Jednoducho? Naservírujete zdravé veci od výmyslu sveta a miláčik to skonzumuje?
Kto máte takúto skúsenosť?
Moja osobná je trochu iná.
Uvedomujem si, že podstatu veci máme v rukách my rodičia.
A že keď nekúpime, neponúkame – tak sa deti po veciach, ktoré k zdravej strave práve neradíme, „pídit“ nebudú.
Ale …
- ALE – čo, ak dieťa odmieta biele jogurty, neslané jedlá, ovocie, zeleninku?
- ALE – čo keď už dieťa príde do kolektívu a tu ho ponúkne lízatečkom kamarátka, tu Brumíkom uplatí pani učiteľka?
- ALE – čo ak vás už pomaly prestáva baviť odolávať rodinnej starešine a počúvať reči o tom, ako tým úbožiatkam nedoprajete?
- A iné ale …
Uplynulý víkend som zažila, ako 9 mesačné dieťa dostáva arašidové chrumky, sirupovú vodu, párok, nízkotučné krabicové mlieko s grankom – a rodina to teda veľmi nerieši. Pričom to nie je rodina „z osady“.
Pokiaľ ste už zvládli teóriu, ale prax sa vám až tak veľmi nedarí,
ponúkam vám niekoľko tipov od mojej kamarátky Barbory.
Poznám ju polovicu môjho života, má tri krásne deti a ako sa s nimi stretávame, tak ju vnímam (a najmä tie deti), že ona o tej zdravej, racionálnej strave nielen hovorí, ale že to u nich funguje, že to tie deti jedia a že s ňou o tom moc „nediskutujú“.
Tu sú teda jej rady:
Prečo si sa rozhodla kŕmiť deti “zdravo”? Ako sa ti darí udržiavať v tomto smere disciplínu – aj vlastnú, v tom čo kúpiš – nekúpiš, deťom ponúkneš – neponúkneš?
Ja som asi dušou experimentátorka, rada skúšam nové veci a chute. Ešte pred tým, ako som vôbec pomýšľala na deti, som koketovala niekoľko rokov s vegetariánstvom a naozaj som sa cítila dobre, tak odľahčene. Ibaže s tehotenstvom na mňa prišli mäsové chute a aj teraz, ako netehotnej, sa mi ťažko odoláva salámovej vôni. Veď výrobcovia asi vedia, čo na ľudí zaberá. Ostré, korenisté alebo naopak extra sladké a výrazné, to určite upúta chuťové poháriky. Ibaže pod týmto nánosom zanikne vlastná chuť čohokoľvek, nech je aj dobrá.
Preto sa snažím udržať sa v obchode na uzde a nekúpiť tieto veci. Ak idem s deťmi, tak sa snažím vyjednávať, čo im kúpiť. Tak dlho, ako to šlo a ide im ponúkam naozaj neochutené veci – nesladké, neslané. Biele jogurty alebo aspoň overené veci, ktoré nevyzerajú, ako by ich vyrobili “z ropy”.
Videla som, že tvoje deti jedia bio jogurty, bio kaše, – také bez chuti, farby, bez zápachu … Ako sa ti to darí do nich dostať?
Moja skúsenosť je taká, že malé deti do 1,5 do 2 rokov ešte zjedia veci neochutené a keď danú vec nejedia, tak im to moc nešmakuje ani keď to dosladím alebo prisolím.
Ako reagujú, keď dostanú niekde niečo iné ponúknuté, čo ty až za také zdravé nepovažuješ? Ako na to reagovalo tvoje okolie, babičky?
Sladkosti máme vyložené na polici, ktorá je aj pre mňa vysoko, takže deti nedočiahnu. A čo oči nevidia, srdce nebolí, takže si to ani nepýtajú. Kým nechodili do inštitúcií, tak sladkosti ich ani veľmi netrápili. Jasné, teraz, keď chodia do škôlky a školy a sa stretajú s inými deťmi, tak jedia sladkostí oveľa viac. Proste to tak je. Sladkosti sa dajú nahradzovať sušeným ovocím (napríklad nesírené marhule sú úplne úžasné). Alebo im môžem skúsiť trebárs dať gumové medvede namiesto čokoládových bonbónov, ale úplne sa to eliminovať nedá a ani nechcem.
Babičky sa celkom krotia a rešpektujú, hlavne to, že mám posledné slovo. Zabrali na nich najmä argumenty typu: po veľa sladkostiach sú deti nervné, po čokoláde sa nemôžu vykakať apod.
A čo tekutiny?
Čo sa týka pitia, najlepšie je ponúkať čistú vodu, ale moje deti vypijú viac tekutín, keď sú nejako ochutené. Teda tomu najmenšiemu, má rok a štvrť, sa mi zatiaľ darí dávať čistú vodu. Zvyšku dávam osladené pitie, ale snažím sa ho riediť na maximum. Najhoršie to býva v kupovaných džúsikoch pre deti, tie sú zväčša extra sladké. Riedim ich 1:2 alebo aj 1:3.
Najlepšie sú doma vyrábané sirupy (bazový, medovkový, mätový) – som si istá, čo potom pijeme. (pozn. autorky: minule nám Barbora naservírovala mätovú citronádu. Do džbána s čistou vodou dáte vylúhovať pár byliek čerstvej mäty, pridáte pár kvapiek citróna a trošku cukru. Výborne osviežujúce a deti sa išli za tým potrhať).
Nejaké konkrétne tipy na produkty, výrobky, úpravu jedla?
Inšpiráciu hľadám v obchodoch so zdravou výživou, ale už aj v normálnych obchodoch dostať veľa vecí. Čo najviac používam tmavú múku, prípadne inú múku ako pšeničnú (kukuričná, pohanková, amarantová, prosná atď.). Skoro úplne som prešla na trstinový cukor – kým bol šialene drahý, používala som tmavý repný, alebo sladíme fruktózou/glukózou. Ako prílohu varím aj bulgur, kuskus, proso a tmavá ryža u nás veľmi nejde.
Princípom je variť pestro a brzdiť sa so soľou, cukrom a tukom. Ale to neznamená, že máme bezchutné jedlá. Na dochutenie používam bylinky alebo korenie bez soli. Aj môjmu “masistickému” mužovi to väčšinou chutí.
Nuž milí rodičia – ako to funguje u vás? Čo sa vám darí a čo nie?
(7 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
Večierka pre tínedžerov
Ako zastaviť zvracanie
NsP Trstená
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Ja mám tri deti. Podávam pre celú rodinu rovnakú stravu odjakživa. A výsledok? Jedno – by mohlo byť kludne vegánom, keby mohlo, zo stola si vyberie vždy najmä surovú zeleninu, bez ovocia kazdy den by neprezilo . Druhe? To si z taniera tu zeleninu vzdy vybera na okraj taniera ako chemicky odpad a nezje ho, ani keby sme mu zakazali na tyzden internet. Tretie je take to slusne, co zje, co sa mu povie, lebo z principu – posluchat treba, ale tiez ma svoj nazor na vyzivu. ….a je iny, ako ten moj.