení.
Skúška dojčenia u pediatra
Často o nej počúvame, keď má pediater pocit, že dieťa nepriberá dostatočne. Jednak jeho slovný komentár môže mamu vyľakať, „no nejak vám to dieťa málo pribralo, niečo s tým musíte urobiť“, a tiež môže byť v tej chvíli značne zneisťujúce žiadať matku, aby dieťa nadojčila a vážiť ho. Mama je obvykle v strese z toho, ako celá skúška dopadne, v nepohodlnej polohe, zväčša v limitovanom čase, ktorý určuje zdravotník („no mamička, nemôžete to dieťa dojčiť dlhšie než 10 minút …“).
Dieťa treba sledovať doma, urobiť opatrenia v smere zlepšenia dojčenia – ak je to potrebné, a dieťa prevážiť o niekoľko dní. Rozhodne by som sa k skúške dojčenia nenechala prinútiť. Viem, že nie je vždy jednoduché veriť sama seba a svojmu dieťaťu, ale pediatri sú rôzni a minimálne môžete danú situáciu konzultovať s viacerými. K rovnakému problému môžu pristupovať rôzne.
No keďže ja som mala problémy s kojením, potrebovala som vedieť koľko vypije, tak som vážila pred aj po, aj tak som potom musela prejsť na umele, a to je to najlepšie čo nože byť, presne som vedela koľko v seba má.
Rodila som v porodnom dome v rakusku a 3hod po porode nas pustili domov. Takze ziadne vazenia sa nekonali a bol klud, nikto ma pri kojeni nerusil ani neponukal UM ako v porodnici. Vazil akorat pediater parkat v poradni. Pred kojenim a po kojEni nikto.Dieta ma rok a je zive a zdrave.
U predchadzajucich deti som vazila 1den a potom som pisala z brucha skoro tie iste hodnoty a nevszila som.
Ja som vazit odmietla uz v porodnici. Povedala som im to na vizite, nech mi s tym daju pokoj. Ze vidia – ze babatko krasne papa, kaka, cika, spinka, a nepotrebujeme cisla do zosita zapisovat.
Tak nejako nevedeli co mi na to maju povedat, tak nepovedali nic.
Dnes ma babatko uz 4 roky a aj bez vazenia je zivy a zdravy)
velky like, pravda pravduca 🙂 ale mozno potesi info, ze ked som pri prvej dcerke (nar. 2009) dennodenne bola nutena vazit, no uplne na hlavu, nervy a vsetko mozne, cista psychiatria, ktorej sa nedalo vyhnut, tak pri druhej dcerke (nar.2012), ked som automaticky sla k vahe, sestra na mna pocudovane pozrela, ci mame nejaky problem, ze xem babatko vazit, ved je spokojne a nema ziaden problem, takze som si to vysvetlila tak, ze vazit museli uz len tie, ktore realne nejaky problem mali (ruzinov, ba). tak mozno tie nase porodnice predsa len smeruju niekam do krajiny pozitivna 😀 kiez by 🙂
Áno Mirka,
už je to lepsie, ale stále je to o konkrétnych ľuďoch a nie o paušálnom prístupe.
Tak musíme veriť, že … dál pak uz jenom samá pozitiva …
super!